Blog(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Sme ľudia, sme ženy a sme muži. Takto to proste zariadila príroda.
V prvých ľudských spoločenstvách sa práve na základe pohlavia uskutočnila prvotná deľba práce.
Aj dnes nám prislúchajú určité roly, podľa toho, či sme ženy alebo muži. Príslušnosť k svojmu pohlaviu prejavujeme rôzne aj navonok.
V každej kultúre je to, samozrejme, trochu ináč. No rozdiely medzi ženami a mužmi sú po celom svete očividné.
Čo však, ak cítenie človeka nie je v súlade s jeho pohlavím?
Čo ak je niekto nespokojný so svojím telom?
Ako sa prejavuje porucha pohlavnej identity – transsexualizmus?
Transsexualizmus (transsexualita) – F 64.0
Ak má jedinec určitého pohlavia (biologicky podmieneného, aj spoločensky prideleného) pocit, že patrí k opačnému pohlaviu, hovoríme o poruche pohlavnej identity, tzv. transsexualizme. Zjednodušene môžeme povedať, že ide o nesúlad medzi skutočným pohlavím človeka a jeho vnútorným stotožnením.
Transsexualizmus sa vyskytuje rovnako u mužov i žien. Aby sme mohli poruchu medicínsky stanoviť, prejavy musia byť nepretržite prítomné aspoň 2 roky. Na druhej strane, ľudia s poruchou sexuálnej identity „ohlasujú“ svoju príslušnosť k opačnému pohlaviu už v detstve, napríklad spôsobom obliekania.
V akej miere si to dovolia, závisí od rôznych faktorov, ako je otvorenosť spoločnosti, rodinná výchova, či samotná povaha osoby. Zďaleka nie každý si však túto poruchu prizná, nieto ešte, aby vyhľadal odbornú pomoc.
Prianie týchto ľudí je pritom jednoznačné – zmeniť svoje biologické pohlavie. K vlastným genitáliám pociťujú odpor, túžia po inom tele, ktoré prislúcha opačnému pohlaviu. Veria, že jedine táto zmena vyrieši ich veľký životný problém.
Neexistuje presná evidencia transsexuálnych osôb. Existujú len odhady, napríklad podľa Medzinárodnej nadácie pre gender vzdelávanie v Massachusettes je to 1:1600 obyvateľov, rovnomerne u oboch pohlaví.
Stanovenie diagnózy
Stanovenie transsexuality nie je jednoduché, pretože neexistuje dostatok objektívnych vyšetrovacích metód. Pozornosť sa venuje najmä výpovediam o pocitoch človeka, vrátane typicky transsexuálneho vývinu počas celého života.
V prvom rade sa skúma nemennosť stavu. Taktiež sa zisťuje, či nejde o inú poruchu, resp. psychickú chorobu. Preto sa pozrime aj na niektoré ďalšie poruchy pohlavnej identity, ktoré majú viac alebo menej podobného s transsexualitou.
Homosexualita
Homosexualita nie je sexuálnou ani psychiatrickou poruchou. Homosexuálny jedinec je väčšinou plne stotožnený s vlastným pohlavím, takže necíti potrebu zmeny pohlavia. Ide len o sexuálnu orientáciu na osoby rovnakého pohlavia, čo je odchýlka od väčšinovej spoločnosti.
Napriek tomu sa u niektorých homosexuálov objavuje túžba po zmene pohlavia. Domnievajú sa, že takto sa vyrieši ich prijatie do spoločnosti. Tento jav je častejší u žien, čo odborníci vysvetľujú menej jednoznačnou pohlavnou identitou lesbičiek.
Intersexualita
Intersexuál je človek, ktorého vnútorné alebo vonkajšie pohlavné orgány sú odlišné od typicky ženských alebo mužských. Niekedy sú vonkajšie pohlavné orgány jednoznačné, no tie vnútorné prislúchajú opačnému pohlaviu. Inokedy je určenie pohlavia podľa vzhľadu genitálií málo presvedčivé. V takom prípade ide o osobu s biologickou kombináciou obidvoch pohlaví.
Zo psychologického pohľadu nastávajú u takéhoto človeka problémy s vnútornou identitou. Mnohokrát sa necíti ani ako muž, ani ako žena. Vtedy hovoríme o neurčitom pohlaví, prípadne o tretom pohlaví. V niektorých krajinách je tretie pohlavie už oficiálne uzákonené (napríklad v Austrálii).
