Lucia Hablovičová: Kramáre sú u mňa na jednotku

Od svojich šestnástich rokov sa venovala modelingu. Vyštudovala pedagogiku v Bratislave. Moderovala televíznu reláciu Smotánka, neskôr pôsobila aj ako dramaturgička. Bola riaditeľkou súťaže Miss Slovensko. Angažovala sa v treťom sektore, dala sa na podnikanie. Vo februári 2013 sa stala šťastnou mamičkou zdravého chlapčeka Thea. Rozprávame sa s Luciou Hablovičovou.

 

Lucia, vaša mama je zdravotná sestra, ide o pomáhajúcu profesiu. Ovplyvnilo vás to osobnostne?

Ťažko povedať, odmalička som sa bála aj obyčajnej injekcie. Na druhej strane som už od detstva mala tendenciu pomáhať iným, najmä slabším. Zrejme máme túto povahovú črtu v génoch.

Dnes ste aj vy mamou, nedávno sa vám narodil synček, cisárskym rezom. Zotavujete sa, žiadne popôrodné komplikácie?

Musím povedať, že aj napriek pocitu tesne po sekcii, že sa pol roka poriadne nepostavím na nohy, už  necítim, že som po takom výraznom zákroku. Zatiaľ síce necvičím, ani sa nijako extra fyzicky nezaťažujem, keďže ešte dojčím. Cítim sa už ako pred tehotenstvom, o kondičku sa mi stará synček (úsmev).

Pobyt v nemocnici. Boli ste spokojná s kvalitou zdravotnej starostlivosti, dáte im „známku“?

Rodila som v bratislavskej nemocnici na Kramároch, a bola som veľmi spokojná – mala som výborného pôrodníka. Tiež pobyt na šestonedelí bol pre mňa nádherným týždňom, plným spoznávania a krásnych, nových pocitov. Takže, ak by som mala známkovať, určite na jednotku.

 

 

Theo. Vedeli ste, že to bude chlapec? Užívate si naplno chvíle s ním?

Áno, tušila som to ešte predtým, ako sme sa to dozvedeli od pani doktorky. Kedysi som túžila mať dievčatko. Dnes by som nemenila ani za nič – mám úžasného syna, ktorý je už teraz mojím parťákom na všetko. Každý deň s ním ma robí šťastnou, a jediné, čo ma trápi, že to neskutočne rýchlo letí…

Každý z nás máme údajne v sebe dospelého, rodiča aj dieťa. Ako to máte v sebe percentuálne vyskladané vy?

To je zaujímavá otázka. Myslím si, že ja mám toho dieťaťa v sebe trochu viac, ako bežní dospeláci, a aj preto si dokážem ľahko získať deti, a rada s nimi trávim čas. Percentuálne a verejne to však radšej vyjadrovať nebudem. Myslím, že by som stratila autoritu (úsmev).

Akcie pre mamičky, kontakt s inými mamičkami. Chodievate niekam?

Mám okolo seba kamarátky s deťmi, a čoraz viac vyhľadávam ich spoločnosť. Nikdy som nebola typ na také tie typicky „babské“ debaty; teraz si však spoločné témy vychutnávam, a rada si vymieňam rôzne skúsenosti a zážitky. A myslím si, že čoskoro aj Theo ocení spoločnosť iných detí. Už teraz sa teším na spoločnosť jeho kamarátov (úsmev). Najmä pre prvorodičky sú akcie pre mamičky veľmi cenné…

Vy pred fotografom na móle a v kampani. Je niečo, čo ste si odniesli do života?

Modeling ma naučil veľa… Trpezlivosti – pretože počas fotení a prehliadok sa naozaj veľa čaká, nadhľadu – lebo som sa denne stretávala s krajšími a úspešnejšími dievčatami, a tiež pokore. Pochopila som, že netúžim byť pupkom sveta (úsmev).

Pri výbere dievčat na súťaž v modelingu ste prihliadali na to, aby nemali zákroky plastických chirurgov…

Dodnes si myslím, že výrazné chirurgické zákroky by nemali absolvovať dievčatá v 18. rokoch… Samozrejme, našli sa aj také, ktoré boli kvôli vidine úspechu ochotne to podstúpiť. Ich telo sa však ešte môže v tom veku vyvíjať. Pre mňa boli vždy atraktívnejšie: charizma, vyžarovanie a inteligencia.

Smotánka. „Ochutnali“ ste zapamätateľné V.I.P. miesta?

Už počas modelingu som mala možnosť navštíviť miesta, ktoré by som za iných okolností asi nevidela – takže tie, ktoré som navštívila v rámci nakrúcania Smotánky, ma vyslovene do kolien nedostali… Som však vďačná za všetko, čo som mala možnosť v živote zažiť, a aj toto obdobie je pre mňa veľmi cenná skúsenosť.

Prešli ste si šoubiznisom, aj tretím sektorom. Ide o dva iné svety?

Absolútne. Dva rozdielne pohľady na svet, dve vnímania života…

Organizovaní pacienti ako občianske združenia. Poznáte ich?

Zatiaľ som nemala možnosť prísť s nimi do kontaktu.

Dnes riadite súkromnú škôlku. Napĺňa vás to?

Škôlka je moja srdcovka, aj keď v nej momentálne nemôžem tráviť toľko času, koľko by som chcela, pretože sa chcem naplno venovať synčekovi – ten je moja priorita. Teším sa však na obdobie, keď ho tam vezmem so sebou, a bude mi pomáhať  „úradovať“.

Zdravý životný štýl. Nájdete si čas na seba, vyváženú stravu a pravidelný pohyb?

Aktuálne je to s mojimi športovými aktivitami veľmi biedne. Nemám na ne čas, a priznám sa, že ani sily, keďže mám v noci niekoľko budíčkov. Na druhej strane, pravidelný pohyb mám pri Theovi každý deň…Veľmi sa teším, že sa súčasťou môjho života stali každodenné prechádzky. Tie si vyslovene užívam. Stravovať sa snažím primerane dojčeniu, aj keď občas kompenzujem nedostatok spánku väčším množstvom sladkého. A času na seba priveľa nemám. Ale neľutujem, sebe som sa už predsa venovala za 35 rokov dosť (úsmev).

 

Fotografie: archív Lucie Hablovičovej

Pridaj komentár