Prevencia(Zdroj foto: AdobeStock.com)
To, že fajčenie a alkohol, niektoré chemikálie a typy žiarenia prispievajú k rakovine, nie je nič nové.
Viete však, že riziko rakoviny sa zvyšuje aj pri nesprávnom životnom štýle a nevhodnej strave?
Na internete sa šíria rôzne protichodné informácie o rakovinotvorných potravinách.
Okrem vedecky overených informácií, tu nájdeme aj veľa nepodložených a zavádzajúcich tvrdení.
Ktorým potravinám sa naozaj oplatí radšej vyhnúť?
Odkiaľ máme overené informácie?
Pre vedcov je veľmi zložité, aby dokázali jednoznačný súvis medzi rakovinou a konkrétnou potravinou. Možnosti takéhoto výskumu sú však pomerne obmedzené. Vďakabohu, priamo na ľuďoch sa nesmú testovať látky z potravín, o ktorých sa domnievame, že sú rakovinotvorné. Preto väčšinu z toho, čo o vplyve výživy na rakovinu vieme, vedci zistili pomocou takzvaných epidemiologických pozorovacích štúdií.
Pri tomto type štúdie vedci sledujú vybranú skupinu dobrovoľníkov počas dlhšieho časového obdobia, spravidla až niekoľko desiatok rokov, pričom zbierajú rôzne dáta, ako napríklad konzumáciu určitých potravín, životný štýl a výskyt ochorení. Po nejakom čase sa dáta vyhodnotia a štatisticky sa vypočíta, či majú ľudia, ktorí ochoreli na rakovinu, nejaké spoločné znaky. Napríklad, či denne jedia nejakú potravinu, alebo či fajčia.
To však ešte neznamená, že sme našou štúdiou našli príčinu rakoviny. Takýmto pozorovaním vieme iba zistiť, či sa nejaký faktor môže spolupodieľať na vzniku choroby. Stále však nevieme, či naozaj rakovinu spôsobuje. Takýto faktor sa volá rizikový faktor.
Čo znamená zvýšené riziko?
Ak sa o niečom dočítate, že to zvyšuje riziko rakoviny, znamená to, že môže ísť o jednu z príčin, prečo ochorieme. Zoberme si ako príklad fajčenie. O cigaretovom dyme vieme, že zvyšuje riziko rakoviny, zároveň však vieme, že „sám o sebe“ rakovinu nemusí spôsobiť.
Každý poznáme niekoho, kto fajčil celý život, ale rakovinu nedostal. Na druhej strane, určite máme vo svojom okolí ľudí, ktorí si nedali povedať a naozaj tú rakovinu – aj v dôsledku fajčenia – dostali.
Čím viac rizikových faktorov vo svojom živote máme, o to viac sa štatisticky zvyšuje šanca, že ochorieme. Na to, či ochorieme, alebo neochorieme, vplýva viacero vecí:
- vek – čím sme starší, tým sme ohrozenejší,
- pohlavie – niektoré typy rakoviny sa vyskytujú viac u žien, iné u mužov,
- životný štýl – stres, nedostatok pohybu a nevhodná výživa = sumárne ide o veľmi nebezpečné faktory,
- životné prostredie – znečistené ovzdušie je „tichým spoluhráčom“ rakoviny,
- genetika – pozitívna rodinná anamnéza a genetické predispozície,
- iné (už známe, či ešte neznáme) faktory.
O tom, ktoré potraviny pomáhajú znižovať riziko rakoviny, už vieme. Sú to najmä:
- ovocie a zelenina,
- strukoviny,
- vláknina,
- celozrnné obilniny,
- kvalitné rastlinné bielkoviny,
- orechy a olejnaté semená.
Na ktoré potraviny si však treba dávať pozor, pretože reálne zvyšujú riziko rakoviny?
Ktoré potraviny zvyšujú riziko rakoviny?
Najuznávanejšia medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou WHO, pravidelne aktualizuje zoznam vedecky overených karcinogénov, kam zaraďuje aj potenciálne rakovinotvorné potraviny. Klasifikuje ich do štyroch skupín, pričom pre nás sú zaujímavé prvé dve:
- preukázané karcinogény – látky, ktoré jednoznačne zvyšujú riziko ochorenia na rakovinu,
- pravdepodobné a možné karcinogény – látky, ktoré pravdepodobne zvyšujú riziko ochorenia na rakovinu.
