Profesionálne sa venuje vzdelávaniu ľudí. Táto práca ho priviedla k poznaniu, že k zmenám dochádza na úrovni presvedčení, či postojov. Práve tie sú výrazným akcelerátorom úspechu. Uvedomovanie si rolí, ktoré hráme, či presvedčení, ktoré nás ovplyvňujú, je podľa neho oslobodzujúce. Verí, že zvyšovanie citlivosti u ľudí v biznise povedie k zásadným zmenám v ich živote. Rozprávame sa so psychológom, trénerom a manažérom Patrikom Paukom (foto), lídrom spoločnosti People Elements.
Patrik, tykáte si so zdravým životným štýlom?
Pravdou je, že niekoľko rokov vôbec necvičím – odkedy mám malé deti, odkladám šport. Na druhej strane: strážim si, čo zjem. Som vegetarián, a myslím si, že to, čo do seba vkladám, ma do značnej miery tvorí. Pracujem s mysľou, snažím sa zachytávať tie veci, ktoré sa v nej hromadia, a čistím si ich. Menej sa v súčasnosti orientujem na fyzické telo, aj keď – myslím si, že je rovnako dôležité.
Váš názor na riadenie zdravotníctva…
Pracoval som pre zdravotné poisťovne, aj pre súkromnú nemocnicu, mám rôzne skúsenosti. A mám skúsenosť aj ako pacient. Naše zdravotníctvo je postavené na kvalite a odbornosti lekárov, a stále viac sa investuje aj do technického zázemia, čo je fajn. Určite to môže prispieť k poskytovaniu kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Čo si myslím, že nie je fajn: naše zdravotníctvo riadia ľudia, ktorí nie sú manažéri; to je kameň úrazu. Nemyslím si, že nemocnicu by mal riadiť lekár. Ďalšou, z môjho pohľadu dôležitejšou témou, je, že naše zdravotníctvo je sídlom strachu. V zahraničí je primárnou snahou upokojenie pacienta a zvýrazňovanie pozitívnej prognózy. Na Slovensku, keď prídete k lekárovi, častokrát jedna z prvých informácii je (aj keď nechcem paušalizovať): v akom strašnom stave ste, a čo to môže spôsobiť v najbližšom období… Namiesto orientácie na zlepšenie, vás akurát vystrašia, a vy zo zariadenia – okrem toho, že máte nalomené zdravie – odchádzate nalomení aj psychicky.
Ak sa pozrieme na vzťah medzi lekárom a pacientom, tak lekár má výhodnú pozíciu v roli, ktorú zastáva. Je to rola niekoho, komu verím, autority, a zároveň niekoho, na kom som závislý. Môj názor je, že tento vzťah do značnej miery umocňuje silu slov, ktorými nás lekári ovplyvňujú, a ktorými nám pomáhajú, alebo komplikujú cestu k zdraviu. Ak mám dôveru v lekára, s informáciami od neho sa moja myseľ rýchlo stotožní – a následne reaguje telo, v súlade s očakávaniami. Ak som dostal od lekára informáciu, že to hravo zvládnem, a moje telo má všetko potrebné na rýchle uzdravenie, je vysoko pravdepodobné, že sa vyliečim skôr, ako keď dostanem informáciu, že som prišiel príliš neskoro, a preto to bude mať komplikovaný priebeh…
Je neuveriteľné, že o tomto fenoméne všetci vedia, potvrdili to aj viaceré klinické štúdie. No v praxi sa s vedomým liečením – aj cez slová – stretávame výnimočne. Pritom na tomto princípe funguje známy placebo efekt.
U nás vnímame ochorenia ako zdroj informácií, že niečo v našom živote nie je v súlade s našou podstatou. Tiež veríme, že za svoje zdravie sme zodpovední my, a lekári či liečitelia sú len akousi pomocnou barličkou na ceste za zdravím. Telo je úžasným zdrojom informácií – len je niekedy fajn, všímať si ho, a nepotláčať jeho prejavy a reakcie.
Poviete nám, čo znamená, vedome podnikať?
