Združenie SLOVENSKÝ PACIENT spolupracuje na téme prevencie rakoviny s Národným onkologickým inštitútom. Pomáha laickej verejnosti meniť svoje správanie tak, aby predchádzala jednej z najzávažnejších civilizačných chorôb súčasnosti – rakovine.

B17: Načo potrebujeme amygdalín?

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Známy americký spisovateľ, producent dokumentárnych filmov, občiansky a politický aktivista Edward Griffin sa stal známym najmä vďaka investigatívnemu prístupu a odhaľovaniu pozadia kľúčových oblastí života. Svet ho pozná ako autora kníh o modernej ekonomike, medzinárodnom bankovníctve, OSN či terorizme. Menej z nás už vie, že sa zaoberal aj témou liečby rakoviny. Poznatky zhrnul do knihy s názvom: „Svet bez rakoviny – Príbeh vitamínu B17“. Čo sa skrýva pod označením B17 a ako súvisí s rakovinou?

Viete, čo je to amygdalín?
Prečo sa o vitamíne B17 hovorí ako o zázraku?
Je za výskytom rakoviny chyba v stravovaní?
Čo ukrývajú jadrá marhúľ?
Aký je názor odborníkov zo sveta na Laetril?

Prečo je B17 to taký zázrak?

Vitamín B17 sa tiež nazýva amygdalín (v kryštalickej forme je známy ako Laetril). Koncept vitamínu B17 vychádza z trofoblastovej teórie rakoviny, vypracovanej prof. Johnom Beardom – profesorom embryológie na škótskej Univerzity of Edin­burgh, začiatkom 20. storočia. Podľa neho je rakovina súčasťou prirodzeného procesu organizmu každého človeka. Je to druh prílišného hojenia, počas ktorého telo produkuje tzv. trofoblasty (vonkajšie, ochranné vrstvy buniek vyvíjajúceho sa vajíčka), aby sa zamedzilo poškodeniu alebo starnutiu tkaniva.

Kedy vznikne nádor?

Trofoblasty sú chránené elektrostaticky nabitým bielkovinovým plášťom, ktorý je strávený dostatočným množstvom pankreatických enzýmov. Tak sú trofoblasty vystavené účinku leukocytov (bielych krviniek).

Ak sú však funkcie pankreasu zoslabené, napr. dedičnými faktormi, výživou, alebo z iného dôvodu, potom hrozí rozvinutie trofoblastov do nekontrolovaného bujnenia, teda rakoviny. Inými slovami, ak sa tento prirodzený proces delenia buniek vymkne spod kontroly organizmu, vznikne nádor.

Autor knihy uvádza, že v takom prípade nám príroda zaistila záložný obranný mechanizmus. Tvrdí, že pri dostatočnej konzumácii vitamínu B17, ktorý sa nachádza v potravinách obsahujúcich nitrilosidy, dochádza v tele k otrave rakovinových buniek, zatiaľ čo zdravé bunky sú vyživované.

Nejeme tie správne veci

Dr. Ernst Krebs ml. – americký biochemik, ktorý vyvinul kryštalickú formu B17, a dal jej názov Laetril (1952), ako prvý propagoval vitamínový koncept rakoviny. Povedal: „…ide o ochorenie, spôsobené nedostatkom nevyhnutnej zložky potravy v jedálničku moderného človeka.“

Mnohí vedci veria, že strava s vysokým obsahom nitrilosidov funguje proti rakovine. Dokonca sa o nej hovorí, ako najúčinnejšej prevencii proti tejto chorobe. Zdroj foto: www.stock.adobe.com

E. Griffin poukazuje na himalájsky národ Hunzov, severoamerických indiánov Hopi a Navajo, Eskymákov, Abcházcov, či domorodcov v africkom Gabone. Podľa neho ich spája jedno: v ich populácii sa nevyskytuje rakovina. Považuje ich za prirodzenú „kontrolnú skupinu“, potvrdzujúcu dôležitosť stravy s vysokým obsahom nitrilosidov, ako najúčinnejšej prevencie proti tejto chorobe.

Autor tiež poukazuje na istú náboženskú skupinu, žijúcu v americkej Kalifornii. Medzi jej členmi sa rakovina vyskytuje v podstatne nižšej miere, než u väčšinovej americkej populácie. Je to vďaka zloženiu ich jedálneho lístka, ktorý pozostáva z prísne vegetariánskej stravy – bohatej na nitrilosidy.

Kde sa skrýva vitamín B17, teda amygdalín?

Nitrilosidy sa nachádzajú v ovocí, hlavne v horkých mandliach (nie sladkých!), v jadrách marhúľ, broskýň, sliviek, v jadierkach jabĺk, v lesných plodoch (napr. v malinách) atď. Pri konzumácii jadier je dôležitá správna miera! Autor odporúča konzumovať jadrá spolu s celým ovocím, aby sme predišli ich nadspotrebe.

Dr. Krebs ml. hovorí o minimálnej dávke pre dospelého zdravého človeka: 50 ml vitamínu B17, čo zodpovedá dennej konzumácii cca 10 – 12 jadier marhúľ. V prirodzenej potrave ide o ďalšie potraviny: proso, ľanové semená, ovsené vločky, strukoviny, bôb, cícer, fazuľu Lima, hrach, lucernu, šošovicu, atď. Telu ich môžeme dodať aj ako súčasť výživových doplnkov B17, alebo v jeho koncentrovanej forme.

