Prevencia
PríznakyV pracovnom živote sa stretávame s množstvom situácií, ktoré v nás vyvolávajú stres. Nepríjemné úlohy, pracovné povinnosti, kopa vybavovačiek, nevrlí kolegovia, nervózni šéfovia, horiace termíny v práci, i doma.
V tej rýchlosti si ani nevšimneme, že nás častejšie bolieva hlava, cítime sa unavení, búši nám srdce, trápia nás žalúdočné problémy. Častejšie sme podráždení, kričíme na kolegov v práci a doma na deti, sme nervózni, ťažko sa sústreďujeme na prácu.
Tieto, ale i ďalšie príznaky, môže spôsobiť stres. Pozitívny stres nás dokáže motivovať k vyšším výkonom, ale ak je ho priveľa, môže nám poriadne uškodiť.
Napätie a stres stoja za mnohými závažnými ochoreniami. Stres hrá dôležitú úlohu pri vzniku hypertenzie, akútneho infarktu srdca, rizikových faktoroch ochorení srdca, aj pri poruchách metabolizmu. Dobrý zdravotný stav je závislý od dobrého zvládnutia stresu, a tiež od správnej životnej filozofie.
Čo je stres
Slovo stres k nám preniklo z anglického stress, ktoré vzniklo z latinského slovesa stringo, stringere – sťahovať, uťahovať.
Slovo stres má viacero významov. Je to podnet, ktorý spúšťa stresovú situáciu, je to stav, v ktorom sa organizmus nachádza, a je to aj záťaž. Stres je komplexná odpoveď organizmu človeka, ktorý sa snaží prispôsobiť meniacim sa podmienkam okolia.
Stresová situácia je taká, v ktorej sa znižuje schopnosť človeka, mať kontrolu nad prostredím, alebo nad sebou. Chronický stres dokonca urýchľuje proces vzniku rakoviny kože. Negatívne účinky chronického stresu oslabujú imunitný systém, ovplyvňujú rôzne aspekty zdravia – napr. potláčajú aktivitu buniek imunitného systému, ktoré rozpoznávajú a likvidujú cudzorodé bunky.
Určité množstvo stresu pre svoj život potrebujeme. Keď je ho málo, často ho vyhľadávame. Ak je ho veľa, začíname to pociťovať na kvalite každodenného života, začíname pred stresom unikať, a často už neskoro.
Stres je odpoveďou organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá vyvoláva v tele reakciu prispôsobovania sa na nové podmienky – tzv. stresovú situáciu, prostredníctvom ktorej sa organizmus uvedie do pohotovosti, čím sa snaží so záťažou vyrovnať. Prejavuje sa to zrýchlením tepu, zvýšením krvného tlaku, zrýchleným dýchaním, svalovým napätím, či inými systémovými zmenami.
Nie je stres ako stres
Vďaka emóciám, rozlišujeme „dobrý“ alebo „zlý“ stres. Dobrý, tzv. eustres, je sprevádzaný príjemnými a dobrými emóciami. Zlý, tzv. distres, je sprevádzaný negatívnymi emóciami. Žiaľ, v živote človeka sa častejšie objavuje ten zlý stres.
Pri oboch však dochádza v organizme človeka k reakciám a zmenám, ktoré môžu mať vážne zdravotné dopady. Reakcia človeka na stres je komplexná. Ako prvý reaguje na stres srdcovo-cievny systém – mobilizuje sa.
Stresová reakcia má viaceré zložky – biochemickú, fyziologickú, emocionálnu, myšlienkovú a zmeny v správaní. Nie všetky si v stave stresu uvedomujeme.
Najčastejšie sa vyskytujú prejavy:
- zvýšená dráždivosť, popudlivosť, hnev, precitlivenosť,
- únava, chronická únava,
- poruchy spánku,
- znížený záujem o sex,
- depresia,
- vyhorenie.
Vo fyziologickej oblasti zaznamenávame zmeny:
- zrýchlený pulz,
- zvýšený/znížený tlak krvi,
- červenanie, blednutie,
- potenie,
- pocit „hrče“ v hrdle alebo žalúdku, chvenie v žalúdku,
- nutkanie na stolicu či močenie.
