Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Moderná spoločnosť nepotrebuje kone ako výrobné prostriedky – namiesto toho ich využíva na rekreáciu alebo dokonca liečbu.
Kôň pre väčšinu ľudí predstavuje stelesnenie ušľachtilosti. Je aj symbolom strategického, hospodárskeho a reprezentačného postavenia. Človek v sedle znamenal kedysi niečo viac ako človek, ktorý sa pohyboval peši.
Vzhľadom k približne 6 000-ročnému spolužitiu človeka a koňa je tento vzťah stále zakomponovaný do hodnotového systému ľudí a na emocionálnej úrovni ho stále vidieť.
Úloha koní ako výrobných prostriedkov v spoločnosti je už vytlačená vedeckotechnickým pokrokom. Kone nepotrebujeme v doprave, poľnohospodárstve, ani vojenstve.
Pozorujeme však narastajúci význam koní v spoločenskej oblasti. V športe, vo voľnočasových činnostiach, v rekreácii a dokonca aj v liečbe.
Hipoterapia nie je hypoterapia
Slovo hipoterapia (hippoterapia) sa skladá z dvoch gréckych slovných základov. Slovo hippos znamená po grécky kôň (latinsky equus) a sloveso therapein znamená liečba.
Naproti tomu predpona hypo- znamená v latinčine niečo pod. Teda hypoterapia by znamenalo niečo ako „podliečba“. Nás bude v tomto článku zaujímať liečba koňom, lepšie povedané liečba hipickými aktivitami. Teda prácou okolo koní, hraním sa s koňmi na zemi, vozením sa na koni a jazdením na koni.
Hipoterapia zasahuje človeka na troch úrovniach. Na úrovni telesnej, duševnej a spoločenskej. Na telesnej úrovni je reprezentovaná hiporehabilitáciou, ktorá predstavuje fyzioterapiu na koni, na duševnej úrovni psychoterapeutickým (PTJ) a pedagogicko-psychologickým jazdením (PPJ) a na spoločenskej úrovni je reprezentovaná športovým jazdením postihnutých osôb (ŠJP) (paradrezúra, paravoltíž, parawestern…).
Je zrejmé, že pôsobenie koňa na človeka je komplexné a vo fyzioterapii na koni tiež pôsobia zložky psychologické aj sociálne. Takéto delenie teda iba zdôrazňuje prevažujúcu zložku.
Fyzioterapia na koni – hiporehabilitácia
Fyzioterapia na koni je najúčinnejšia u malých detí. Už trojmesačné detičky, ktorým bola diagnostikovaná mozgová obrna, môžu úspešne profitovať z kvalifikovane (a to zdôrazňujem) vykonávanej hipoterapie.
Takáto kvalifikovaná hipoterapia dokáže odštartovať a urýchliť spiace pohybové programy. Dá sa povedať, že práve na Slovensku sme v tejto oblasti ďalej ako napr. v Západnej Európe. Tím primára Hornáčka (primár fyziatricko-rehabilitačného oddelenia Ružinovskej polikliniky, pozn. red.) dokázal na tomto poli veľmi veľa.
Kôň ako obrovské skladisko energie a generátor výnimočného trojdimenzionálneho pohybového vzorca v sedlovej polohe dokáže vrátiť zdravie alebo výrazne zlepšiť pohybové poruchy nielen u malých detí, ale aj u starších a dospelých ľudí.
Popri detských mozgových obrnách sú vďačnou indikáciou tejto liečby aj poruchy hybnosti z iných dôvodov (napr. skleróza multiplex), chybné držania tela, skoliózy, poúrazové obrny a pod.
Fyzioterapeut, ktorý vykonáva hipoterapiu, by mal mať k dispozícii viac koní, lebo každý z nich má trochu inú biomechaniku pohybu a tú treba vybrať vždy individuálne. Ak hipoterapeut túto možnosť nemá, mal by mať k dispozícii hipológa, ktorý dokáže vycvičiť koňa tak, aby vedel skracovať a predlžovať kroky v závislosti od požiadaviek fyzioteraputa.
Tím tvoria traja ľudia: hipoterapiu v užšom zmysle slova ordinuje fyziater (lekár-odborník fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie – FBLR).
Vykonáva ju fyzioterapeut zaškolený v hipoterapii, a koňa vedie hipológ, odborník na prípravu, výcvik a tréning hipoterapeutického koňa. Treba vedieť, že dobrý hipoterapeutický kôň je vysoko špecializované zviera, ktoré vyžaduje zvláštny výcvik, vedenie, rehabilitáciu a starostlivosť.
