Click here!

Prevencia je účinnejšia a lacnejšia ako liečba: Chodíte na prehliadky pravidelne?

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Každý z nás má nárok na preventívnu prehliadku v zákonom stanovených intervaloch. Vieme o tom, a predsa to nie všetci využívame. A tak svojou ľahostajnosťou riskujeme potenciálne prepuknutie aj vážnych až fatálnych zdravotných problémov. Na to, ako sme teda na tom s prevenciou, sme sa spýtali viceprezidentky Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Michaely Macháčovej.

Chodia Slováci na preventívne prehliadky?
Ako sme na tom v porovnaní s vyspelými krajinami?
Je pravda, že ženy sa starajú o zdravie viac ako muži?
Na čo mám nárok v rámci preventívnej prehliadky?
Ako zmenil naše správanie v rámci starostlivosti o vlastné zdravie covid?

Chodievate na preventívne prehliadky?

* Pani doktorka, sú podľa vás Slováci zodpovední voči svojmu zdraviu a chodia na preventívne prehliadky? Prípadne, ako sme na tom v porovnaní s inými vyspelými krajinami?

– Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že Slováci stále preventívnym prehliadkam neprikladajú patričnú dôležitosť. Svedčí o tom aj údaj, že za minulý rok absolvovalo preventívnu prehliadku u všeobecného lekára pre dospelých len necelých 40 % dospelej populácie. Dokonca seniori nad 60 rokov, ktorí patria už k takzvanej rizikovej skupine, zanedbávajú preventívne prehliadky viac ako mladšia populácia. Len 20 % seniorov absolvovalo preventívne prehliadky.

Prevencia je štít zdravia a kompletne ju hradia zdravotné poisťovne. Mali by sme sa prestať vyhovárať, že nemáme čas a brať zodpovednosť za naše zdravie vážne.

Porovnanie so zahraničím: súčasne spolu s preventívnou prehliadkou sa od 40. roka života realizuje aj takzvané skríningové vyšetrenie. Skríningom možno včas zachytiť napríklad niektoré onkologické ochorenia ako rakovina hrubého čreva, rakovina krčka maternice, rakovina prsníka, u mužov rakovina prostaty. Súčasne môžeme odhaliť ochorenia srdcovo-cievneho a metabolického systému (vysoký krvný tlak, cukrovka, fibrilácia predsiení) a včas začať liečbu a vyvarovať sa komplikácií, ktoré môžu skončiť až smrťou.

Viacerým krajinám Európy, ako napríklad Fínsko, Nórsko, Dánsko, Švédsko, Veľká Británia, sa podarilo dosiahnuť okolo 80 – 90 % populácie na skríningu vďaka celoplošne organizovaným skríningovým programom.

Sme menej zodpovední, ako naši rodičia?

* Ak to porovnáte s minulosťou, myslíme na svoje zdravie viac ako naši rodičia, starí rodičia?

– V minulosti boli priamo v podnikoch závodní lekári, ktorí sa starali o zdravie zamestnancov, a tí museli pravidelne absolvovať zákonom stanovené preventívne vyšetrenie a očkovanie.

Ten istý systém fungoval aj v školách, kde pediatri pravidelne robili preventívne prehliadky.

Malo to svoj zmysel, pravidelným povinným očkovaním sme dokázali vyhubiť veľa ochorení, ktoré sa nám, bohužiaľ, teraz vracajú – spomeniem osýpky alebo tuberkulózu.

Otvorili sme sa svetu, cestujeme, zároveň na Slovensku žije, pracuje veľa cudzincov z krajín, v ktorých očkovací program nebol alebo nefungoval na takej úrovni ako u nás v minulosti. A keď k tomu pripočítame vzrastajúci odpor voči očkovaniu, rôzne antivakcinačné kampane, nečudujme sa, že zrazu sa v ambulanciách opäť stretávame s týmito ochoreniami.

Muži sa o zdravie starajú horšie ako ženy

* Hovorí sa, že ženy sa viac starajú o svoje zdravie ako muži. Je to aj vaša skúsenosť? Prejavuje sa to v počte absolvovaných preventívnych prehliadok?

– Áno, je to pravda, ženy pristupujú k preventívnym prehliadkam omnoho zodpovednejšie ako muži. Pred pár rokmi naša Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva pre dospelých spustila skríningový program, ktorý vypracovala pani doktorka Blahová s názvom Zavolaj svojho chlapa. Skríning bol zameraný na test stolice na prítomnosť krvi a vďaka nemu sa podarilo zachytiť pacientov, ktorí síce neuvádzali žiadne ťažkosti, ale mali rakovinu hrubého čreva v začiatočnom štádiu. A kto mal zavolať a doniesť „svojho chlapa“ (manžela, priateľa, otca, brata) do ambulancie? Práve ženy. A podarilo sa.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Na čo máte nárok podľa veku?

