Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Mozgová príhoda nikdy nevznikne bez príčiny. Aj srdce môže byť dôvodom stavu, ktorému hovoríme porážka alebo správnejšie cievna mozgová príhoda.
Možno neviete, že takmer 20 000 slovenských pacientov prekonalo mozgovú porážku. Podáva sa im warfarín alebo aspirín. Dobre liečených pacientov je cca 30 %. Nové lieky sú vysoko účinné, ale aj drahé.
Ako súvisia ochorenia srdca s mozgovou príhodou?
Prečo je dôležité liečiť poruchy arytmie, obezitu i vysoký krvný tlak?
Čo hovoria o mozgovej porážke odborníci na zdravie srdca a ciev?
Ako sa lieči nebezpečná fibrilácia predsiení?
Kedy volať sanitku?
Podľa epidemiologických odhadov je porucha rytmu srdca zaznamenaná u 2,2 milióna obyvateľov USA a u 4,5 milióna obyvateľov Európskej únie. Na Slovensku fibriláciou predsiení trpí približne 150-tisíc ľudí.
Prejavy tohto druhu arytmie sú rôznorodé. Najväčšia časť postihnutých (60 – 70 %) nepociťuje žiadne ťažkosti: arytmia sa u nich objaví náhodne, napríklad v rámci preventívneho vyšetrenia.
V horizonte najbližších 30 rokov sa predpokladá, že počet pacientov s fibriláciou predsiení sa zdvoj- až strojnásobí. Dôvodom je starnutie populácie vyspelých krajín a epidémia obezity.
Fibrilácia predsiení je typická arytmia starnúcej populácie – 84 % pacientov je starších ako 65 rokov. Štúdie ukazujú, že asi štvrtina ľudí, ktorí sa dožijú veku 40 rokov, má zvýšené riziko, že dostane srdcovú arytmiu.
Mozgová príhoda a fibrilácia
Odborníci označujú fibriláciu predsiení ako srdcovo-cievnu epidémiu 21. storočia. Dnes vieme, že aj srdce môže spôsobiť mozgovú porážku, dôležité je rozpoznať hlavné príznaky. Výskyt fibrilácie stúpa s vekom, pacienti žijú kratšie.
Mozgová príhoda: Čo sa deje pri porážke?
Mozgová porážka nastane, keď v krvnom riečisku, privádzajúcom do mozgu (prostredníctvom krvi) kyslík a živiny, praskne cievka, alebo je upchatá krvnou zrazeninou či inou čiastočkou. Zastavenie prívodu krvi tak zabráni okysličovaniu postihnutej časti mozgu. Bez kyslíka nervové bunky v danej časti prestávajú fungovať a do niekoľkých minút odumierajú.
Nasleduje porucha hybnosti, alebo dokonca smrť – v závislosti od toho, ktorá časť mozgu (a v akom rozsahu) bola poškodená. Preto je rýchly zásah pri príznakoch mŕtvice taký dôležitý.
Jednou z možností je potom podanie fibrinolytickej liečby, napr. tzv. tPA (tkanivového plazminogénového aktivátora), ktorý je schopný – v určitých, presne definovaných prípadoch – rozpustiť krvné zrazeniny v mozgových cievach, čím sa zredukuje devastačný účinok porážky.
Pacient však musí tieto lieky dostať najneskôr do troch hodín od prvých príznakov porážky. Fibrinolytická liečba sa pritom aplikuje iba pri tzv. ischemickej porážke (zapríčinenej krvnou zrazeninou), nie pri porážke v dôsledku krvácania do mozgu (napr. pri poškodení cievnej steny).
Ako sa lieči fibrilácia predsiení
Na zníženie rizika mozgovej porážky u pacientov s fibriláciou predsiení lekár predpíše antikoagulačnú liečbu, ako napr. warfarín. Niekedy je najlepšou voľbou v liečbe kontrola rýchlosti komorových sťahov.
Môže sa to robiť pomocou liekov: betablokátorov, kalciových blokátorov, alebo digitalisom. Napriek liečbe sa viac ako polovici pacientov fibrilácia vracia. Preto sa zavádza tzv. intervenčná liečba – elektrokardiostimulátor pri zistení arytmie urobí jeden, alebo viac výbojov cez hrudník do srdca, čo zastaví fibriláciu a obnoví normálny rytmus.
Inokedy sa používa na úpravu dĺžky komorových impulzov rádiofrekvenčný katéter, ktorý dopraví energiu do srdca. Tá zruší drobné impulzy z predsiene, zasahujúce do činnosti komôr.
Zákrokom sa usmerňujú komorové sťahy a zmenšujú vonkajšie prejavy ochorenia. Predsiene však budú naďalej fibrilovať – preto je nevyhnutná antikoagulačná liečba, na adekvátne riešenie zrážanlivosti krvi.
Alternatívou je operácia srdca, nazývaná Maze procedúra. Pri nej sa strategicky umiestnenými rezmi na otvorenom srdci pretnú dráhy, ktoré spôsobujú predsieňovú fibriláciu.
Operácia zabraňuje vzniku predsieňovej fibrilácie, pretože operačná jazva vytvára blok abnormálnej dráhy fibrilačného elektrického impulzu.
Mozgová príhoda: Kedy volať sanitku?
Všetky varovné signály sa nemusia objaviť pri každom ataku porážky. Neignorujte žiadne príznaky porážky, a to ani vtedy, keď už pominuli. Sledujte čas, keď sa objavili prvé príznaky. Na túto dôležitú vec sa vás neskôr budú pýtať.
Ak vy, alebo niekto vo vašej blízkosti má jeden alebo viac príznakov porážky dlhšie, ako pár minút, neváhajte – okamžite volajte sanitku. Ak nemôžete privolať rýchlu zdravotnú pomoc, neodkladne sa nechajte odviezť do nemocnice (na ARO, JIS, alebo iné oddelenie, vybavené prístrojmi na záchranu života).
Pokiaľ ste s niekým, kto javí známky porážky, očakávajte, že bude protestovať – zľahčovanie a odmietanie pomoci je bežné.
Neprijmite „nie“ ako odpoveď! Zabezpečte okamžitú pomoc!
V nemocnici (na pohotovosti) už zistia, či príznaky súvisia s prechodným ischemickým atakom, porážkou, alebo iným zdravotným problémom.
Redigovala: Bc. Sabína Zavarská