Pozor na amatérov
Je dôležité upozorniť, že amatéri, ktorí v dobrom úmysle odsedlajú svojho reiningového, drezúrneho alebo parkúrového koňa (v horšom prípade ho vypriahnu z voza či pluhu) a ponúknu ho na „hipoterapiu“, nie sú bezpečným riešením a môžu vaše dieťa vážne poškodiť.
Keď si vyberáte hipoteraputické stredisko, pýtajte sa, aké má váš budúci terapeut vzdelanie, akými školeniami prešiel a či má koňa-špecialistu.
Keď vidíte, že má jeho kôň zvláštne postroje, čudné ohlávky, pákové zubadlá či iné pomocné remenie, svedčí to o neodbornosti. Potom sa dobre poobzerajte okolo seba, či skutočne jeho práca lieči.
Psychoterapia s koňom – psychoterapeutické jazdenie
Psychoterapeutickým jazdením rozumieme prácu s koňom, vozenie sa na koni a jazdenie ako psychologický prostriedok na zmiernenie alebo odstránenie príznakov duševného ochorenia, psychologického problému alebo mentálneho hendikepu. Výskumy v 90. rokoch (Robinsona, Levinsona, Corsona a iných) svedčia o tom, že človek ľahšie nadviaže kontakt so zvieraťom ako s iným človekom, najmä pokiaľ je duševne chorý alebo rozumovo zaostalý.
Tento vzťah potom predstavuje puto, pomocou ktorého prekonáva náš klient či pacient nepríjemnosti spojené s cvičením na koni, námahou spojenou s jazdením a odpor k autorite pedagóga, terapeuta či cvičiteľa. Hovoríme o funkcii koňa ako sociálneho katalyzátora.
K týmto faktorom sa pridá ešte pocit určitej výnimočnosti, ktorú postihnutý jedinec veľmi citlivo vníma, pretože bol a býva spoločnosťou odmietaný, a tu sa mu dostáva určitej výsady. Vtedy je kontakt s koňom veľmi silným motivačným činiteľom, ktorý dokáže preklenúť aj vysokú hladinu strachu a úzkosti v prvých hodinách pohybu pri koňoch. Samotné prekonávanie strachu cestou vysokej motivácie umožňuje pôsobenie ďalších terapeutických a rehabilitačných opatrení.
Trojuholník pacient/klient – kôň – terapeut sa dá využívať v každom druhu psychoterapie. Či už v psychoanalýze alebo dynamickej psychiatrii pre menej poškodených, alebo v kognitívne behaviorálnej psychoterapii a suportívnej psychoterapii pre vážnejšie chorých ľudí.
Rozsah porúch, u ktorých kôň užitočne spolupracuje so psychoterapeutom, je podstatne širší ako u predošlej skupiny. Môže sa používať u závislých ľudí, kde je mimoriadne užitočný, u duševných chorôb v užšom zmysle slova (psychóz), pokiaľ nie sú akútne, u reaktívnych stavov, adaptačných porúch, úzkostných stavov. Veľmi dobré výsledky má tiež psychoterapeutické jazdenie u autizmu a porúch správania u detí a dospievajúcich.
Kontraindikácie
Kontraindikáciou sú iba akútne psychické poruchy a neprekonateľný strach zo zvierat. Vždy je dobré, ak má terapeut k dispozícii viac koní s rozličnými povahami. Teda keď má klient možnosť vybrať si koňa. Platí to však aj naopak, často si práve kôň vyberie človeka, ktorému môže pomôcť. Táto požiadavka však často naráža na obyčajný nedostatok peňazí u poskytovateľov. Vždy však treba vedieť, že jeden kôň na PTJ je málo. Na rozdiel od fyzioterapie, kôň pre psychoterapeutické jazdenie nemusí mať dokonalý pohyb a môže mať aj živšiu povahu, ktorá je naopak vítaná. Za samozrejmosť sa považuje, že je kôň na túto prácu patrične vychovaný a trénovaný a nie je nebezpečný. Pri tomto druhu terapie tvorí tím psychoterapeut s hipoterapeutickým kurzom a hipológ.
Pedagogicko-psychologické jazdenie
Pedagogicko-psychologickým jazdením sa rozumie využívanie práce s koňom, vozenie sa na koni a jazdenie ako pedagogického média k dosiahnutiu pozitívnych zmien v správaní detí a mládeže.
Ide o veľmi rozšírenú a obľúbenú formu využívania koňa pre terapeutické ciele. Špeciálny pedagóg nachádza v zvierati veľmi účinného pomocníka pre svoje snaženia, metódy, ciele. Často je skutočne prostredníkom a sprostredkovateľom medzi pedagógom a klientom.
