PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Pojem schizofrénia poznáme mnohí ako označenie pre ľudí s rozdvojenou osobnosťou. V skutočnosti nepredpokladáme, že sa so schizofrenikom reálne stretneme, a označujeme tak iba známych, ktorí si protirečia v tvrdeniach. Opak je však pravda. Schizofrénia je jedno z najčastejších psychických ochorení – postihuje približne 1 človeka zo 100. To, že schizofrenici sú ľudia s rozdvojenou osobnosťou, je mýtus, ktorý nie je založený na pravde.
Čo je teda schizofrénia?
Aké sú spúšťače schizofrénie?
Kto a kedy má väčšie riziko tohto psychického stavu?
Ako vyzerajú prvé príznaky schizofrénie?
Kedy je potrebné už navštíviť lekára?
Ako sa schizofrénia lieči a na čo dať špeciálny pozor?
Čo je schizofrénia?
Schizofrénia je psychické ochorenie, pri ktorom človek stráca kontakt s realitou. Choroba sa prejavuje širokým spektrom príznakov – od halucinácií, cez paranoju, až po znížené rozumové schopnosti.
Všeobecne ich môžeme rozdeliť na 3 skupiny:
- Pozitívne – človek má niečo „navyše“. Môže ísť o zvukové alebo zrakové halucinácie, či bludné, logicky neopodstatnené predstavy, ako je napríklad paranoja, teda nadmerné podozrievanie. Schizofrenik si napríklad môže myslieť, že niekto číta jeho myšlienky, že ich premietajú do televízie, alebo že ho niekto odpočúva. To všetko vyplýva z halucinácií, ktoré k nemu „hovoria“.
- Negatívne – u človeka niečo „chýba“. Nedokáže sa tešiť, môže byť depresívny, alebo nemá záujem o sociálne kontakty. Stráca záujem o okolie, bežné či pracovné činnosti, alebo o seba samého, vrátane hygieny.
- Kognitívne – rozumové schopnosti sú spomalené. Človek sa (v dôsledku halucinácií) nedokáže dlho sústrediť na jednu vec, je zmätený, nedokáže sa vyjadriť. Spracováva menej podnetov z okolia, pretože okolité podnety vníma výraznejšie, ako bežní ľudia.
Schizofrenici môžu byť tiež nepredvídateľní. V jednej chvíli sú pokojní, a potom náhle vybuchnú. Ich zmysly môžu byť silnejšie, napríklad vnímajú jasnejšie farby.
Každý schizofrenik má unikátnu kombináciu príznakov – niekto môže mať príznaky zo všetkých troch skupín, a niekto iba z jednej.
Čo je spúšťačom schizofrénie?
Presný spúšťač zatiaľ známy nie je. V dnešnej dobe sa však predpokladá, že ide o kombináciu genetických predpokladov a prostredia, v ktorom žijeme, či návykov, ktoré vykonávame. Všetko naznačuje, že musíte mať tie „správne gény“, a vykonať niečo, čo ich spustí.
Toto tvrdenie vychádza z faktu, že ak sa schizofrénia rozvinie u jedného z identických dvojčiat, ktorých gény sú úplne totožné, je 50 % šanca, že sa rozvinie aj u druhého dvojčaťa. Ak ju mal váš súrodenec, s ktorým nie ste identické dvojča, je táto šanca nižšia – 1 ku 7. A keď ju nemá nikto vo vašej rodine, je táto šanca 1 ku 100.
Vyšší výskyt schizofrénie bol pozorovaný u ľudí, ktorí užívajú drogy (predovšetkým marihuanu, metamfetamín či kokaín), či trpia závislosťou od alkoholu alebo nikotínu.
Rizikoví sú aj:
- ľudia zo sociálne slabších vrstiev (resp. zlého rodinného prostredia),
- ľudia z mestského, ale chudobného prostredia,
- imigranti,
- etnické menšiny,
- ľudia, ktorí sa narodili po komplikovanom pôrode.
Kedy môže schizofrénia udrieť?
Prvý atak schizofrénie je ťažko predpovedať. Schizofrénia u detí v predškolskom veku je veľmi vzácna, keďže v myslení ešte prevláda magické myslenie – malé deti si bežne vytvárajú imaginárnych priateľov, a preto je veľmi problematické, odlíšiť imaginárnych priateľov od zrakových halucinácií.