Fetišistický transvestitizmus – F 65.1
Transvestitizmus, presnejšie fetišistický transvestitizmus, je hraničnou poruchou pohlavnej identity. Medzinárodná klasifikácia chorôb ho zaraďuje k poruchám sexuálnej preferencie, nie pohlavnej identity. Ide o stav na hranici obidvoch porúch, pričom sa vyskytuje výhradne u mužov.
Hlavným prejavom je prezliekanie sa do ženských šiat, hlavne do spodného prádla, no uplatňujú sa aj ďalšie typicky ženské doplnky, ako líčenie, šperky alebo parochne. Prezliekanie sa do ženského odevu má jasný motív – navodiť sexuálne vzrušenie.
Väčšina týchto mužov je heterosexuálne orientovaných a žijú normálny život, aj v partnerskom zväzku so ženou. Ich odchýlka nie je spoločensky nebezpečná, obvykle všetko „zostáva doma“, za dverami spálne, alebo ide o epizódne „výstrelky“.
Transvestitizmus dvojakej roly – F 64.1
Znova ide o prezliekanie sa do šiat opačného pohlavia, no tentokrát môže ísť aj o ženy. Obliekanie sa do „opačných“ odevov neprináša priamo pohlavné vzrušenie, ale psychické uspokojenie.
Akoby človek na moment odhodil svoju vonkajšiu identitu, ktorá ho psychicky unavuje. Jednoznačná túžba po zmene pohlavia však nie je plne vyjadrená.
Prečo vznikajú poruchy pohlavnej identity
Viacerí odborníci zastávajú názor, že transsexualizmus je hormonálnou záležitosťou. Hovoria o tom, že zmeny hladín špecifických pohlavných hormónov vedú k trvalým štrukturálnym alebo biochemickým zmenám v mozgu, čo sa prejaví na správaní človeka v pohlavných úlohách, resp. v sexuálnej orientácii.
Organizáciu sexuálneho centra v mozgu majú na starosti androgény. Ak semenníky mužského plodu produkujú v kritickom období veľmi málo androgénov, mozog môže byť organizovaný ako ženský. U ženského plodu zas môže dôjsť k opačnému efektu – k nadprodukcii androgénov, a potom môže byť mozog organizovaný ako mužský.
Prečo k nadprodukcii, prípadne nižšej produkcii androgénov dochádza, nie je úplne jasné. Ale práve rozdielnym programovaním mozgu v prenatálnom období sa vysvetľuje vznik homosexuality, resp. transsexuality.
Transsexualizmus FtM a MtF – hlavné rozdiely
Tieto dve skupiny transsexuálov sa v určitých črtách líšia, čo sa týka vývoja, cítenia aj správania. Boli uskutočnené mnohé štúdie, ktoré ich vzájomne porovnávali. Napríklad FtM osoby si svoju odlišnosť uvedomujú už pred 6. rokom života. Zároveň sú sociálne prispôsobivejší, svoju inakosť zvládajú realistickejšie.
Obyčajne sa ľahšie uplatnia aj v kariérnom živote. Ich rodinné väzby, resp. partnerské vzťahy sú pevnejšie. Sexuálne sú orientovaní na ženské pohlavie, vzťah s mužom je pre nich vo väčšine prípadov nepredstaviteľný.
Na druhej strane, osoby MtF sú menej prispôsobivé, navyše sú náchylnejšie na patologické správanie (prostitúcia, drogy). Ich sexuálne správanie nie je také jednoznačné, ako u osôb FtM. Je tu tiež vyššie percento jedincov, ktorí sa orientujú na opačné biologické pohlavie.
Medzi týmito osobami je viac utajených transsexuálov, ktorí dokážu fungovať v partnerskom vzťahu so ženou. Jednoducho povedané, žijú v menšom súlade so svojou psychickou identitou.
Riešenie problému – zmena pohlavia
Vzhľadom na to, že transsexualita je celoživotná, nemenná porucha, bez možnosti liečby, jediným riešením je zmena pohlavia. Takto to cítia aj klienti, ktorí vyhľadajú odbornú pomoc. Z právneho hľadiska však nie je operačná zmena pohlavia samozrejmosťou, veľa krajín ju neumožňuje.
