Je to pravda odveká – hudba lieči človeka

Nemusíme vedieť spievať ako Pavarotti – liečebný výsledok majú aj falošné tóny. Vhodné melódie dokážu upokojiť, rozveseliť, posilniť, ale aj zmobilizovať skryté sily.

Hudba lieči, uzdravuje, aktivizuje životnú energiu, blahodarne pôsobí na emocionálny svet človeka, zlepšuje schopnosť koncentrácie, uľahčuje rozhodovanie, bystrí pamäť a fantáziu, podporuje intuíciu a kreativitu. Bytostne sa nás dotýka tak hlboko, ako žiadne iné umenie. Sprevádza nás v každodennom živote, od rána do noci, takmer všade.

Ľudské uši rozoznávajú 1 378 rozdielnych tónov od 16 do 16 000 Hz. Nie všetky zvuky sú pre človeka prínosom. Zvuk je charakterizovaný intenzitou a kmitočtom, pričom zvuky s nepravidelným kmitočtom sa nazývajú hluky, a zvuky s pravidelným kmitočtom vnímame ako tóny.

Hluky a šumy (nehudobné zvuky) pôsobia na ľudský organizmus negatívne. Žiaľ, ľudia sú stále viac vystavení zhluku zvukov. Organizmus to registruje, a tým vzniká záťaž, vedúca k stresu a napätiu.

muzikoterapia-hluk-decibely-zena

História terapie hudbou

Pôsobením hudby na ľudský organizmus, sa zaoberali filozofi už v starovekej Číne, Judei, Egypte či Grécku. Napríklad Aristoteles pripisoval dórskej hudobnej stupnici duchovnú silu, stupnicu lydickú považoval za vhodnú pre deti, kým stupnicu frygickú opisoval ako znepokojujúcu a vyčerpávajúcu. Zaoberal sa aj „hudobnou katarziou“, akýmsi psychickým uvoľnením pomocou hudobného prejavu.

V Egypte už tritisíc rokov pred naším letopočtom vozili chorých na loďkách po Níle, pričom im hrali upokojujúcu hudbu na jednoduchých nástrojoch. V Starom zákone sa dozvedáme o kráľovi Dávidovi, ktorý spevom a hrou na harfe vyliečil kráľa Saula z trudnomyseľných stavov. V starej Judei používali hudbu pri liečbe amokov a pri záchvatoch epilepsie.

V 17. a 18. storočí dostala liečba hudbou pomenovanie iatromusica, pričom sa venovala somatickým a fyziologickým procesom. Vedci neskôr dokázali, že už šesťtýždňový plod reaguje v matkinom tele na upokojujúcu hudbu, a tá pozitívne vplýva na utváranie nervového systému.

muzikoterapia-tehotenstvo

Nové metódy liečby hudbou sa začali rozvíjať najmä po druhej svetovej vojne. Vedci svoju pozornosť zamerali na liečivý účinok hudby, a na to, ako využiť pôsobenie tónov na terapeutické účely.

V roku 1948 založil vo Švédsku A. Pontvik školu zameranú na muzikoterapiu. Dnes sa už muzikoterapia bežne používa v mnohých medicínskych odboroch ako tzv. komplexná metóda, pretože sa potvrdilo, že na hudbu reaguje nielen telo, orgány a zmysly, ale predovšetkým psychika. Liečebné využitie hudby sa uplatňuje najmä v psychiatrii a klinickej psychológii.

Muzikoterapia dnes

Muzikoterapia je špeciálna psychoterapeutická metóda, pri ktorej sa hudba využíva aktívnym alebo pasívnym spôsobom. Medzi aktívne spôsoby patrí spievanie, ktoré je veľmi účinné u ľudí s rečovými poruchami. Spev upravuje rytmus reči, dýchanie, správnu artikuláciu, môže dokonca pomôcť pri odstraňovaní zajakávania.

Pasívna muzikoterapia sa zameriava na počúvanie hudby, pričom pacient vníma svoje vnútorné pocity, vyvolané hudbou.

Podľa odborníkov, hudba priamo ovplyvňuje srdcový tep – stačí len zvoliť správnu rýchlosť a vyhovujúcu hlasitosť. Hudba rýchlejších rytmov krvný tlak a srdcový tep zvyšuje, zatiaľčo pomalé tóny srdcovú činnosť upokojujú.

muzikoterapia-tep-srdca

Rytmus hudby je blízky rytmu srdca a srdcového tepu. Po „prejdení“ pulzovej vlny klesá tlak a nastáva relaxácia. Upokojujúce melódie pomáhajú liečiť hypertenziu, napätie, kŕče, nespavosť, srdcové ochorenia, bolesti hlavy. Pozitívne účinky hudby oceňujú aj tehotné ženy, neurotici, či ľudia so žalúdočnými problémami.