S termínom „vedomé podnikanie“ prišiel profesor Fred Koffmann z Latinskej Ameriky. Keď som sa s ním prvýkrát stretol, ostal som nadšený – a nadšenie z tohto prístupu pretrváva naďalej. Vedome podnikať znamená, v každom okamihu svojho podnikania mať na zreteli rovnováhu medzi tromi zložkami potrieb – ide o potreby jednotlivca, tímu a firmy. Zároveň je dôležité, že poslaním biznisu je slúžiť zákazníkovi, čiže prinášať mu úprimnú ponuku služieb, a nechať ho slobodne sa rozhodnúť, či našu ponuku prijme. Takýmto spôsobom je zisk – ako potreba firmy – férovo zarobený, a môže byť použitý na ďalší rozvoj podnikania, či sa prerozdeliť medzi ľudí. Z môjho pohľadu – vedomé podnikanie je o návrate človečiny do biznisu. Ešte možno jeden príklad, pre lepšie porozumenie.
___________________________________________________________________
VEDOMÉ PODNIKANIE JE O NÁVRATE ČLOVEČINY DO BIZNISU.
___________________________________________________________________
Manažér robí pravidelné porady – s cieľom podporiť tím pri dosahovaní predajných výsledkov. Keď sa s ním rozprávate, hovorí vám, ako je preňho dôležité, aby boli ľudia motivovaní, pretože to im najviac pomáha dosahovať dlhodobé výsledky. Po takýchto rozhovoroch idete na poradu a očakávate dôraz na motiváciu. Opak je pravdou: manažér sa zasekol pri číslach a tlačil na predajcov, aby sa mu zaviazali, koľko zmlúv dnes uzatvoria. Nakoniec sa stal z motivujúcej porady výborný zdroj demotivácie ľudí… Keď sme sa o tom rozprávali s manažérom, on sám si neuvedomoval, že robí presný opak svojho zámeru. Takýchto príkladov, kedy konáme nevedomo, a dokonca v rozpore s vlastným zámerom, je veľa. Uvedomovanie si tohto faktu je skvelý začiatok na ceste k vedomejšiemu správaniu a podnikaniu.
S ktorými stratégiami prichádzate medzi ľudí?
Na základe vlastných skúseností a poznaní realizujeme zmysluplné projekty, ktoré firmám umožňujú tvoriť úspech s radosťou a energiou. V People Elements pracujeme na projektoch, kde sa snažíme do tvorby riešenia maximálne zapájať klienta. My prinášame inšpiráciu, občas konfrontujeme zabehnuté postupy, či vyťahujeme ľudí z komfortných zón, no nik z našich konzultantov nepozná tak dokonale prostredie, ako klient sám. Preto je pri implementácii čohokoľvek dôležité, aby sme riešenie vymysleli spolu so samotnými kľúčovými zamestnancami, či manažérmi. Oni najlepšie vedia, čo je v ich prostredí prijateľné, a keď sú spolutvorcami, cítia prirodzenú zodpovednosť za implementáciu aj ich vlastného diela.
Pri vzdelávaní pracujeme s najnovšími poznatkami, preto aktívne pracujeme s presvedčeniami ľudí. Ony sú totiž hlavnou príčinou, prečo ľudia svoje poznanie nevyužívajú v praxi. Ľudia presne vedia pomenovať, aké by malo byť ideálne správanie, no v praxi ho nevyužívajú.
Práca s presvedčeniami je kľúčom k zmenám vo firmách. Ak sa nám pomocou nich podarí zmeniť fungujúci stereotyp človeka, máme vyhraté. On totiž, bez výraznej snahy, zmení svoje správanie sám.
Môžeme si to ilustrovať na jednoduchom príklade. Predstavte si človeka, ktorý príde na tréning „Prezentačné zručnosti“ s tým, že sa mu nedarí prezentovať pred vedením spoločnosti. Keď sa s ním rozprávate ďalej, dozviete sa, že vedenie spoločnosti je kritické, a ešte nikoho nepochválili. Vždy dávajú otázky, na ktoré sa nedá vopred pripraviť. Tieto myšlienky v tele automaticky spúšťajú strach. Práve emócia strachu potom ovplyvňuje správanie, a človek má problémy, sústrediť sa na hlavnú myšlienku prezentácie. Zmenou správania ale môžeme dosiahnuť lepší výsledok.