My sa zameriame na druhú skupinu, teda na pravdepodobné „spúšťače“ rakoviny. Pozrieme sa na tie potraviny, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku rakoviny, a to v prípade, že ich konzumujeme pravidelne.
Zároveň to však neznamená, že keď ich budeme pravidelne jesť, tak určite tú rakovinu dostaneme. V hre sú totiž aj ďalšie faktory, ktoré pre tentokrát opomenieme.
Toto je 9 rizikových skupín potravín, s ktorými by sme to nemali preháňať.
1. Nebezpečné plesne v potravinách: aflatoxín
Okrem tých najznámejších, ako je fajčenie (aj pasívne!) a alkohol, patria do skupiny preukázaných karcinogénov aj aflatoxíny, ktoré sa môžu pri nesprávnom skladovaní nachádzať v určitých potravinách. Aflatoxíny sú pre nás toxické látky, keďže produkujú určité druhy plesní a húb. Hoci väčšinu plesní dokážeme zneškodniť varením, nezničíme tak ich toxíny, ktoré sú pre naše telo nebezpečné.
Nebezpečné aflatoxíny sa najčastejšie nachádzajú v zle skladovaných obilninách, semienkach a škrupinových plodoch, najmä v arašidoch. Najlepšie sa im darí v teplom a vlhkom prostredí.
Najvyššiu kontamináciu potravín aflatoxínom vedci namerali v chudobných krajinách. V krajinách s vysokým výskytom aflatoxínov v potravinách preto pozorujeme najvyšší výskyt rakoviny pečene.
V Európskej únii sa všetky dovážané, ale aj domáce potraviny prísne kontrolujú. Sleduje sa, aký majú obsah aflatoxínov, takže riziko, že si donesiete domov potraviny, ktoré sú kontaminované týmto nebezpečným karcinogénom, je veľmi nízke.
Napriek tomu, riziko kontaminácie potravín aflatoxínom sa môže týkať aj vás. Aj v našich domácich podmienkach sa môže dariť hubám a plesniam. Šancu im dáte hlavne vtedy, ak na plesne náchylné potraviny nevhodne uskladníte. Splesnivené potraviny potom môžu obsahovať aflatoxíny.
A ako správne skladovať „náchylné“ potraviny?
Ako si znížiť riziko kontaminácie aflatoxínom:
- sledujte etikety na balených potravinách, a potraviny skonzumujte do dátumu spotreby,
- ovocie a zeleninu skladujte v tme a v chlade,
- ak nájdete v kôstke pleseň, ovocie nekonzumujte,
- chlieb a pečivo skladujte v suchom chladnejšom priestore,
- plesnivý chlieb a pečivo nejedzte,
- ak otvoríte džem a na vrchnáku nájdete pleseň, džem nejedzte – v domácich podmienkach nie je možné zistiť, či sú tam prítomné o aflatoxíny, alebo nie,
- oriešky a sušené ovocie uskladňujte na suchom chladnejšom mieste – ak v balení nájdete plesnivé kúsky, už ich nejedzte.
2. Kofeín je „nevinný“, pozor však na horúce nápoje!
Káva dlho čelila „obvineniam“, že patrí medzi potenciálne karcinogény. To vyvolávalo zbytočnú paniku. Po 25 rokoch potešili vedci z IARC milovníkov kávy šťastným záverom – káva nie je rakovinotvorná, ba naopak, môže pôsobiť na naše zdravie priaznivo. No musíme splniť jednu dôležitú podmienku – nesmie mať pri pití viac ako 65 °C!
Nová správa totiž hovorí, že nápoje s teplotou nad 65°C pravdepodobne zvyšujú riziko rakoviny úst, hltana a pažeráka, pretože obarenie sliznice horúcou vodou môže spôsobiť zápal, ktorý zvyšuje riziko vzniku rakoviny.
Horúce nápoje s teplotou nad 65°C sa preto stali podľa klasifikácie IARC pravdepodobným karcinogénom. Okrem kávy si dajte pozor aj na čaj maté, ktorý sa tradične pije cez kovovú slamku – riziko popálenia je vtedy obzvlášť vysoké.
Ako si teda znížite riziko rakoviny pažeráka? Samozrejme tým, že sa vyhnete fajčeniu (aj pasívnemu), alebo tým, že kávu, čaj (či iný teplý nápoj) si vychutnáte, až keď trošku ochladne.
