Liečba
Prevencia
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Bolesť zuba nás skôr či neskôr nasmeruje k zubárovi, avšak pri pravidelných prehliadkach by prakticky k takémuto stavu ani nemalo dôjsť. Napriek tomu sú čakárne u zubárov plné pacientov s bolesťami, nehovoriac o zubných pohotovostiach. Pozrime sa na to, ako v jednotlivých štádiách prebieha liečba zubného kazu a aké výplne sa dnes používajú na plombovanie.
Ako prebieha liečba zubného kazu?
Prečo musí niekedy stomatológ pred plombovaním zub preliečiť?
Aké druhy zubných výplní (plomb) za dnes používajú?
Je ešte používanie amalgámu bezpečné?
Aké sú jeho výhody a nevýhody?
Aké sú výhody a nevýhody fotokompozitnej živice?
Aká je životnosť zubných výplní?
Čo je to zubný kaz?
Zubný kaz je poškodenie zubov, ktoré môže viesť k rozšíreniu infekcie do koreňov, ďasien, k tvorbe zubných abscesov a v konečnom dôsledku aj k strate zubov. Vzniká aktivitou určitých druhov baktérií, ktoré žijú v zubnom povlaku.
Tieto baktérie premieňajú cukry zo stravy na kyseliny. Ak si neodstraňujeme zubný povlak dokonale a pravidelne, tieto kyseliny začnú poškodzovať zuby. To je dôvod, prečo je dobrá ústna hygiena nevyhnutnou súčasťou prevencie zubného kazu.
Liečba zubného kazu podľa štádií
Zubný kaz sa vyskytuje v niekoľkých štádiách a podľa nich zubári rozhodnú o najvhodnejšej liečbe.
1. fáza: Počiatočná demineralizácia
Vonkajšia vrstva zubov sa skladá z typu tkaniva, ktoré nazývame sklovina. Zubná sklovina je najtvrdším tkanivom v ľudskom tele sa skladá z minerálov. Keď je však zub vystavený kyselinám produkovaným baktériami zubného povlaku, sklovina začne minerály strácať. Na zube sa objaví biela škvrna. Miesto straty minerálov je počiatočným znakom tvorby zubného kazu.
V tejto fáze ešte môžete tvorbu kazu zvrátiť ošetrením zubov fluoridovými prípravkami.
2. fáza: Rozpad zubnej skloviny
Do oslabenej skloviny sa môžu ukladať pigmenty z potravín a nápojov, a tak táto biela škvrna stmavne. Nazývame ju aj zastavený kaz.
Kazy skloviny mnohí odborníci neodporúčajú ošetrovať, pretože vplyvom dobrej a pravidelnej hygieny a obnovou remineralizačných procesov sa môžu zastaviť bez zásahu zubára.
3. fáza: Dentínový kaz
Dentín je tkanivo, ktoré leží pod sklovinou, vo vnútornej časti zuba. Je mäkší ako sklovina, a preto je aj citlivejší na poškodenie kyselinou. Z tohto dôvodu hlbší zubný kaz postupuje rýchlejšie. Súčasťou dentínu sú aj kanáliky, ktoré vedú k nervom zuba. Preto bolí podstatne výraznejšie ako povrchový kaz. Citlivosť si môžete všimnúť aj pri teplých alebo studených jedlách alebo nápojoch.
Ak vyhľadáte zubnú ambulanciu včas, zubári takýto kaz ošetria výplňou. V pokročilejších štádiách vám po ošetrení navrhnú dostavanie zubu alebo „korunku“. Korunka pokrýva hornú časť zuba nad ďasnom. Pred umiestnením korunky zubári odstránia rozpadnutú časť a kúsok zdravých zubných tkanív, aby korunka na zube dobre sedela.
4. fáza: Poškodenie zubnej drene (buničiny)
Zubná dreň je najvnútornejšia vrstva zubov. Obsahuje nervy a krvné cievy, ktoré pomáhajú udržiavať zdravý chrup. Pri poškodení zubnej drene vzniká silnejšia bolesť a neraz aj opuch.
Keď zubný kaz dosiahne dreň, je zvyčajne potrebné prečistiť aj koreňový kanálik. Zubár či zubárka vám odstráni poškodenú miazgu, vyčistí kanáliky – tomuto postupu hovoríme endodoncia. Pri silnejších zápaloch dostanete do vyčistenej časti liečivú vložku na niekoľko týždňov. Po doliečení zubári zuby uzatvoria koreňovou výplňou a dostavajú. Keďže takto ošetrené zuby (mŕtve zuby) sú krehkejšie a náchylnejšie na zlomenie, stomatológovia často odporúčajú okorunkovať ich.
