Pravidelne sa zapája do akcií mesta, ktoré propagujú zdravý životný štýl. Takmer do všetkých. Sám si pred časom povedal, že napriek tomu, že je vysoko zaťažený, musí niečo urobiť pre svoje zdravie. Pred dvoma rokmi sa dal na behanie, a nevie si to vynachváliť. Hovorí, že všetci nemusia behať: môžu viac inklinovať k plávaniu, k cyklistike alebo ku kolektívnym športom. Je však presvedčený, že každý môže pre svoje zdravie urobiť viac, než robil doteraz. Portál SLOVENSKÝ PACIENT sa rozpráva s Milanom Ftáčnikom, primátorom Hlavného mesta SR Bratislavy.
Pán primátor, vo februári 2013 ste publikovali na internetovej stránke mesta správu o zdravotnom stave obyvateľstva. Oboznámite nás s výsledkami?
Správu o tom, akým spôsobom sa vyvíja zdravotný stav obyvateľov nášho mesta, predkladáme poslancom aj verejnosti každý rok, na základe dlhodobo prijatého uznesenia. Správa prináša veľmi podrobné štatistické údaje o pôrodnosti, priemernom veku aj chorobnosti a úmrtnosti obyvateľov Bratislavy. Naznačuje trendy chorobnosti, úrazovosti aj pracovnej neschopnosti. Ukazuje, že v našom meste ľudia žijú dlhšie, ako inde na Slovensku, že majú väčšiu šancu vyhnúť sa chorobám srdca alebo nádorovým ochoreniam, ktoré sú kľúčovými faktormi v ovplyvňovaní zdravotnej situácie obyvateľstva celej krajiny. Aj v Bratislave boli najčastejšou príčinou vážnych zdravotných problémov choroby obehovej sústavy. Každodenný stres a záťaž, ale aj zanedbávanie zdravotnej prevencie, mali za následok 460 prípadov ťažkých srdcovocievnych ochorení na 100-tisíc obyvateľov. V Rakúsku je to len 206, v Českej republike 340. Takže, v niektorých ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľstva je na tom Bratislava lepšie než celoslovenský priemer, ale v porovnaní so susednými krajinami máme ešte čo doháňať.
Na internetovej stránke máte uverejnený elektronický dotazník pre pacientov, ktorí boli počas uplynulých štyroch rokov hospitalizovaní v niektorom zo slovenských zdravotníckych zariadení. K čomu sa môžu vyjadriť?
Najmä ku kvalite zariadenia, v ktorom boli počas uplynulých štyroch rokov hospitalizovaní. Rovnako aj k personálu, k poskytovaným službám, či k prípadným prejavom korupcie. Ide o dotazník NKÚ (Národný kontrolný úrad, pozn. red.), ktorý má pomôcť zmapovať spokojnosť alebo nespokojnosť pacientov s kvalitou služieb nášho zdravotníctva. Mesto nemá priamu pôsobnosť v oblasti zdravotnej starostlivosti, zákon ju vo všeobecnosti zveril krajom – v našom prípade Bratislavskému samosprávnemu kraju. Kraje majú na starosti sieť zdravotných zariadení. To, k čomu sa naše mesto výrazne hlási, je zdravý spôsob života. Nedá sa povedať , že nech sa zdravotným stavom obyvateľov zaoberá len kraj – riešime to aj my, a sme presvedčení, že zdravý spôsob života zlepšuje aj náš celkový zdravotný stav. Množstvo vecí sa odohráva už v prevencii, napríklad v miere fajčenia, pitia alkoholu, alebo v nezdravom stravovaní, ku ktorému máme sklony.
Poviete nám o aktivitách kancelárie Zdravé mesto?
Kancelária Zdravé mesto Bratislava vznikla v roku 1993, a svojou činnosťou sa zameriava predovšetkým na podporu zdravia obyvateľov hlavného mesta v súlade s projektom Svetovej zdravotníckej organizácie „Zdravé mestá“. V rámci propagovania zdravého spôsobu života a zmien životného štýlu obyvateľov Bratislavy organizuje pre občanov hlavného mesta prednášky, semináre, konferencie, kde sú poskytované odborné informácie z oblasti zdravotníctva. Napríklad aj o racionálnej výžive. Naša kancelária Zdravé mesto sa však zameriava na propagovanie zdravého spôsobu života nielen prostredníctvom prednášok, ale napríklad aj podporou projektu, ktorý meral zdravotný stav školákov na školách. Robila to Petržalka, pridali sa následne aj ďalšie mestské časti, a zistili sa alarmujúce čísla o stave žiakov základných škôl. U viacerých objavili napríklad vysoký krvný tlak, ale aj zvýšené percento obezity, a ďalšie symptómy, ktoré sa zvyčajne prejavujú až v neskoršom, dospelom veku. Sú to rizikové faktory, ktoré môžu neskôr spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu. Považujeme to za signály, že by sme mali zintenzívniť naše aktivity v rámci zdravého spôsobu života. Aj keď zatiaľ nemáme v tomto smere ucelený program, cez projekt Kancelárie Zdravé mesto sa prelína množstvo aktivít smerujúcich k aktívnejšej starostlivosti o naše zdravie. Môžem spomenúť napríklad skutočnosť, že Bratislava výrazne zlepšuje podporu športovým podujatiam v rámci mesta. Príklady bežeckých aktivít, ktoré sa neustále rozvíjajú, zaznamenávajú masový nárast počtu účastníkov. Ich počty na rôznych behoch, ako sú Devín – Bratislava, Fun-Run, ČSOB maratón, behy pre dámy, a ďalšie masové športové akcie ukazujú, že ľudia si uvedomujú význam zdravotnej prevencie. Pribúda čoraz viac nadšencov rekreačného športovania. Niekedy stačí len ukázať, že sa to dá, že netreba veľa. Pár kvalitných tenisiek a trochu pevnej vôle. Propagovanie zdravého spôsobu sa možno prejaví o tri, päť či sedem rokov, a my si budeme môcť povedať, že sme k tomu prispeli… Považujem to za dôležité aj v kontexte alarmujúcich výsledkov správy o zdravotnom stave našich detí v školskom veku, ktoré som spomínal. Teší nás, že sa na spoluprácu ponúkajú Lekárska fakulta, Ministerstvo zdravotníctva SR a ďalší partneri. V spolupráci s nimi pripravíme ucelený program, ktorý by v tomto smere pomohol.