V emocionálnej oblasti:
- zlosť, hnev,
- strach, úzkosť,
- smútok,
- bezmocnosť.
Nebezpečná môže byť aj extrémna radosť!
Negativizmus a stres
V myšlienkovej oblasti nám automaticky napádajú väčšinou negatívne myšlienky. Prečo sa to stalo práve mne? Som smoliar, nedokážem to! Keby som mohol, tak ho…!
V oblasti správania – zapálim si cigaretu, siahnem po káve, alkohole, buchnem dverami, bezmyšlienkovito chodím sem a tam, rozbijem tanier.
Pozitívne účinky stresu nám pomáhajú zvyšovať výkon, tvorivosť, stoja za naším uspokojením z dobre vykonanej práce. Ak chceme efektívne zvládnuť stres, musíme vedieť, ako náš organizmus reaguje na záťaž, a čo a ako môžeme ovplyvniť.
Nepodceňujme zvládanie stresu, pokiaľ ide o zdravie, dlhší, hodnotnejší a krajší život. V horších prípadoch môže pôsobenie stresu vyústiť do závažných srdcových ochorení, môže spôsobiť žalúdočné vredy, vysoký krvný tlak, či infarkt myokardu.
Zvládanie stresu
Čo môžeme pri zvládaní stresu urobiť?
Stresu sa asi nevyhneme, ale určite s ním môžeme bojovať. Najčastejšie môžeme zmeniť zdroj stresu, môžeme zmeniť svoj postoj k podnetom, situáciám, ľuďom, udalostiam, ktoré nás stresujú. Niekedy, paradoxne, „vďaka“ hrozbe ochorenia, nám život ponúkne šancu, aby sme sa naučili lepšie poznať sami seba.
Ak je to možné, vyhnite sa najmä „zlému“ stresu. Hľadajte rezervy v riadení svojich aktivít v práci, i rodine.
Urobte si čas na príjemné veci, a vyhýbajte sa závislostiam!
Keďže stres a napätie pôsobia nevhodne a škodlivo, uvoľnenie by malo pôsobiť opačne – liečivo a preventívne. Pri plnení úloh si určite priority – najskôr vybavte tie ťažšie, potom menej náročné.
Nájdite si čas na relaxáciu, na uvoľnenie tela a mysle. Naučte sa relaxovať a predchádzať stresovým situáciám. Relaxačné cvičenia znižujú systolický, aj diastolický tlak krvi.
Ak máte pocit, že to sami nezvládnete, vyhľadajte odborníka
Podľa prieskumov, až 90 % ľudí na Slovensku zažije stres aspoň dvakrát do týždňa. Pre štvrtinu ľudí je súčasťou každodenného života. Časté stresové situácie uvádza až 57 % zamestnancov.
Niektoré stresové situácie sa dajú predvídať, takže sa dá na ne pripraviť. Konflikty sú vždy zdrojom zvýšeného tlaku, preto ich riešte čo najpokojnejšie.
Myslite optimisticky, naučte sa povedať nie, a usmievať sa. Naučte sa správne reagovať na psychické stresové podnety.
Trénujte a zvyšujte svoju asertivitu, zvýšte rešpekt k samému sebe. Naučte sa odpúšťať – tlmí to hnev a vášeň. Ak sa dá, zmeňte uhol pohľadu. Uvedomte si, čo môžete zmeniť, a čo nie. Vypracujte si pozitívne kroky a – zrealizujte ich.
Očakávajte aj neúspechy, nebojte sa pochváliť, ale aj prijať pochvalu. Stres má nielen negatívnu stránku, ale aj pozitívnu. Prekonávanie náročných životných situácií zvyšuje pocit sebavedomia, sily, hodnoty a kontroly vlastného života.
Preto – nebojte sa stresu, dá sa efektívne zvládať!
Ilustračné fotografie
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
1 odpovedí na “Naučte sa predchádzať stresu!”