Click here!

Panická porucha: Keď vás paralyzujú vlastné predstavy

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Strach, paralýza a neschopnosť čokoľvek urobiť. Záchvat paniky dokáže niektorých ľudí poriadne potrápiť. Často ho pritom vyvoláva najmä ich vlastné fabulovanie a obavy z niečoho, čo sa nikdy nemusí stať. Stres a náznaky paniky zažil zrejme každý človek. V niektorých situáciách sa necítime práve komfortne, ak sa im však nemôžeme vyhnúť, s búšením srdca a spotenými rukami ich zväčša zvládneme. Stresujúce situácie určite nie sú zdraviu prospešné a lepšie je vyhýbať sa im. Pacienti, ktorých trápi panická porucha však do takýchto situácií vedú seba samých a nevedia sa s nimi vyrovnať.

Čo je panická porucha?
Ako vyzerá záchvat paniky, aké má príznaky?
Komu hrozí panická porucha najčastejšie?
Čoho sa pacient s panickou poruchou vlastne bojí?
Ako sa lieči panická porucha?
Kde hľadať pomoc?

Panická porucha patrí medzi takzvané úzkostné poruchy. Prejavuje sa teda opakovanými stavmi výraznej úzkosti, paniky. „Je to porucha emočného spektra, pri ktorej má pacient predstavy o tom, že ak niečo urobí alebo sa mu niečo stane, dostane sa vyslovene do katastrofickej situácie. Spravidla sa takýto záchvat paniky spája s predstavou situácie, ktorej sa obávajú. Môže ísť o vystúpenie na verejnosti, stratu práce či rodinného zázemia. Ide pritom o obavy, ktoré nemusia byť vôbec podložené realitou, v ktorej pacient žije,“ vysvetľuje PhDr. Peter Klubert, psychológ zo Psycho Klinik v Nitre.

Záchvaty paniky

Podľa štatistík zažije záchvaty paniky počas života ojedinele asi 7 až 9 % ľudí. Pre panickú poruchu sú však typické a ide o častejšie stavy. Vo všeobecnosti sa uvádza, že ak pacient zažije štyri takéto záchvaty počas štyroch týždňov, je čas na vyšetrenie odborníkom práve pre podozrenie na panickú poruchu. „Tieto záchvaty môžu byť viazané na nejakú udalosť, avšak často prichádzajú nečakane, bez zjavnej príčiny. Nemožno ich teda predvídať. Pri niektorých pacientoch ide o predstavy, ktoré súvisia aj so skúsenosťou z minulosti a obávajú sa jej opakovania, predstavujú si ešte horšie konce. U mnohých však tieto záchvaty nemajú súvislosť s minulosťou a prežitými zážitkami,“ dodáva PhDr. Klubert.

Panická porucha: Kto je ohrozený?

Panickou poruchou trpí podľa odhadov 1,5 až 3,5 % populácie. Častejšie sa objavuje u žien ako u mužov a podľa odborných zdrojov najčastejšie vo veku 15 až 24 rokov. Druhý vrchol dosahuje panická porucha u pacientov vo veku 45 až 54 rokov. Jej príčiny dosiaľ nie sú presne známe. Panické záchvaty spravidla nesúvisia s výraznou námahou alebo vystavením sa rizikovým a život ohrozujúcim situáciám. Panická porucha môže mať súvis s genetikou – riziko ochorenia u príbuzného prvého stupňa sa pohybuje na úrovni okolo 15 %.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Čoho sa boja?

Panická porucha často nemá racionálny základ. Podľa niektorých teórií môže spôsobiť jej rozvoj u pacienta napríklad strata rodiča alebo opustenosť v detstve. Iné teórie predpokladajú, že jedinci trpiaci panickou poruchou nesprávne interpretujú rôzne telesné pocity, ktoré sú prejavmi stresovej reakcie, a vnímajú ich ako signály ohrozenia. „V danej situácii, keď jedinec prežíva panický záchvat, na neho prichádza obrovský, paralyzujúci strach. Stiahne sa, má pocit, že danú situáciu nikdy nezvládne, že zlyhá. V hlave má predstavu, že sa stane obrovská katastrofa, ktorá bude pre neho zničujúca,“ vysvetľuje psychológ. Pocit úzkosti, ktorý u pacienta takto vzniká, je taký silný, až má strach zo straty vedomia a odpadnutia, zo straty sebakontroly alebo zo zošalenia či smrti. „Často pritom ide o predstavy, ktoré sa opakujú – pacient zažije záchvat paniky v súvislosti s konkrétnou situáciou, a hoci k žiadnej katastrofe v realite nedôjde, ďalší záchvat v súvislosti s predstavou rovnakej situácie zas vyvoláva úzkosť a paralýzu,“ dodáva odborník.

