Prevencia
PríznakyZmysel očkovania je dlhodobo diskutovaná téma.
Odborné kruhy sa zhodujú v názore, že v iniciatíve treba pokračovať, avšak mnoho teórií, kampaní či štatistík očkovanie spochybňuje.
Dnešný svet sa zakladá na poznatkoch, ktoré potvrdzuje veda. Nepozeráme sa do kalendára na pranostiku, aby sme vedeli, aké bude zajtra počasie, ale sledujeme vedeckú predpoveď.
Čo sú preto mýty o očkovaní, a čo je vedou preukázaná pravda?
Očkovanie proti osýpkam spôsobuje autizmus – áno, či nie?
Príčiny autizmu sú z veľkej časti neznáme, pričom táto vývinová porucha má (podľa mnohých štúdií) pravdepodobne genetický základ. Autistické prejavy sú spozorované u dieťaťa zvyčajne v období medzi prvým a druhým rokom života.
V rovnakom období je dieťa očkované proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Toto očkovanie sa vykonáva jednou očkovacou látkou (tzv. trojzložkou MMR), ktorá obsahuje oslabené vírusy, spôsobujúce tri uvedené ochorenia.
V roku 1998 doktor Andrew Wakefield publikoval štúdiu, ktorá predpokladala súvislosť medzi vznikom autizmu a očkovaním trojzložkou MMR. Wakefield bol ale neskôr obvinený z falšovania výsledkov, keďže sa preukázalo, že niektoré deti v štúdii mali príznaky autizmu už pred podaním MMR vakcíny.
Wakefield prišiel o lekársku licenciu, a bolo mu zakázané vykonávať medicínsku profesiu.
Tento prípad znamenal v histórii Britskej lekárskej komory najdlhšie prejednávanú odbornú otázku, pričom sa uskutočnilo niekoľko štúdií – či už vo Veľkej Británii, alebo inde vo svete – ktoré mali overiť Wakefieldove závery. Žiadna štúdia však nepotvrdila spojitosť medzi vznikom autizmu a očkovaním proti osýpkam.
Do dnešného dňa neexistuje dôkaz o tom, že by očkovanie proti osýpkam súviselo s rozvojom autizmu. Odborníci sa zhodujú, že vyššie uvedený prípad je smutná ukážka toho, ako môže jednotlivec – pod vplyvom financií a právnikov – vytvoriť mýtus, ktorý dodnes pretrváva. Darí sa to asi aj preto, že medicína dodnes nevie, čo autizmus spôsobuje.
V roku 2011 vyšla veľká publikácia, ktorá hodnotila 12.000 odborných článkov o očkovaní. Zahŕňala 8 rôznych druhov vakcín, používaných na osýpky, a ani jeden vedecký tím nenašiel spojitosť medzi očkovaním a rozvojom autizmu.
Kiahne a detská obrna z populácie takmer vymizli. Existuje dôvod, prečo sa proti nim očkovať?
Pravdou je, že výskyt kiahní či detskej obrny v dnešnej populácii takmer vôbec nezaznamenávame. Napr. v Indii za posledné dva roky nezaznamenali žiadny prípad detskej obrny.
Tento výsledok vychádza z ich štátnej kampane, ktorá sa snaží (už 25 rokov, počas Národného očkovacieho dňa) očkovať všetky deti, mladšie ako 5 rokov. Ročne sa takto podarí zaočkovať približne 170 miliónov detí.
Naopak, ako následok Wakefieldovej kauzy, podiel zaočkovaných vakcínou MMR (proti osýpkam, mumpsu a rubeole) vo Veľkej Británii klesol. Na jar roku 2013 bolo vo Walese a Veľkej Británii zaznamenaných 886 prípadov výskytu osýpok, a to hlavne u detí a mladistvých vo veku 10 až 18 rokov.
Dnes lekárska komora vo Walese a odborná verejnosť volajú po náprave a preočkovaní populácie, keďže každý rok sa vyskytujú stovky prípadov ochorení, ktorým sa dá predísť zaočkovaním.
Preto ak chceme, aby tento stav vytrval, musíme v očkovaní proti spomenutým chorobám pokračovať.
Je pravda, že na chorobu ochorie viac očkovaných ľudí, ako neočkovaných?
Toto tvrdenie je pravdivé. Vakcína (ako akýkoľvek iný liek) nepredstavuje 100 % účinnosť. Existuje pravdepodobnosť, že aj zaočkovaný jedinec dostane chorobu, avšak vďaka vakcíne sa skráti jej trvanie a závažnosť prejavov.
Skutočnosť, že ochorie viac zaočkovaných ľudí, než nezaočkovaných, spočíva v tom, že už niekoľko desaťročí sa veľká väčšina populácie očkuje. Preto ak je väčšina populácie očkovaná proti chorobe, a táto choroba sa nakoniec aj objaví, je prirodzené, že zaočkovaní-chorí budú (proporciálne) tvoriť väčšinu.
Treba si však uvedomiť, že liečba zaočkovaných osôb bude rýchlejšia, a pre organizmus jednoduchšia, ako u tých, ktorí proti chorobe očkovaní neboli.
Moje nezaočkované dieťa nepredstavuje nijaké riziko pre zaočkované deti – áno, či nie?