V USA je B17 tabu

Edward Griffin verejne vyhlásil, že spolu s manželkou denne konzumujú 1 čajovú lyžičku pomletých marhuľových jadier už 30 rokov. Zároveň musíme povedať, že v domovskej krajine autora sú liečba, propagácia a testovanie látky Laetril zakázané.

FDA (správa potravín a liečiv, americký úrad pre kontrolu a reguláciu potravín a liekov), AMA (Americké lekárske združenie) a ACS (Americká spoločnosť pre rakovinu) unisono tvrdia, že neexistujú preuká­zateľné a dostačujúce dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali protirakovinový účinok vitamínu B17. Taktiež vo väčšine krajín nie je používanie tejto látky (ako liečiva) povolené. Je dostupná ako súčasť doplnkov výživy alebo ako súčasť spomínaných potravín.

Aké výskumy potvrdili, že amygdalín funguje?

Edward Griffin sa v protiklade s uvádzanými tvrdeniami odvoláva na výskumy, ktoré v rôznych časových intervaloch prebiehali v USA a v ďalších krajinách. Ich realizátori tvrdia, že sa im podarilo potvrdiť účinnosť látky vitamínu B17, čo v praxi znamená skvalitnenie života onkologických pacientov, zvýšenie doby ich prežitia a možné dlhodobé prežitie (štatistické údaje sú podrobne uvádzané v knihe – pozn. red.).

Kľúčovým inštitútom v oblasti výskumu bol New Yorkský Memorial Sloan-Kettering Cancer Centre, v ktorom testovali Laetril po dobu 5 rokov (1972–1977). Výskumy viedol Dr. Kanematsu Sugiura – vedúci výskumník laboratória, spolu s ďalšími lekármi a výskumníkmi. Ďalej sa autor opiera o výsledky štúdií zo Scind Laboratoire v San Francisku, z Inštitútu Pasteura v Paríži, Inštitútu von Ardenne v Drážďanoch a ďalších.

E. Griffin sa vo svojich tvrdeniach odvoláva na celý rad rešpektovaných lekárov a vedcov. Jeho investigatíva zahŕňa ich výpovede a stanoviská, a odhaľuje súkromnú i verejnú korešpondenciu medzi americkými inštitúciami a podporovateľmi tohto druhu liečby.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Lekári, ktorí Laetril uznávajú

Spomeňme aspoň niektorých z nich: Dr. Ernst Krebs ml., MUDr. John A. Richardson – lekár zo San Francisca, ktorý liečil onkologických pacientov (podávaním tejto látky), a zasadzoval sa o právo lekárov podávať Laetril, Dr. Dean Burk – biochemik, vedec, riaditeľ cytochemickej sekcie Národného inštitútu pre rakovinu v USA, ktorý dlhé roky bojoval za legalizáciu a uznanie tejto látky v liečbe rakoviny, Dr. Philip E. Binzel ml. – súdny lekár z amerického Washingtonu v štáte Ohio, či MUDr. N.R. Bouziane – bývalý riaditeľ výskumných laboratórií a člen nemocničnej komisie pre nádory v St. Jeanne d´Arc Hospital v kanadskom Montreali. V Mexiku je to predovšetkým MUDr. Ernesto Contreras – lekár, ktorý založil prvú nemocnicu na svete, špecializujúcu sa na Laetril ako možnosť pre liečbu rakoviny.

Z Európy spomeňme napr. MUDr. Hansa Niepera – bývalého riaditeľa Oddelenia medicíny v nemocnici Silbersee v nemeckom Hannoveri, prof. MUDr. Etore Guidettiho z lekárskej fakulty univerzity v talianskom Turíne, či prof. MUDr. Josepha H. Maisina st. – riaditeľa Inštitútu pre rakovinu na univerzite v belgickom Louvain a bývalého prezidenta Medzinárodnej ligy proti rakovine. To je iba zlomok z dlhého zoznamu mien, ktoré uvádza autor v zmienenej knihe.

Aký je postoj lekárov?

E. Griffin za hlavnú prekážku presadenia vitamínu B17 v USA a povolenie tejto možnosti liečby považuje politiku liečby rakoviny, nie jej vedeckú stránku.

E. Griffin, medzinárodná organizácia Freedom Force International a nadácia The Cancer Cure Foundation (obe založil), spolu s celoamerickým Výborom pre slobodnú voľbu v liečbe rakoviny, sa dlhodobo zasadzujú za rovnaké právo na nutričnú terapiu a slobodu výberu liečebného prístupu, aké sa dostáva iným spôsobom liečby.

Autor vo svojej knihe píše: „Verím, že keby sme mohli uskutočniť naozaj dôkladný globálny výskum všetkých, v prírode sa vyskytujúcich látok, ktoré užívajú primitívne kmene, mohli by sme sa stať (myslí tým USA – red. pozn.) vysoko produktívnou oblasťou výskumu rakoviny.“

Článok vyšiel v časopise Onko magazín od spoločnosti MedMedia.

redigovala: Bc. Sabína Zavarská

Pridaj komentár