5. fáza: Absces
Keď zubný kaz postúpi do drene, baktérie môžu spôsobiť infekciu s rôznou intenzitou. Silný zápal v zube môže viesť k vytvoreniu hnisavého váčku na spodnej časti zuba. Hovoríme mu absces.
Abscesy zubov spôsobujú silnú bolesť, ktorá vyžaruje do čeľuste. Všimnete si aj opuch, niekedy sa pridá horúčka a opuchnú lymfatické uzliny na krku.
Absces zubov vyžaduje rýchlu liečbu, pretože infekcia sa môže rozšíriť do čeľuste a iných oblastí hlavy a krku. Liečba zvyčajne zahŕňa endodonciu, niekedy je však potrebné zub odstrániť a doliečiť zapálené miesto. Vždy sú potrebné aj antibiotiká.
Amalgámová či kompozitná plomba?
Na vyplnenie dier po vyvŕtaných kazoch sa najčastejšie používajú dva materiály: amalgám a kompozitná živica. Hovoríme o striebornej alebo bielej plombe. Moderný kompozitný materiál má podobnú farbu ako váš zub. Amalgámové výplne sa používajú už len zriedkavo.
Aké majú výhody a nevýhody?
Výhody a nevýhody amalgámovej plomby
Amalgámová plomba sa používa už viac ako 150 rokov. Súčasní zubári však od používania týchto plomb ustupujú a uprednostňujú kompozitné plomby.
Amalgám je vyrobený z kombinácie rôznych kovov vrátane striebra, cínu, medi a ortuti. Výhodou je nízka cena, odolnosť, dlhá životnosť (10 a viac rokov) a rýchlosť ošetrenia.
Hlavnou nevýhodou amalgámu je obsah ortuti. Strieborná plomba v ústach pôsobí neesteticky – je veľmi nápadná a tiež vyžaduje odstránenie väčšej časti zubnej štruktúry. Aj keď je to zriedkavé, pacienti s alergiami na kovy môžu mať zlú reakciu aj na amalgám. Amalgámové výplne sa vplyvom teploty rozširujú alebo sťahujú, čo vedie k trhlinám zubov. Mnohí zubári už amalgámové plomby vo svojej ordinácii nepoužívajú.
Je amalgám bezpečný?
Problematické sú najmä staršie amalgámové plomby, ktoré boli menej kvalitné ako dnešné. Avšak napriek tomu amalgám z moderných zubárskych ordinácií mizne. Ortuť, ktorú tieto plomby obsahujú, sa z nich totiž môže pomaly uvoľňovať do vášho tela. Čo je na tom také zlé? Ortuť je klasifikovaná ako možný karcinogén.
Je dokázané, že vysoké množstvo ortuti zapríčiňuje poškodenie mozgu a srdca, ohrozuje aj obličky, pľúca a imunitný systém. Samozrejme, takéto množstvo sa v plombách nevyskytuje. Problém s ortuťou je hlavne pri odvŕtavaní viacerých starých výplní naraz. Vtedy sa uvoľňuje do vzduchu a môžeme ju vdýchnuť. Európska únia v lete 2018 vydala pre všetky členské štáty zákaz používania amalgámových plomb u detí a tehotných žien. Do roku 2030 by sa mali prestať používať úplne.
Výhody a nevýhody kompozitnej plomby
Kompozitné výplne sú novšie, modernejšie, estetickejšie, a preto aj obľúbenejšie. Bezproblémovo splynú s farbou zubov, dajú sa použiť aj na opravu drobných kozmetických nedostatkov, netreba odvŕtať zdravé tkanivo. Živicová zlúčenina sa veľmi dobre viaže na zubnú sklovinu, je stabilná a predovšetkým neobsahuje žiadne škodliviny, ktoré by sa postupne uvoľňovali, tak ako ortuť z amalgámových plomb.
Na druhej strane, kompozitné plomby sú drahšie, vydržia v priemere päť až sedem rokov. Ošetrenie dlhšie trvá, pretože kompozitný materiál sa ukladá v tenkých vrstvách, ktoré treba priebežne osvetľovať LED polymerizačnou lampou, ktorá zabezpečí tuhnutie materiálu.
V každom prípade je isté, že kompozitná živica ako moderný a bezpečný materiál má pred sebou ešte dlhú budúcnosť.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Vladimíra Balogová-Kasajová, stomatologička – zubná lekárka, primárka Stomatologického centra MySmile v Bratislave.
Zdroje:
https://www.healthline.com/health/dental-and-oral-health/tooth-decay-stages#takeaway
https://www.metroeastdentalcare.com/the-pros-cons-of-amalgam-and-composite-fillings/