Je to nepravda. Očkovanie nepredstavuje len individuálny profit. Vďaka očkovaniu sme sami viac chránení, ale súčasne chránime aj ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu.
Je to proces vytvárania bezpečného prostredia, v ktorom chránime aj tých, ktorí (z nejakého dôvodu) nemôžu byť očkovaní, ako napr. veľmi malé deti, ľudí s oslabeným imunitným systémom, či tých, ktorí sú na danú vakcínu alergickí.
Viete si predstaviť, že by lekár alebo zdravotná sestra na pôrodnom oddelení, neboli očkovaní? Vplyv na novonarodené deti by mohol mať smrteľné následky!
Očkovaním každého jednotlivca preto vytvárate bezpečnejšiu populáciu, pretože chránite nielen seba, ale aj ostatných.
Vakcíny obsahujú toxíny a chemikálie
Existuje mnoho mýtov o tom, čo všetko obsahujú očkovacie látky. Existuje mýtus, že vakcíny obsahujú plodové bunky, ktoré boli odobraté z ľudských plodov ešte v 60.-tych rokoch minulého storočia, a neskôr boli použité na vytvorenie bunkovej línie, ktorá je súčasťou dnešných vakcín.
Rovnako sa vraví o tom, že očkovacie látky sa injekčne podávajú rovno do krvného obehu, čo, samozrejme, nie je pravda – očkovanie uskutočňujeme do svalu.
Ako je to teda s chemikáliami vo vakcínach?
Každý liek je tvorený z látok, ktoré sú chemického pôvodu. Dôležitá je ale ich koncentrácia. Tá je v prípade vakcín na takej nízkej úrovni, že je z bezpečnostného hľadiska neškodná.
A čo hliník vo vakcínach?
Veľmi diskutovanou zložkou vakcín je hliník (v rôznej forme). Hliník sa do vakcín pridáva ako pomocná látka, ktorá predlžuje a zosilňuje imunitnú odpoveď organizmu na očkovanie, čím sa zvyšuje efektivita celého očkovania.
Hliník nie je telu vlastná látka, avšak telo sa ho vie – v priebehu niekoľkých dní – zbaviť. FDA (lieková agentúra v USA) určila limit na príjem hliníka u detí v prvom roku života na 4,225 miligramov.
Pre zaujímavosť, pri očkovaní dieťaťa po narodení proti hepatitíde B (žltačka), dostane dieťa vo vakcíne len 0,25 miligramu hliníka, čo je množstvo, ktoré nepredstavuje nijaké riziko.
Iný príklad predstavuje formaldehyd. V skutočnosti ekvivalentný objem pitnej vody obsahuje 600-krát viac formaldehydu, než vakcína.
Vakcíny premôžu detskú obranyschopnosť, ktorá ešte nie je dostatočne vyvinutá – áno, či nie?
Pravda je, že očkovanie aktivuje detskú obranyschopnosť. To je prakticky princíp očkovania: aby sme organizmus na ochorenie „vycvičili“, a pripravili ho tak na situáciu, keď sa s ním stretne opäť.
Obranyschopnosť však môže byť prekonaná u pacientov, ktorí majú výrazne zníženú imunitnú odpoveď. Takýto stav nastáva napríklad u pacientov s rakovinou, HIV vírusom, alebo po transplantácii orgánov. Vtedy očkovanie nemôžeme uskutočniť, keďže by mohlo vyvolať ochorenie.
Je preto dôležité, aby sme poznali svoj zdravotný stav, a hlavne, aby o ňom boli informovaní aj zdravotní pracovníci.
V roku 2013 sa uskutočnilo veľké pozorovanie, v ktorom experti v USA hľadali spojitosť medzi očkovaním a vznikom ochorení, či vážnych vedľajších účinkov, spôsobených očkovaním. Zistilo sa, že imunitný systém dieťaťa je denne aktivovaný 2000 – 6000-krát, a to vplyvom prostredia. Očkovanie môže krátkodobo vyvolať približne 150 reakcií imunitného systému za deň.
Prijatie očkovania nemá teda významný vplyv na bežnú aktivitu imunitného systému u dieťaťa.
Čo je mýtus, a čo pravda?
Mýty o očkovaní budú vznikať aj naďalej. Niektoré z nich v sebe nesú kúsok pravdy, iné nie.
Mať otázky a pochybnosti, je mnohokrát správne, nebojte sa preto o očkovaní a vakcínach komunikovať so zdravotníckym personálom. Vďaka tomu získate názor odborníka, ktorý vám chce pomôcť.
Na záver je treba pripomenúť, že vďaka očkovaniu nemyslíte len na svoje zdravie a profit, ale aj na zdravie ľudí okolo vás.
Pomáhate tak spolu budovať svet, v ktorom minimalizujeme výskyt nebezpečných ochorení.
Autor je farmaceut
Zdroje:
- http://iom.nationalacademies.org/Reports/2011/Adverse-Effects-of-Vaccines-Evidence-and-Causality.aspx
- http://www.theatlantic.com/health/archive/2013/03/images-of-india-beating-polio-two-years-without-a-new-case/274002/
- http://www.express.co.uk/news/uk/394160/Measles-epidemic-cases-soar-to-886-rising-by-78-in-just-five-days.
- http://www.fda.gov/BiologicsBloodVaccines/ScienceResearch/ucm284520.htm
- http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22001122.1
Ilustračné fotografie