* Na čo všetko má pacient zo zákona nárok v rámci preventívnej prehliadky u všeobecného lekára?

– Každý máme nárok na preventívnu prehliadku raz za dva roky, darcovia krvi raz do roka. Prehliadka obsahuje komplexné vyšetrenie, kontrolu stavu očkovania, vyšetrenie pulzu a tlaku krvi, kontrolu hmotnosti. Všeobecný lekár vám zmeria obvod pása, spraví laboratórne vyšetrenia moču a krvi (sedimentácia krvi, krvný obraz, cukor, vyšetrenie funkcie obličiek), ktoré vedú k odhaleniu rizík civilizačných chorôb.

U poistencov nad 40 rokov prehliadka zahŕňa aj vyšetrenie cholesterolu a triacylglycerolov, ALT (ukazovateľ funkcie pečene) a EKG vyšetrenie. Poistenci nad 40 rokov a poistenci s pozitívnou rodinnou anamnézou karcinómu hrubého čreva a konečníka majú raz za dva roky nárok na test na okultné krvácanie.

Ďalšou súčasťou preventívnej prehliadky je skríningové vyšetrenie na odhalenie upchávania ciev na dolných končatinách – robí sa pomocou tzv. ABI. Toto bezbolestné vyšetrenie spraví všeobecný lekár, ak má v ambulancii potrebný prístroj. Nárok na dané vyšetrenie majú pacienti raz za dva roky, ak sa sťažujú na príznaky, ktoré by mohli viesť k podozreniu na ischemickú chorobu dolných končatín. Takisto každý pacient nad 50 rokov, ak sa lieči na vysoký krvný tlak, cukrovku alebo má vysoký cholesterol. A robí sa aj u každého pacienta nad 60 rokov. ABI vyšetrenie v rámci preventívnej prehliadky však, žiaľ, nehradí každá poisťovňa.

K preventívnej prehliadke patrí aj skríningové vyšetrenie na odhalenie možnosti vzniku cievnej mozgovej príhody, ktoré sa robí u každého pacienta nad 40 rokov. Realizuje sa formou dotazníka, ktorý vypíše všeobecný lekár. V súčasnosti toto vyšetrenie neponúkajú v rámci preventívnej prehliadky všetky poisťovne (hradia len dve z troch).

Všeobecný lekár v rámci prehliadky u žien takisto skontroluje, či absolvovali gynekologické vyšetrenie, u mužov urologické vyšetrenie. Zároveň ženy po štyridsiatke odošle na mamografické vyšetrenie, ak sa ešte nezrealizovalo.

Nadštandard preventívnych prehliadok

* Zákonom stanovené preventívne prehliadky sú bezplatné. Má pacient možnosť absolvovať u všeobecného lekára aj nejaké nadštandardné vyšetrenie za úhradu?

– Čoraz viac všeobecných lekárov má výborne prístrojovo vybavené ambulancie. Všetko je to na dohode pacienta a lekára. Lekár má v prvom rade zvážiť, či je požadované vyšetrenie u pacienta naozaj indikované. Musíme rozumne uvažovať a zbytočne pacienta nezaťažovať nadmerným vyšetrovaním. Má to veľké opodstatnenie.

Aké programy na podporu prevencie fungujú na Slovensku?

* Je u nás dostatočná osveta významu a dôležitosti prevencie? Robí podľa vás štát dostatočné aktivity na podporu zodpovednosti obyvateľstva za vlastné zdravie?

– Nielen štát, ale aj Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL) a pacientske organizácie. V roku 2019 ministerstvo zdravotníctva odštartovalo Rok prevencie s cieľom zvýšiť záujem o preventívne prehliadky. Pozitívne hodnotím aj aktivitu zdravotných poisťovní, ktoré formou esemesky upozorňujú svojich klientov na blížiaci sa termín preventívnej prehliadky.

Naša spoločnosť SSVPL zorganizovala a stále organizuje skríningové programy pre pacientov v spolupráci s pacientskymi organizáciami. Je to napríklad už spomínaný projekt na včasné odhalenie rakoviny hrubého čreva Zavolaj svojho chlapa alebo vyhľadávanie pacientov rizikových na vznik fibrilácie predsiení (nepravidelnej činnosti srdca), ktorá nebolí, ale môže vyústiť do cievnej mozgovej príhody so závažnými komplikáciami až smrťou.

V spolupráci s pacientskymi organizáciami Slovenský pacient a Sekunda pre život sme pripravili veľa propagačných materiálov, videí, kde sa venujeme aj ďalším ochoreniam.

Čo hovoria o Slovákoch štatistiky úmrtí?

