Hudba prináša ľuďom nielen umelecký zážitok, ale pozitívne vplýva aj na zdravie a kvalitu života. Lieči a uzdravuje, aktivizuje, podporuje pamäť, fantáziu, intuíciu a kreativitu.
Hudba bola odpradávna súčasťou obradných slávností, kde spevom, hrou a tancom chcel človek ovplyvniť prírodné živly, ale aj hovoriť s duchmi. Pôsobením hudby na ľudský organizmus sa začali zaoberať filozofi už v staroveku.
Aristoteles tvrdil, že po hudobnom zážitku prichádza psychické uvoľnenie. A bájny spevák Orfeus zasa vedel svojim spevom a hrou na lýre nielen upokojiť zvieratá, ale aj rozplakať ľudí.
Pytagoras v 6. storočí p. n. l. liečil žiakov hrou na lutnu. Podľa neho matematické pomery medzi frekvenciami tónov stupnice vyjadrujú istú harmóniu, ktorou sa riadia nebeské telesá, ale aj vnútorný život človeka, teda i jeho zdravie.
Vedci dokázali, že plod 6 týždňov po počatí reaguje v matkinom tele na upokojujúcu hudbu, a tá pozitívne vplýva na utváranie jeho nervového systému.
Hudba lieči telo
Dnes už vieme, že hudba a rytmus svojou silou dokážu divy. Rytmus a tóny hudobných nástrojov či spevu, sa už dnes bežne využívajú pri liečbe psychiatrických pacientov. Táto metóda sa volá muzikoterapia. Muzikoterapeuti tvrdia, že vhodné melódie dokážu doslova zázraky:
- vedia upokojiť,
- rozveseliť,
- roznežniť,
- posilniť,
- zmobilizovať skryté sily.
Psychiatrické kliniky, psychologické poradne, dokonca aj niektoré novorodenecké oddelenia čoraz viac využívajú relaxačnú hudbu či autentické zvuky prírody, ako spev vtákov, hlasy veľrýb a delfínov, šumenie lístia, morských vĺn, klopkanie dažďa… Počúvanie týchto zvukov dokáže človeka vrátiť k prirodzenej a vrodenej harmónii.
Napríklad, pravidelné počúvanie zvukov prírody zbavuje deti agresivity, rozvíja kreatívne myslenie a zväčšuje citlivosť. Zvuky pôsobia na našu psychiku, aj na fyzické telo. Hudbu nevnímame iba sluchom, jednotlivé vibrácie pozitívne pôsobia aj na naše vnútorné orgány, na žľazy s vnútorným vylučovaním, na mozgové centrá, ktoré produkujú viac endorfínu – hormónu šťastia, a znásobujú nám tak dobrý životný pocit. Relaxačná hudba je jedna z najúspešnejších metód liečenia stresu, rôznych psychických a psychosomatických porúch.
Hudba lieči aj dušu
Melódia, rytmus, harmónia a striedanie zvukov pôsobia na naše zmysly veľmi silno. Hudba nemá iba psychoterapeutickú hodnotu. Hudobné vnímanie dokážu terapeuti využiť aj na liečenie telesných porúch. Hudba pôsobí na krvný tlak, metabolizmus cukrov, ovplyvňuje tep srdca, činnosť pľúc. Je vhodným doplnkom liečby aj pri vážnych diagnózach, ako je Alzheimerova choroba, závislosť od drog, pomáha hendikepovaným deťom.
Hudba ma liečive účinky aj na telesné orgány, stimuluje v mozgu rovnaké časti ako čokoláda či dobré jedlo. Ovplyvňuje psychiku a uvoľňuje endorfíny a pomáha vyriešiť aj problémy so zaspávaním.
Hudbu si svojim spôsobom vytvára aj naše telo: srdce a dýchanie pracujú v dynamickom rytme. Zvuky a tony prichádzajú odvšadiaľ, pri chôdzi, rozprávaní, dýchaní. Keď zažívame stres, zrýchľuje sa nám tep srdca, hoci si to neuvedomujeme. Pomalá a monotónne sa opakujúca hudba spomaľuje tep srdca, frekvenciu dychu a frekvenciu mozgových vĺn. Upokojujúce melódie liečia vysoký krvný tlak, napätie, kŕče, nespavosť, srdcové ochorenia a bolesti hlavy. Pokiaľ sa tieto emócie trvalo potláčajú, môže to spôsobiť duševné i telesné poruchy.