3. Sladidlá nie sú problematické, pozor však na vysoko priemyselne spracované potraviny!
Umelé sladidlá nie sú rakovinotvorné. S týmto záverom prišiel kanadský NCI (National Cancer Institute), po preskúmaní všetkých dostupných vedeckých štúdií.
Prvé podozrenie na karcinogenitu umelých sladidiel vzniklo v roku 1970, keď vedci spozorovali výskyt rakoviny močového mechúra u laboratórnych potkaních samčekov, ktorí boli kŕmení zmesou obsahujúcou sladidlo sacharín. Následné štúdie u ľudí však ukázali, že takto sacharín pôsobí len u potkanov. V tele človeka nie je rakovinotvorný, považuje sa za bezpečné sladidlo, rovnako ako všetky v EÚ povolené sladidlá (napr. aspartám, acesulfam K, sukralóza a cyklamát).
Čo mnohých menej nepoteší, je to, že v epidemiologických štúdiách vedci zistili zvýšené riziko rakoviny u ľudí, ktorí pravidelne konzumujú vysoko priemyselne spracované potraviny, ako rôzne polotovary, sladkosti, sladené nápoje, či iné pochutiny. Zatiaľ sa vedcom nepodarilo zistiť presnú príčinu tohto javu, no v každom prípade ide o prvý krok k objasneniu súvislostí.
Hoci stále presne nevieme, prečo nadmerný príjem umelých sladidiel pravdepodobne zvyšuje riziko vzniku rakoviny, odporúčame vám, aby ste to s ich denným príjmom nepreháňali a preferovali prirodzené potraviny.
4. Spálené jedlo – nebezpečný acrylamid
Akrylamid je chemická látka, ktorá vzniká pri vysokej teplote – nad 120°C. Nájdeme ho v cigaretovom dyme, aj v niektorých potravinách. V potravinách vzniká pri vysokej teplote, čiže pri pražení, grilovaní a pečení, keď sa jedlo zahreje na vysokú teplotu.
Akrylamid sa nachádza v čipsoch, ale aj v pripálenom mäse, či zelenine. Štúdie na zvieratách jednoznačne preukázali, že zvyšuje riziko ochorenia na viaceré typy rakoviny. Avšak u ľudí tieto zistenia neboli potvrdené.
Navyše, okrem akrylamidu sa v spálenom mäse nachádzajú aj ďalšie dve skupiny chemických látok s potenciálne karcinogénnym účinkom – tzv. polycyklické aromatické uhľovodíky (napríklad naftalén a benzopirén) a heterocyklické amíny.
Múdra rada: Varte jedlo, kým je zlatisté, nie však hnedé, či dokonca čierne. Ak to budete dodržiavať, vyhnete sa vzniku akrylamidu a ďalším potenciálne karcinogénnym látkam.
5. Doplnky výživy môžu byť aj nebezpečné. Fajčiari, pozor na betakarotén v tabletkách!
O ovocí a zelenine je známe, že majú veľa antioxidantov, a tým aj silný protirakovinový účinok. Keď z nich však vyselektujeme betakarotén, o ktorom predpokladáme, že má protirakovinové účinky, a dáme ho do tabliet, výsledok nás môže nemilo prekvapiť!
Prečo?
Platí, že celok je vždy viac, ako len súčet jeho častí. Áno, betakarotén je jeden z najsilnejších antioxidantov, to nemožno poprieť. Ani to, že antioxidanty sú obzvlášť potrebné pre fajčiarov, ktorí si svojím zlozvykom zvyšujú množstvo voľných radikálov v tele. Ibaže… V štúdii, ktorá sledovala účinky betakaroténu v tabletkách, sa stalo toto: u fajčiarov, ktorí užívali betakarotén vo forme tabliet, sa výskyt rakoviny mnohonásobne zvýšil!
Ako je to možné?
Izolovaný betakarotén sa „nesprával“ tak, ako vedci predpokladali. Výskumníci zatiaľ neodhalili presnú príčinu tohto paradoxu, ale ich odpoveď bola, že v mrkve musí byť „ešte niečo iné“, čo pôsobí zároveň s betakaroténom.