* V štatistikách úmrtí na civilizačné ochorenia sme na tom výrazne horšie ako mnohé vyspelé krajiny, v porovnaní s nimi sa dožívame nižšieho veku a naši seniori majú podstatne horšiu kvalitu života. V čom vidíte problém?

– Jednoznačne v zanedbávaní prevencie. Platí zlatý štandard, že prevencia je účinnejšia a lacnejšia ako liečba. Okrem absolvovania pravidelných preventívnych prehliadok, ktoré zrealizuje lekár, však môžeme kontrolovať aj seba. Patrí sem pravidelná kontrola pulzu, tlaku, hmotnosti

a to najmä vtedy, ak máme 40 rokov a viac, pretože už chtiac-nechtiac spadáme do rizikovej kategórie pre mnohé ochorenia.

Do každodenných aktivít by sme mali zaradiť cvičenie, ktoré si sami ušijeme na mieru, aby sme sa cítili komfortne, rozhýbali celé telo, vyvetrali myseľ a – ak potrebujeme – aj zhodili nadbytočné kilogramy.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Ako nás zmenil COVID-19?

* Pandémia ochorenia Covid-19 nám ukázala, že vieme byť ako národ v prípade ohrozenia zdravia mimoriadne disciplinovaní. Myslíte si, že aj toto by mohol byť dobrý impulz na to, aby sme sa začali starať o naše zdravie zodpovednejšie?

– Mňa osobne prekvapilo, ako zo dňa na deň z plnej čakárne zostala prázdna. Takto to vyzerá aj v ambulancii pohotovostnej služby. Pýtam sa: Vyzdravel slovenský národ, alebo dokáže zrazu banálne respiračné infekty ako nádcha, pokašliavanie či tri dni teploty zrazu riešiť doma s domácou lekárničkou? Poprípade bolesti chrbta správnymi cvikmi rozcvičiť a nie hneď utekať pichnúť si injekciu?

Vami spomínaná zodpovednosť by mohla začať, povedzme, v lepšej schopnosti počúvať vlastné telo a neutekať hneď do preplnenej čakárne, odkiaľ si zo začínajúcej nádchy môžem nakoniec odniesť chrípku. Rovnako zodpovedné je v prípade návštevy všeobecného lekára počúvať jeho rady a nepýtať si hneď napríklad antibiotiká, ktoré pri vírusových ochoreniach (chrípka, nádcha, infekty dýchacích ciest) nemajú žiaden efekt. Koniec koncov, všeobecný lekár vie pacientovi priamo v ambulancii vyšetriť CRP – zápalový marker, a ak ten nie je zvýšený, nie je dôvod nasadiť antibiotiká. Pri vírusových ochoreniach pritom stačí tradičných päť T: ticho, teplo, tekutiny, tíšenie horúčky, transport – no nie do ambulancie, ale do postele.

Ak bude takpovediac viac miesta v čakárňach, možno sa nám rapídne zvýši aj počet preventívnych prehliadok najmä u pacientov, ktorí možno nepodceňujú svoje zdravie, ale doteraz neboli ochotní stráviť doslova pol dňa v rade pred ambulanciou lekára.

Koronavírus zmenil aj spôsob fungovania lekárov

– Rada by som ešte povedala, že Covid-19 vstúpil do života nielen pacientom, ale aj lekárom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulancii všeobecných lekárov sa veľmi zmenilo, v čo najväčšej forme využívame telemedicínu, pacientov si objednávame tak, aby sme zabezpečili všetky bezpečnostné opatrenia, a až teraz si dokonale uvedomujem výhody e-health – elektronického zdravotníctva. Škoda, že ešte stále nie sú pripojení všetci lekári. Pacienti by potom vôbec nemuseli nosiť nálezy od odborných lekárov, poprípade prepúšťacie správy z nemocnice, kde sa, žiaľ, stále nosí obligátna veta: kontrola OL (obvodným lekárom) do troch dní, predpis liekov cestou OL – a to aj v súčasnej situácii, keď máme pacienta chrániť pred návštevou ďalšieho zdravotníckeho zariadenia.

Ak by totiž daná nemocnica bola v elektronickom zdravotníctve, pacient ma len telefonicky upozorní, že je prepustený domov a ja si jednoducho vyhľadám prepúšťaciu správu. Lieky by mu mali predpísať automaticky ešte v nemocnici pri prepúšťaní a cielene odporučiť, ktorá odborná ambulancia má byť pre pacienta kľúčová, aby ju navštívil, ale najprv sa telefonicky objednal. Hovorím tomu pacient stratený v systéme.

 

Redakčná úprava: Sabína Zavarská

Tento článok vyšiel v  Moja liečba 1/2020. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.

Pridaj komentár