Do určitého času sme si dobrého pacienta predstavovali ako poslušného žiaka, ktorý bude bez výhrad dodržiavať nariadenia a odporúčania lekárov.
V skutočnosti sa však lekár oveľa častejšie stretáva s neposlušnými žiakmi, ktorí liečbu neužívajú pravidelne, prípadne si lieky „ordinujú“ podľa momentálneho rozmaru, riadia sa informáciami z neoverených zdrojov – okrem známej agentúry JPP (Jedna pani povedala) sa obľube tešia aj diskusné fóra na internete alebo skresľujúce krátke správičky v lifestylových časopisoch. Napríklad, podľa štatistík viac ako 60 % pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami neužíva lieky správne. To je pre zdravie pacienta nebezpečné nielen v období hneď po prepustení z lekárskeho ošetrenia, keď je pacient najzraniteľnejší, ale hlavne v období po polroku od prepustenia z nemocnice. Vtedy je totiž tiež pomerne vysoké riziko rehospitalizácie.
Odborníci preto čoraz viac hovoria o potrebe zvyšovať tzv. „compliance“ pacienta. Rozumie sa pod tým ochota pacienta riadiť sa lekárskymi odporúčaniami a dôslednosť v ich dodržiavaní. Prof. MUDr. Ján Murín, CSc., člen Kategorizačnej komisie pre liečivá, hovoril o problematike compliance z pohľadu lekára:
„Komplianciu ovplyvňujú výrazné socio-ekonomické a komunikačné faktory, nedostatok motivácie pacienta. Lekári musia pacientom vysvetliť chorobu a jej prognózu, a tým zvýšiť motiváciu pacientov.“ Edukovaný pacient, ktorý pred ochorením nezatvára oči a nepodceňuje ho, aktívne sa informuje o možnostiach liečby a zaujíma sa o rôzne alternatívy riešenia svojho problému, podľa všetkých prieskumov iba získava: spravidla má lepšiu prognózu rýchleho vyliečenia (a v prípade nevyliečiteľných ochorení sa ukazuje, že edukovaní pacienti liečbu znášajú ľahšie a s menej negatívnymi vedľajšími účinkami).
Jednou z možností, ako sa dostať k aktuálnym informáciám a ako aktívne ovplyvniť vývoj zdravotníckej politiky, je zapojiť sa do činnosti pacientskych organizácií. Zdravotnícky systém totiž netvoria len politici, úradníci, lekári, lekárnici, výrobcovia liekov, ale aj pacienti. V súčasnosti na Slovensku existuje približne 300 pacientskych organizácií a združení. Zhruba tretina z nich je neaktívna. Ostatné vyvíjajú naopak výraznú aktivitu a ich spoločenský dosah je neoceniteľný.
Pacientske združenia, organizované zvyčajne na báze spoločnej diagnózy, svojou činnosťou často suplujú funkcie iných účastníkov systému zdravotnej starostlivosti. Informujú svojich členov o novinkách v zdravotnej starostlivosti a iniciatívne prispievajú svojimi návrhmi do legislatívneho procesu. Pacienti dokážu podávať fundované návrhy nielen vďaka osobnej skúsenosti, ale aj preto, že v ich radoch je mnoho lekárov a zdravotníckych pracovníkov, prípadne odborníkov z mnohých iných relevantných profesií. Choroba si totiž človeka nevyberá.
Aktivity pacientskych organizácií sa okrem osvetovej činnosti smerujúcej k pacientom, ich rodinným príslušníkom a širšej verejnosti zameriavajú aj na celkové skvalitnenie komplexnej zdravotnej starostlivosti, začleňovanie a návrat pacientov späť do spoločenského života, neraz aj na prekonávanie predsudkov voči niektorému ochoreniu a rozvoj priateľských medziľudských vzťahov. Najmä v prípade vážnych, dlhodobých, celoživotných ochorení sa totiž pacienti neraz nachádzajú na okraji spoločenského záujmu a ich zaradenie sa do aktívneho pracovného a spoločenského života je pomerne ťažké.
Koncom marca sa v Piešťanoch konala II. celoslovenská konferencia pacientskych organizácií, ktorej spoluorganizátorom je združenie SLOVENSKÝ PACIENT. Minulý rok sa konferencia zameriavala prevažne na praktické informácie týkajúce sa činnosti pacientskych združení. Cieľom tohto ročníka konferencie bolo prehĺbiť vzdelanosť pacientov v oblasti komplexného systému zdravotnej starostlivosti a kategorizácie liekov.