Platí však pravidlo, že pokiaľ imaginárni priatelia nezmiznú približne do 7. roku života, mali by sme vyhľadať lekára.
Najčastejšie sa prvý atak schizofrénie objaví v puberte alebo ranej dospelosti (do 30 rokov). K riziku mimoriadne prispieva aj prvé experimentovanie so zakázanými látkami, ako je rekreačné fajčenie marihuany, ktoré častokrát mnohí obhajujú. Bolo pritom dokázané, že marihuana vyvoláva halucinácie, ktoré môžu byť vstupnou bránou do schizofrénie.
Riziko rozvoja schizofrénie sa zvyšuje aj pri oslabenej rodinnej väzbe – u niektorých mladých ľudí je spúšťačom prvý odchod z domu (napríklad na strednú alebo vysokú školu), či tragédia v rodine.
Sú halucinácie skutočné?
Človek so schizofréniou môže počuť hlasy, ktoré ostatní nepočujú, či vidieť ľudí, zvieratá alebo predmety, ktoré ostatní nevidia. Tieto vnemy môžu byť buď pasívne, alebo môžu aktívne zasahovať do konania – môžu sa človeku prihovárať, prikazovať mu, či „dookola“ niečo opakovať, až kým to – z vyčerpanosti – nespraví. Na druhej strane, halucinácie nemusia byť iba negatívne – niektoré môžu vystupovať ako priatelia.
Obzvlášť nebezpečné sú prípady, keď halucinácie nútia schizofrenika, aby niekomu ublížil. A nemusí to byť iba slovný nátlak – niektoré deti udávali, že halucinácie im fyzicky ubližujú (napríklad ich hryzú alebo škriabu), a to dovtedy, kým neublížia iným deťom (ľuďom).
Ak máte doma schizofrenika, ktorý zažíva negatívne halucinácie, dávajte pozor na to, čo robí. Hlavne deti nevedia rozlišovať, čo je reálne, a čo je iba halucinácia. Pamätajte si, že halucinácie nemusia vyzerať ako skutočné postavy – môžu mať tvar čísel či bizarných javov.
Dokonca bol vykonaný výskum, v ktorom pozorovali mozog schizofrenikov počas toho, ako halucinovali. Zistilo sa, že ich mozog vykazoval obdobnú aktivitu, ako mozog, ktorý spracúva reálny zrakový či sluchový vnem.
Ako rozpoznať prvé príznaky schizofrénie?
Prvé príznaky schizofrénie nemusia začať náhle – môže trvať aj niekoľko mesiacov, či rokov, kým sa choroba naplno prejaví.
Môžete pozorovať iba jeden z príznakov, a spočiatku sa môže objavovať iba sporadicky.
Jedným z prvých príznakov bývajú poruchy spánku. Iný človek sa začne bizarne obliekať, či zanedbávať osobnú hygienu.
Na človeku, u ktorého sa rozvíja schizofrénia, si môžete tiež všimnúť, že postupne znižuje mieru sociálneho kontaktu, alebo môže byť depresívny. To všetko vyplýva z toho, že meniace sa zmyslové vnímanie minimalizuje stimuly z okolitého prostredia.
Schizofrenik môže mať čudné postoje, meniť náladu, či strácať zmysel pre humor. Niekedy môže nadmerne plakať, či bezdôvodne sa smiať. Môže sa uňho prejavovať citlivosť na svetlo a hluk. Môže byť prehnane optimistický, ale aj bezdôvodne negatívny.
Paranoidné myslenie a halucinácie sú zvyčajne najprv iba mierne.
Kedy navštíviť lekára?
Vyššie uvedené príznaky nemusia nutne znamenať schizofréniu. Ak sa však u vás objavuje stres, nechce sa vám stretávať s ľuďmi, alebo pociťujete pozitívne alebo negatívne príznaky schizofrénie, vyhľadajte čím skôr lekára.