Rytmus máme v tele
Hudba prináša ľuďom nielen umelecký zážitok, ale pozitívne vplýva aj na kvalitu života. Tvorivá práca so zvukom a tónmi pôsobí na posilnenie imunitného systému, podporuje chuť do pohybovej aktivity, dokonca sa využíva aj u hyperaktívnych detí či detí s vývinovou poruchou učenia.
Na základe niekoľkých štúdií bolo dokázané, že Mozartova hudba má stimulačný vplyv na ľudský mozog. Navyše, rytmus viacerých jeho diel zodpovedá rytmu ľudského dýchania a tlkotu srdca. Takisto pri počúvaní pasáží z Vivaldiho diel sa zvyšuje mozgová aktivita a pamäť sa posilňuje o 20 % jej kapacity.
Nie je hudba ako hudba
Výskum tiež potvrdil, že počúvanie hudby pôsobí rovnako účinne ako masáž a že liečivú silu má aj ľudský hlas. Spievanie upokojuje, zlepšuje náladu, očisťuje telo od oxidu uhličitého a iných nečistôt. Okrem toho je jedným z najúčinnejších dýchacích cvičení, pretože pri speve sa prehlbuje dýchanie, zlepšuje sa okysličenie krvi, osviežujú sa pľúca a srdce. Podľa muzikoterapeutov však nie všetko, čo sa nám zdá príjemné, prospieva zdraviu.
Napríklad, hlasná hudba s dynamickým rytmom, rýchlejším, než je prirodzený tep srdca, zvyšuje vnútorné napätie, prehlbuje stres a môže rozladiť celý organizmus. Psychiatrické kliniky a psychologické poradne čoraz častejšie využívajú špeciálnu relaxačnú hudbu či autentické zvuky prírody ako spev vtákov, šumenie lístia, špliechanie morských vĺn a podobne. Najsilnejšie účinky má počúvanie hudby počas oddychu a cielenej relaxácie.
Príklady z praxe: Problémy pacienta s bolestivým žalúdočným vredom sa po mesiaci terapie romantickou hudbou podstatne upravili. Žena trpiaca nespavosťou, ktorá nevedela pre slabosť a nesústredenosť zvládnuť bežné úlohy a musela užívať veľa liekov, tabletky po čase nahradila hudbou Bacha a Brahmsa. Žene trpiacej migrénou pomohla terapia pomalou klasickou hudbou. Celkom ju nevyliečila, „iba“ obmedzila frekvenciu bolestivých záchvatov. Hudba nepôsobí na každého rovnako a môže mať rôzne účinky na psychiku. Baroková hudba umocňuje pocit istoty a bezpečia, romantická uvoľňuje citové napätie, impresionistická podporuje obrazotvornosť, moderná vzbudzuje najjednoduchšie emócie a podmieňuje túžbu vyjadriť sa pohybom.
Škodlivá hudba?
Existuje aj hudba, ktorá môže pôsobiť na človeka negatívne, až iritujúco, preto by sme si mali zvážiť, čo počúvať. Nepravidelne zvuky, hluk a šum pôsobia na organizmus negatívne. Hudobný zvuk podporuje rytmus človeka.
S narastajúcim hlukom dochádza k zhusteniu jednotlivých zvukov, čím vzniká záťaž vedúca k stresu a napätiu. Postihnutá je nielen nervová sústava, ale celý organizmus. Ľudský hlas a spev dodávajú telu celú škálu frekvencií, ktoré ho neustále dolaďujú. Stačí si však pospevovať ráno a večer niekoľko minút, aby sa uvoľnili emočné bloky. Kto spieva, je zdravší a vyrovnanejší.
Pri speve sa prehlbuje dýchanie, zlepšuje sa okysličenie krvi, osviežujú pľúca i srdce. Plný a hlasný spev rozochvieva všetky dutiny v tele a človeka vnútorne masíruje. Liečebný účinok falošný spev neovplyvňuje.
Nájdite si priestor, kde môžete spievať osamote, aby ste sa mohli uvoľniť, napríklad v aute pri šoférovaní, v kúpeľni, v lese… Spievanie upokojí, zlepší náladu, posilní imunitný systém. V rodinách, kde sa spieva, býva vraj menej sporov!