A toto je dôvod, prečo je vždy lepšie konzumovať prirodzené potraviny (namiesto výživových doplnkov). Samozrejme, užívanie niektorých výživových doplnkov môže byť opodstatnené, a v niektorých situáciách dokonca nevyhnutné, ako napríklad pri obmedzenej možnosti jedenia, napríklad pri alebo po chemoterapii.
Múdra rada: Predtým, ako začnete užívať nejaký doplnok výživy, poraďte sa s odborníkom – s ošetrujúcim lekárom alebo lekárnikom.
6. Údeniny – slanina, saláma, šunka a ďalšie
Jedno nepríjemné zistenie pre milovníkov tradičnej slovenskej kuchyne. Spracované mäso, kam patrí mäso spracované údením, solením (alebo iným spôsobom), mäso v konzerve, resp. ďalšie bežne konzumované produkty, ako paštéty, šunka, saláma, slanina, párky, pravdepodobne zvyšujú riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Tento druh rakoviny patrí na Slovensku medzi najrozšírenejšie. Znamená to, že sa im musíte už navždy vyhnúť?
Pre človeka, ktorý takúto stravu nejedáva často, je riziko vzniku kolorektálneho karcinómu malé, ale zvyšuje sa so skonzumovaným množstvom. Okrem toho, tieto výrobky sú bohaté na nasýtené tuky, ktoré pri nadmernej konzumácii nepriaznivo vplývajú aj na rozvoj ďalších chronických ochorení, a to najmä srdcovo-cievnych a cukrovky.
Múdra rada: Jedzte ich len výnimočne, nie ako súčasť každodennej stravy!
7. Červené mäso: hovädzie, bravčové, teľacie, jahňacie
Konzumáciu červeného mäsa by sme mali podľa Svetového inštitútu na výskum rakoviny (WCRF) obmedziť na maximálne 500 gramov týždenne. Dobrou alternatívou k červenému mäsu je hydina, alebo ryby.
Skúste do svojej stravy pravidelne zaraďovať už takmer zabudnutú „super potravinu“ strukoviny. V rámci prevencie rakoviny by mali byť strukoviny našou každodennou stravou – ako príloha, súčasťou šalátov, či vo forme nátierok.
8. Soľ nad zlato?
Nadmerné množstvo soli a solených výrobkov môže zvyšovať riziko rakoviny žalúdka. Sledujte si váš denný príjem soli, ktorý by nemal prekročiť 5 gramov. Najviac soli nájdeme v nakladanom mäse a rybách, syroch, čipsoch (a iných slaných pochutinách), ale aj v chlebe a minerálnych vodách.
Múdra rada: Najprv jedlo ochutnajte, až potom ho osoľte. Alebo radšej nesoľte nič, čo pripravovali iní. Môže tam byť „habadej“ soli, hoci ju necítite.
9. Nadváha a obezita – zďaleka to nie je len estetický problém
Pustite sa na cestu za zdravším životom, bez zbytočných kíl navyše! Je až prekvapujúce, že ešte stále veľa obéznych ľudí ani len netuší, že vysoká hmotnosť môže byť silným rizikovým faktorom pre vznik rakoviny. Rovnako je preukázaná spojitosť obezity so srdcovo-cievnymi ochoreniami, cukrovkou, poruchou metabolizmu tukov a ďalšími zdravotnými problémami.
Múdra rada: Udržujte si zdravú hmotnosť. Ak potrebujete schudnúť, nájdite si výživového špecialistu. Vyhnete sa tak rôznym chybám, ktoré pri chudnutí nepochybne urobíte.
Autorka je výživová poradkyňa
Tento článok bol uverejnený v ONKO magazíne číslo 2018/1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho stiahnuť po kliknutí na obrázok.
Zdroje:
- World Cancer Research Fund / American Institute for Cancer Research. Food, Nutrition, Physical Activity, and the Prevention of Cancer: a Global Perspective. Washington DC: AICR, 2007
- Fiolet T, Srour B, Sellem L, et al.: Consumption of ultra-processed foods and cancer risk: results from NutriNet-Santé prospective cohort. BMJ. [online] 14/2 2018 [cit: 2018-04-20] Dostupné na internete: https://www.bmj.com/content/360/bmj.k322
- Chiavarini M, Bertarelli G, Minelli L, Fabiani R.: Dietary intake of meat cooking-related mutagens (HCAs) and risk of colorectal adenoma and cancer: A systematic review and meta-analysis. Nutrients 2017; 9(5).