Nejde síce ešte o schizofréniu, ale ste v riziku, že u vás vypukne. Lekár vás bude pozorovať, prípadne vám ponúkne terapeutické sedenia, na základe ktorých dokáže určiť, či je stav prechodný, alebo ide o schizofréniu, respektíve iné ochorenia, ktoré sa s ňou môžu prelínať – napríklad úzkosť, depresia či závislosť od drog.
Ak sa potvrdí niektoré z ochorení, začne liečiť najprv to.
Ako prebieha diagnostika schizofrénie
Lekára bude zaujímať, aké lieky užívate, či nefajčíte alebo neužívate drogy. Zhodnotí váš zdravotný stav, mieru vášho spoločenského kontaktovania sa, a overí, či nemáte ochorenie, ktoré môže vyvolávať príznaky schizofrénie. Vyšetrí aj vaše rozumové schopnosti.
Lekára bude tiež zaujímať vaše sexuálne zdravie, či nepatríte k etnickej menšine, aké sú vaše životné podmienky (napríklad ubytovanie, rodinné zázemie, ekonomický status), prípadne dochádzka do zamestnania alebo školy.
Problémy vo vyššie uvedených oblastiach môžu byť spúšťačmi schizofrénie.
Kedy sa potvrdí, že mám schizofréniu?
Ak sa u vás minimálne 1 mesiac vyskytuje jeden z nasledujúcich príznakov: halucinácie, paranoja, počujete vlastné myšlienky, máte negatívne príznaky (ako napríklad oploštenie emotívnosti), dochádza k predbežnému potvrdeniu schizofrénie. Definitívne potvrdenie diagnózy nastáva po konzultácii so špecialistom, ktorým je v tomto prípade psychiater.
Odborníci však schizofréniu vylúčia vtedy, ak máte iné ochorenie, poranili ste si mozog, alebo užívate niektoré drogy (či iné látky), ktoré dokážu schizofrenické príznaky vyvolať. Ak u vás zistia závislosť od drog, budú vás liečiť zo závislosti.
Po potvrdení diagnózy „schizofrénia“
Po potvrdení diagnózy, vám lekár nasadí lieky a začnete navštevovať terapeutické sedenia. Je nesporné, že čím skôr začnete užívať lieky, tým vyššia je šanca na vyliečenia.
Predtým, než začnete užívať lieky, vám urobia krvné a pečeňové testy, vyšetria krvný tlak a srdce (EKG), zmerajú obvod pásu a hmotnosť. Takisto preskúmajú, či nemáte erektilnú dysfunkciu alebo problémy s menštruáciou.
Lieky, ktoré budete užívať, majú totiž rôzne nežiaduce účinky, a podľa vášho zdravotného stavu bude lekár vedieť, ktoré vám môže/nemôže ponúknuť.
Základom liečby schizofrénie sú dve zložky:
- lieky, ktoré sa odborne nazývajú antipsychotiká,
- terapeutické sedenia so špecialistom (takzvaná kognitívno-behaviorálna terapia).
Pozor na samovražedné myšlienky!
Nielen schizofrénia, ale aj iné psychické ochorenia sú spájané so samovražednými sklonmi. U schizofrénie je však toto riziko podčiarknuté tým, že chorí sú nadmieru podozrievaví, resp. môžu mať halucinácie, ktoré ich nabádajú k samovražde. Až polovica schizofrenikov sa pokúsi o samovraždu, pričom 5 až 10 % prípadov je úspešných.
Varovné signály, že pacient uvažuje o samovražde:
- „záverečné prípravy“ – hovorí zbohom známym, podaruje obľúbené veci blízkym,
- opakovane rozpráva o smrti a samovražde,
- náhle zlepšenie nálady – môže značiť, že dotyčný sa „konečne“ rozhodol, a cíti sa vďaka tomu lepšie,
- sebapoškodzovanie.
Ak máte podozrenie, že váš blízky má sklony k samovražde, nenechávajte ho nikdy osamote – ostaňte s ním vy, alebo niekoho o to požiadajte. Takisto odstráňte z jeho dosahu nebezpečné predmety, ako sú lieky (aj tie, ktoré užíva; radšej mu ich sami dávkujte) a ostré predmety.
Autor je farmaceut
1 odpovedí na “Schizofrénia a halucinácie: Kedy mám navštíviť lekára?”