Panická porucha: Príznaky

Panická porucha má celý rad príznakov. Typické sú pre ňu ohraničené záchvaty trvajúce spravidla niekoľko minút, ktoré sa začínajú náhle a sú plné strachu a nepohody. „Človek pri takomto záchvate zažíva veľké vnútorné napätie a úzkosť, čo prerastá až do svalového napätia, ktoré zas môže viesť až k nevoľnostiam, závratom, celkovému ustrnutiu,“ vysvetľuje PhDr. Klubert. Typickými príznakmi sú aj:

  • nadmerné potenie,
  • zrýchlený pulz,
  • chvenie a tras,
  • sucho v ústach,
  • točenie hlavy,
  • nevoľnosť,
  • pocit nereálnosti okolitých objektov,
  • pocit znecitlivenia a mravčenia,
  • návaly tepla alebo chladu.

„K častým a nebezpečným príznakom patrí aj búšenie srdca, problémy s dýchaním a pocit dusenia sa či bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku,“ dodáva odborník.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Panická porucha: Vážne následky

Panická porucha sama osebe vplýva na pacientovo zdravie. Nebezpečné sú práve prejavy počas panických záchvatov. „Objavuje sa pri nich búšenie srdca, nevoľnosti, tenzné bolesti hlavy, zvyšuje sa tlak, čo môže vyústiť do vážnych zdravotných komplikácií,“ vysvetľuje psychológ. Aj to je jedným z dôvodov, prečo by pacienti nemali brať panickú poruchu na ľahkú váhu, ale riešiť ju s odborníkom.

Kde hľadať pomoc?

S výskytom panických záchvatov by sa mal pacient zveriť svojmu všeobecnému lekárovi. Ten ho následne odporučí k psychológovi, prípadne k psychiatrovi. V praxi sa neraz stáva, že pacienti na základe príznakov navštívia lekárov z viacerých odborov, pričom majú pocit, že prekonali infarkt alebo trpia srdcovo-cievnym ochorením. To sa však pri vyšetreniach nepotvrdí a takéhoto človeka často aj okolie začne považovať za hypochondra. „Ideálne je, ak sa takýto pacient naozaj dostane čo najskôr do rúk psychológa alebo psychiatra. Ten dokáže panickú poruchu diagnostikovať a odlíšiť aj od iných úzkostných porúch,“ vraví PhDr. Klubert.

Panická porucha: Liečba

Po stanovení správnej diagnózy prichádza na rad liečba. Možnosti sú dve. Ako prvá sa spravidla volí psychoterapia. „Tento postup sa u mnohých pacientov ukazuje ako účinný spôsob liečby. V rámci nej vedieme pacienta k tomu, aby získal nadhľad nad svojím fungovaním a príčinami spôsobujúcimi paniku. Cieľom je, aby dovolil sebe samému kriticky zhodnotiť predstavy, ktoré záchvaty vyvolávajú, spracoval ich a porozumel rozdielu, či pre neho znamenajú skutočné ohrozenie alebo je to len v jeho hlave,“ vysvetľuje psychológ. Vhodné je precvičovanie svalovej relaxácie či upokojujúceho dýchania, ktoré pomáhajú zvládať telesné príznaky pri záchvatoch. „Psychoterapia smeruje k tomu, aby pacient prehodnotil svoje predstavy a zistil, že jeho dovtedajší pohľad na ne bol nafúknutý. Je potrebné, aby začal reagovať pokojnejšie a svoje emočné prežívanie prispôsobil situácii. Následne, keď získa nadhľad a vie sa upokojiť, môže pristúpiť k tomu, že si danú predstavu sám overí, aby zistil svoju reálnu ohroziteľnosť,“ dodáva odborník. Vo väčšine prípadov panická porucha úplne nevyraďuje pacienta z bežného života, hoci má naň nezanedbateľný vplyv. V niektorých prípadoch však pacient vôbec nie je schopný získať nadhľad a zvládnuť záchvaty. Vtedy je nutná aj hospitalizácia. Ak psychoterapia u pacienta nezaberá, nedostavujú sa potrebné výsledky alebo ju odmieta, odborník môže pristúpiť aj k farmakologickej liečbe. „Predpísanie medikamentov vždy patrí do rúk psychiatra. Spravidla ide o lieky, ktoré u pacienta odbúravajú napätie, dovoľujú mu relaxovať a získať odstup od projekcií, ktoré má v hlave,“ uvádza psychológ. Ide najmä o antidepresíva.

Život s panikou

Liečba panickej poruchy býva pomerne úspešná. Recidívy či prechod do chronickej podoby ochorenia však ani v tomto prípade nie sú výnimkou. „Toto ochorenie môže následne ovplyvniť partnerské a rodinné vzťahy či vzťahy v zamestnaní. U týchto pacientov je možné pokračovať napríklad v párovej, respektíve rodinnej terapii,“ uvádza PhDr. Peter Klubert. V rámci prevencie sa odporúča najmä zdravá vyvážená strava, dostatok spánku a odpočinku, psychohygiena a pravidelné telesné cvičenie.

 

Redakčná úprava: Sabína Zavarská

Tento článok vyšiel v  Neuro 1/2021. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.

Pridaj komentár