Majú v sebe zdravé tímy aj zdravý potenciál?
Do istej miery – áno. Zdravý tím je silný tím; dokáže produkovať obrovskú energiu, a jasný zámer aj napĺňať. Je dôležité, uvedomovať si, že aj život tímu má svoje zákonitosti a svoj vývoj. V začiatkoch tímu je fáza prijímania: máme sa radi, sme prepojení, tolerujeme si čokoľvek. Potom nasleduje fáza búrenia sa: otvorenejšie si hovoríme veci, ktoré nám nesedia. Treba to prijať, je to cesta k novému nastaveniu fungovania. Tím sa tak môže stať výkonnejší, zdravší. Vyčistia sa emocionálne tlaky. Raz sme hore, raz dole.
Niekedy sa ľudia vyčerpajú, prídu noví, a ide sa ďalej. Ak je ľuďom spolu dobre, tím sa pred inými uzatvorí. Vidieť to v treťom sektore. Stáva sa aj, že v tíme je viac napätia – stratí sa zámer, príde ku konfliktom… Potom je dobré – sadnúť si, povedať si , či chceme vzniknutú situáciu „čistiť“. Vedieť si ju pomenovať, a znova investovať energiu do spolupráce. Človek, ktorý v tíme zostáva v „chorom stave“, šíri tú nákazu ďalej. Mal by sa “liečiť“, alebo odísť.
Je dôležité, venovať sa v tíme motivácii?
Určite. Otázka znie, či máme byť motivovaní zvonku, alebo zvnútra. Preto sme prišli s témou „Drive-u: čo nás motivuje?“. Výskumy potvrdili jednu šialenú vec: pri komplexnej práci, ktorá zahŕňa tvorivú činnosť, prácu s ľuďmi a informáciami, či hľadanie riešení, peniaze môžu,naopak, znížiť výkon. Môžu dokonca pracovať proti dosiahnutiu výkonu. Myslím si, že peniaze sme postavili na piedestál, a vďaka tomu zabíjame vnútornú motiváciu ľudí. Pokiaľ sa vonkajšia motivácia precení, začne sa strácať tá vnútorná.
____________________________________________________________________
PENIAZE MÔŽU PRACOVAŤ PROTI DOSIAHNUTIU VÝSLEDKU.
____________________________________________________________________
Jeden zaujímavý výskum Švédov za všetky: výzvou na darovanie krvi boli oslovené pravidelné darkyne krvi. Motivovať ich mala finančná odmena. Výsledok? O 22 percent klesol počet ľudí, ktorí prišli darovať krv, v porovnaní s výzvou bez finančnej motivácie… Jednoducho, stratila sa tam vnútorná hodnota, kvôli ktorej to ľudia robili. Inak povedané, záchranu života sa pokúsili vo výzve prekryť finančnou odmenou.
Dávajú nám naše deti lekcie, aké sme v škole nemali?
Podľa mňa sú deti najsilnejším, najpriamejším a najtvrdším učiteľom pre svojich rodičov. Nedá nám to nikto iný. Deti nám ukazujú svetlé, aj tienisté stránky. Je veľmi silné, ako dieťa preberá naše vzorce správania. Učí sa, čo na nás „funguje“, a čo nie. Sú veci, ktoré máme na sebe radi, a sú veci, ktoré radi nemáme.
Rodičia nevnímajú svoje dieťa ako slobodnú bytosť, ktorá k nim len prišla, a nie je ich súčasťou, ani im nepatrí. Preto deti v puberte dokážu rodičov vytočiť do vývrtiek. Dávajú im protipól toho celého, čo robia, a konfrontujú ich s tým, ako vnímajú život ony.
Spomenul som si teraz na jeden krásny príklad toho, ako nás deti učia. Pred časom sme na Slovensko priniesli detskú knihu „Už žiadne výhovorky!“ Ide o príbeh, ktorý ukazuje, ako nás výhovorky oberajú o možnosť, splniť si svoje sny. Potom, čo túto knihu jedna známa čítala so svojou dcérou, jej dieťa sa premenilo na citlivý barometer výhovoriek. Zrazu znelo bytom: „Mamina, veď toto je len výhovorka!“ Podobne znejúce upozornenia dostali aj ďalší ľudia, napríklad dedko, nič netušiaca suseda, či učiteľka v škôlke.