Najsilnejšie účinky má počúvanie hudby počas oddychu a pri cielenej relaxácii. Odborníci zistili, že hudobné štýly jednotlivých storočí majú zaujímavé účinky na našu psychiku.

Baroková hudba umocňuje pocit istoty a bezpečia. Romantická hudba uvoľňuje citové napätie. Impresionistická zasa podporuje imagináciu a obrazotvornosť.

Moderná (zábavná) hudba vzbudzuje príjemné emócie, a podnecuje túžbu, vyjadriť ich pohybom. Meditatívny účinok má syntetická hudba a hudba nového veku.

muzikoterapia-vazna-hudba

Každý tón má svoju silu

  • Tón C pôsobí na slabší krvný obeh, pri nedostatku železa, pri zápche, hnačke a melanchólii.
  • Tón D možno „predpísať“ na astmu, bronchitídu, žlčové kamene a apatiu.
  • Tón E je vhodný na črevné ťažkosti a poruchy trávenia, kašeľ, bolesť hlavy.
  • Tón F zase na sennú nádchu, alergie, vredy, nespavosť, vysoký krvný tlak a vyčerpanosť.
  • Tón G lieči bolesti a infekcie v krku a ušiach, zvracanie i horúčku.
  • Tón A sa používa na všetky nervové problémy, poruchy rovnováhy, potenie, a na celkové upokojenie.
  • Tón H pomáha pri neuralgii, poruchách imunitného systému, a pri nedostatku vitamínov.

Odborníci dokonca vybrali aj skladby pre jednotlivé ochorenia. Napríklad tí, čo trpia neistotou, by sa mali započúvať do Straussových valčíkovChopinových prelúdií a mazuriek, či do Rubinsteinových melódií. Nadmernú citovú aktivitu pomôže stlmiť Bartókova Sonáta pre klavír, zlý duševný stav zasa napraví Bartókovo Kvarteto č. 5, či Bachova Kantáta č. 21.

Pri bolestiach hlavy si skúste naordinovať Lizstovu Uhorskú rapsódiu č. 1. Ak trpíte nechutenstvom, apetít vám môže zvýšiť Ravelov valčík, alebo Lisztov Koncert pre klavír č. 2.

Mnohí však sami vedia odhadnúť, ktoré tóny pôsobia liečivo a lahodne, a ktoré „trhajú“ nervy…

muzikoterapia-hluk-decibely

Pozor na hlasitosť

Aj dnes môže hudba negatívne pôsobiť na psychiku, a to predovšetkým vtedy, keď je prekročená prípustná norma decibelov. Silný zvuk postihuje najskôr psychickú oblasť, neskôr zhoršuje výkon, sústredenosť, pohotovosť, zvyšuje krvný tlaku, zrýchľuje srdcovú činnosť, spôsobuje poruchy zažívania, únavu.

Mnohí muzikoterapeuti varujú pred hlasným počúvaním modernej, priveľmi dynamickej hudby, ktorá obsahuje agresívne prvky. Organizmus totiž neunesie záplavu negatívneho emočného zamerania. Pripomínajú, že intenzívne zvuky hudby, spolu so svetelnými efektmi, môžu narušiť psychomotorickú rovnováhu, a dokonca môžu pôsobiť ako drogy.

Spievanie

Najnovšie výskumy psychológov a fyzioterapeutov potvrdili, že aj ľudský hlas má liečivú silu. Zdravší a vyrovnanejší je ten, kto si často spieva.

Pri speve sa človeku prehlbuje dýchanie, zlepšuje sa okysličovanie, osviežujú sa pľúca, i srdce. Plný, hlasný spev rozochvieva všetky dutiny v tele, a tak nás vnútorne masíruje.

muzikoterapia-spev- v-sprche

Dôležité je, spievať uvoľnene. Nemusíme vedieť spievať ako Pavarotti. Pre liečebný výsledok môžeme spievať aj falošne.

Cvičte si svoje hlasivky v kúpeľni, v aute (pri šoférovaní), v lese. Každodenné spievanie akejkoľvek melódie, trvajúce aspoň 10 minút, vás upokojí, zlepší vám náladu, posilní vašu imunitu a zdravie.

Ak sa chcete maximálne uvoľniť, vhodná je ezoterická hudba. Tvoria ju dlhé, akoby ozvenou doznievajúce zvuky, či pomaly sa striedajúce tóny, ktoré kopírujú vlnenie mora, spev vtákov a šumenie lesa. Účinky ezoterickej hudby sa prejavia upokojením úderov srdca – je to veľká pomoc pri strese.

Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.

Neurobaner

Ilustračné fotografie

Pridaj komentár