Na Slovensku sú tieto zákroky povolené. Napriek tomu sú veľmi zriedkavé, pretože sú finančne náročné, a zdravotné poisťovne ich hradia len sčasti. Ešte pred akýmikoľvek operačnými úkonmi však musí byť zahájená hormonálna liečba – na vytvorenie určitých telesných zmien (trvá to asi 1 rok).
Nasleduje fáza rozhodovacia, keď je klient informovaný o všetkých výhodách, ale aj rizikách danej zmeny. Veľmi dôležitá je fáza „real life experience“, keď klient v reálnom živote už vystupuje ako osoba svojho psychického pohlavia. Určí si meno, prislúchajúce danému pohlaviu, hovorí o sebe v danom rode. Ide o test správnosti rozhodnutia.
Proces premeny pohlavia je definitívne ukončený až zmenou úradnej identity. Človek si zmení meno aj priezvisko, dostáva nový rodný list (s novým rodným číslom), mení si aj ďalšie doklady a dokumenty. V ďalšom živote má rovnaké práva, ako iní ľudia, vrátane práva na uzavretie manželstva.
Porucha pohlavnej identity v histórii ľudstva
Možno sa stretávate s názormi, že poruchy pohlavnej identity sú fenoménom dnešnej doby. Určite je to aj z toho dôvodu, že ľudia, ktorých sa to dotýka, otvorene vyjadrujú svoje pocity, k čomu prispieva aj liberálnejšia spoločnosť.
Na druhej strane, existencia transsexuálnych jedincov nie je novinkou. V historických záznamoch nachádzame zmienky o Amazonkách, ženách-bojovníčkach, ktoré si odrezali jednu časť poprsia, aby mohli lepšie strieľať z luku. V antickej mytológii je významnou postavou napríklad Bakchus – boh vína, ktorý je často zobrazovaný v ženských šatách.
Zo stredoveku poznáme známy príklad transsexuálneho vystupovania legendárnej Johanky z Arcu. Vo Francúzsku bol ako transsexuál vnímaný aj Abbé z Choisy (1644 – 1724), brat kráľa Jindřicha III. V Británii sa zase welskí rebeli obliekali do ženských šiat a dokonca sa oslovovali ako sestry.
Aj u pôvodných obyvateľov Ameriky boli zaznamenané určité prejavy transsexuality. Indiáni takúto osobu nazývali Dvojaký duch. V kmeňoch bola tolerovaná, mohla uzavrieť manželstvo s osobou rovnakého pohlavia. Niekedy bola uznávaná aj ako šaman.
V Indii existuje zvláštna kasta božských hidžrov. Ide o mužov, ktorým boli amputované pohlavné orgány, aby mohli plniť určitú náboženskú rolu. V posledných desaťročiach údajne užívajú ženské hormóny.
S pojmom „transsexuálny“ sa v odbornej literatúre stretávame až od 20. rokov minulého storočia. V tom období boli vykonané prvé chirurgické výkony, smerujúce k zmene pohlavia. Termín transsexualizmus však uviedol do popredia v 50. a 60. rokoch Harry Benjamin.
Tento nemecký sexuológ a endokrinológ sa venoval poruchám pohlavnej identity počas 30 rokov svojho profesionálneho života. Na základe jeho výskumov bol transsexualizmus neskôr vymedzený ako samostatná porucha.
Zdroje:
- MUDr. Hanka Fifková a kol.: Transsexualita a jiné poruchy pohlavnej identity, Grada Publishing, a.s., Praha, 2008.
- Mgr. Pavlína Janošová, Ph.D.: Dívčí a chlapecká identita, vývoj a úskalí, Grada Publishing, a.s., Praha, 2008.
- https://patarak.blog.sme.sk/c/333331/O-zlozitosti-a-komplexnosti-pohlavnej-identity.html
- http://www.solen.sk/pdf/349f02ff425325247bdc8d63793991ab.pdf
- https://wikisofia.cz/wiki/Poruchy_pohlavn%C3%AD_identity
- http://www.pravo-medicina.sk/aktuality/124/zmena-pohlavia-podmienky-pravne-suvislosti