Robili ste už tréning pre občianskych aktivistov?
Áno, ja som sa k tejto práci dostal cez svoje dobrovoľnícke aktivity pre Slovenský skauting, a neskôr som pracoval aj pre mnohé iné občianske združenia, nadácie, ligy či charity. Aj dnes rád spolupracujem s tretím sektorom – síce trochu časovo obmedzene. Som presvedčený, že prepájanie tretieho sektora, biznisu, ako aj štátnej a verejnej správy, je dôležité, a vzájomne to prináša inšpiráciu, iné pohľady na veci, zdravšie spoločenské prostredie, v ktorom žijeme, ako aj riešenia, ktoré sú systematické. Pre mňa je práca pre biznis, aj pre tretí sektor identická. Ja primárne pracujem pre ľudí, ich zámery, a vždy sa prispôsobujem špecifikám prostredia a kultúre.
Uvádzate rezonujúce témy Tomáša Keltnera…
Áno, a nielen jeho. Spolu s tímom hľadáme témy, ktoré sú pre ľudí dôležité, a zároveň osobnosti, ktoré môžu byť inšpiráciou pre iných, lebo nesú osobný príklad vlastnej cesty. Aktuálne prinášame štyri veľké okruhy tém: šťastie, hojnosť, úspech a vzťahy. V rámci toho je najväčší záujem o vzťahové témy, no aj o „Uvoľňovanie negatívnych emócií“, či o „Dosahovanie hojnosti“. Okrem toho, pre rok 2014 pripravujeme aj nové témy, kde sa môžu ľudia dozvedieť viac o psychických príčinách chorôb, a ďalšie. Celú sekciu vzdelávania pre verejnosť sme nazvali osobnostný rozvoj, zastrešuje ju Ľubica Macková.
Čo s tým, ak (nielen) v biznise „vyhorievame“?
Vyhorenie je len odraz toho, že niečo nebolo v rovnováhe. Najčastejšie znamená, že sa orientujeme skôr na potreby iných, ako na tie svoje. V tej chvíli je to veľmi ťažké – návrat k sebe, posilňovanie seba, začať reálne niečo robiť. Tak sa ale vráti stratená energia. Dôležité je, vyhľadať niekoho, kto vám vtedy pomôže.
Experiment šťastia. Máme šťastie na dosah?
Sú ľudia, ktorí sú ambasádormi šťastia, a sú takí, ktorých téma irituje v zmysle – čo koho do môjho šťastia! Pod šťastím si každý predstavuje niečo iné. Psychológovia na to majú svoju definíciu. Šťastie je podľa mňa niečo, čo sa dá – rovnako ako povedzme komunikácia – rozvíjať. Niektorí veria v to, že príde nejaká šťastena.
Náš trojtýždňový „Experiment šťastia“ ukazuje, že šťastie sa dá rozvíjať. U ľudí, ktorí sa na Slovensku zapojili do experimentu, vzrástlo šťastie v priemere o 10 percent. Boli dokonca aj takí, ktorých šťastie vzrástlo o neuveriteľných 46 %.
Ako si to šťastie zvýšili? Na začiatku si odmerali šťastie, potom si písali denne tri veci, ktoré zažili a za ktoré sú vďační, a na záver si prešli on-line dotazníkom. Po skončení dostali svoj výstup, kde sa dozvedeli o úrovni svojho šťastia, o jeho zdrojoch, a získali aj zopár tipov, ako svoje šťastie naďalej rozvíjať.
Do dnešného dňa sme zaznamenali vyše 6400 vďačností, čiže zdrojov šťastia. Experiment pokračuje ďalej, a zapojiť sa doň môže každý, kto má viac ako 16 rokov.
Bližšie informácie nájdete na www.somstastny.sk. Výsledky experimentu šťastia budú prezentované aj v médiách.
Fotografie: on-line archív Patrika Pauka