Priblížite nám granty, ktoré mesto poskytuje mimovládnym organizáciám?
Grantový program máme nastavený tak, že podporujeme kultúru, voľnočasové aktivity, šport a sociálnu oblasť. Nemáme špeciálne vyčlenené prostriedky na zdravotné aktivity v rámci grantovej schémy. Mesto však každoročne organizuje buď priamo, alebo v spolupráci s partnermi desiatky podujatí a aktivít, ktoré pomáhajú zlepšovať zdravotný stav aktívnych obyvateľov.
S ktorými mimovládnymi organizáciami spolupracujete?
S mnohými. Spolupracujeme s WHO (Svetovou zdravotníckou organizáciou), s Ligou proti rakovine, s Ligou pre duševné zdravie, so Spoločnosťou na pomoc osobám s autizmom… Úzko spolupracujeme s partnermi, s ktorými sa častejšie stretávame najmä na akciách pre seniorov, vrátane organizácií, ktoré sú špecificky zamerané na podporu aktívneho života v seniorskom veku. Máme celý rad organizácií, s ktorými vieme spoločne zorganizovať akcie, a ktorých aktivity podporujeme ako mesto. Preto, aby sme zvýraznili, že je možné urobiť viac pre ľudí, ktorí žijú medzi nami. Sú zdravotne znevýhodnení, a potrebujú prevenciu alebo konkrétnu pomoc. Snažíme sa hľadať cesty, ako im pomôcť.
Viete si predstaviť spoluprácu aj s inými?
Určite áno. Sme otvorení. Treba zdôrazniť, že mesto je otvorené spolupráci s každým, kto prinesie zaujímavý projekt alebo myšlienku, ktorým chce osloviť konkrétnu skupinu ľudí, a má pocit, že mu mesto môže byť nápomocné. Priznávame, že mesto dnes nemá veľa finančných prostriedkov, a aj preto sa snažíme skôr o nefinančnú podporu – propagáciou, priestormi, osobnou účasťou zo strany vedenia mesta, či drobnými službami, ktoré sú v správe magistrátu.
Z médií vieme, že napriek zavedeniu Bratislavskej integrovanej dopravy, do 30. júna tohto roku môžu hendikepovaní občania s preukazom ťažkého zdravotného postihnutého (ŤZP) a zdravotne postihnutí so sprievodcom (ŤZP-S) cestovať v MHD bezplatne. Budete o cestovnom pre nich ešte rokovať?
Hľadáme riešenie, aby sme pre ľudí s preukazom ŤZP zachovali bezplatné cestovanie v MHD v Bratislave aj po 30. júni. Problematické sa ukazuje zladenie tohto zámeru v rámci Bratislavskej integrovanej dopravy – kvôli inak nastaveným zľavám a cenotvorbe cestovného na železnici a v prímestskej autobusovej doprave. Ale v bratislavskej MHD chceme vyjsť zdravotne znevýhodneným cestujúcim v ústrety. V budúcnosti chceme pre nich zaviesť registračnú čipovú kartu, aby sme mali lepší prehľad o linkách, ktoré najviac využívajú – v záujme ich bezbariérovosti, či kvôli prípadným úpravám časových intervalov. S takým zámerom predstúpime pred poslancov, ktorí majú mandát na schválenie bezplatnej MHD pred ŤZP.
Po zime pribudli výtlky na cestách, chýbajú bezbariérové riešenia pre hendikepovaných. Máte na to liek?
Za uplynulé obdobie sa nám podarilo rozšíriť počet bezbariérových prístupov do mestských zariadení, rozšíriť počet bezbariérových liniek, prípadne prostriedkov MHD, ktoré sú označené piktogramami, máme viac bezbariérových chodníkov. Na druhej strane, áno, ostali aj mnohé bariérové prístupy. Žiaľ, nevieme poskytnúť veľké investície na výraznejšie projekty bezbariérového mesta. Veľmi ma to mrzí, stále sme vo veľmi limitovanej investičnej situácii. Snažíme sa využívať programy, ktoré sú podporené finančnými prostriedkami Európskej únie. Berieme to však ako tému, pričom si uvedomujeme jej vážnosť. Liek na výtlky na cestách sme čiastočne našli, hoci po ťažkej zime nám ani združené prostriedky nepostačia na opravy všetkých poškodených ciest. A liek na bezbariérové riešenia časom takisto bude. Keď sa mesto z hľadiska financií dokáže skonsolidovať, aby mohlo začať investovať peniaze do aktivít, ktoré sú potrebné.
Ďakujem vám za čas, ktorý ste nám venovali.
Fotografia primátora z bežeckého maratónu: www.pluska.sk