Tento druh jazdenia je prospešný u hyperkinetických detí, u detí s poruchami koncentrácie pozornosti, s poruchami správania, u detí, ktoré zaostávajú vo vývoji, aj detí, ktoré majú problémy so socializáciou.
Podobne ako u PTJ, ani v PPJ nie sú požiadavky na biomechaniku pohybu koňa také prísne, ako vo fyzioterapii na koni. Kone však musia byť náležite pripravené, musia byť pre používateľa bezpečné a psychicky odolné.
Žiaľ, u menej hipologicky vzdelaných špeciálnych pedagógov v PPJ často vídame aj to, že kôň zastáva namiesto svojej úlohy terapeuta rolu predlohy či modelu, prípadne sa stáva kulisou alebo módnym doplnkom často dobrého pedagóga. To znižuje účinnosť procesu. Tu vidieť najlepšie odbornosť či neodbornosť špecialistu, pretože v hipoterapii platí, že liečiť by mal v prvom rade kôň.
Športové jazdenie hendikepovaných
Jazdenie zdravotne znevýhodnených ľudí je výnimočné v tom, že kôň človeku, ktorý nemôže chodiť, prepožičia svoje nohy, nevidiacemu oči, nepočujúcemu sluch, úzkostnému svoju istotu a podobne. Keď sa postihnutý človek venuje jazdeckému športu, dostáva sa do spoločnosti zdravých ľudí a integruje sa. Keď sa mu darí víťaziť, v podstate vyhral nad svojím postihom.
Pre zdravotne znevýhodnených sa robia každé 4 roky paralympiády, ktoré sú určené viac-menej pre telesne postihnutých športovcov a špeciálne olympiády – celosvetovo organizované športové hry pre ľudí prevažne s mentálnym alebo kombinovaným postihom.
Súťaží sa v rozličných disciplínach. Na paralympiádach je to paradrezúra (drezúrne jazdenie postihnutých športovcov) a v špeciálnych olympiádach viacero jazdeckých disciplín (anglické jazdenie, trail parcours, štafety, westernové jazdenie, prix Caprilli, Pole bending, Barrel racing a pod.). Kategorizujú sa podľa typu a stupňa postihnutia.
Jazdecký šport však hrá významnú úlohu vo svojej podobe aj v záujmovej činnosti detí so zdravotným postihnutím. Zdá sa, že má ešte vyššiu terapeutickú hodnotu ako súťažné jazdenie, ktoré je skutočne záležitosťou iba niektorých vyvolených, u ktorých sa skĺbi športový talent s priaznivými sociálnymi okolnosťami, a najmä dostatkom finančných prostriedkov.
U detí a mládeže so zdravotným postihnutím sa rozvíjajú zručnosti a schopnosti, zlepšuje sa zdravotný stav, získavajú významný motivačný prvok v snahe využívať všetky možnosti, ktoré im jazdenie poskytuje.
Nie každý kôň je terapeut
Na častú otázku, že aké plemeno koní je pre hipoterapiu najvhodnejšie, treba popravde odpovedať, že také plemeno neexistuje. Výber plemena závisí od toho, akému druhu hipoterapeutických činností sa bude kôň venovať.
Základnými požiadavkami sú zdravie, dobrá pohybová mechanika, správne obsadnutie, patričný základný výcvik a dobrý špeciálny výcvik, pre tú-ktorú činnosť.
Pre fyzioterapiu na koni sa používajú zvieratá s dokonalou pohybovou mechanikou, prijazdené na kampannej úrovni a špeciálne pripravené na určité požiadavky. Napríklad dokážu pokojne stáť pri nakladaní a skladaní pacienta, na postoj pri nakladacej rampe, pokoj pri náhlych pohyboch a zvukoch, dokonalé reakcie na pokyny vodiča, skracovanie a predlžovanie kroku pri vedení.
Nevhodné sú kone s drobivým krokom (niektoré poníky, niektoré huculské kone, niektoré klusíky), a tiež kone plaché. Keďže fyzioterapia na koni je pre koňa ťažkou prácou, musia byť na ňu trénované a po zamestnaní odborne rehabilitované.
Na PTJ a PPJ je možné používať kone s menej kvalitným pohybom (zmienené hucule a poníky sú užitočné), môžu sa používať aj iné equidy (osly, mulice). Dôležitá je zasa ich reaktibilita. Nesmú to byť kone otupené, unavené, neochotné.
Pre žiadny výkon hipoterapie sa nehodia kone s ochorením pohybového aparátu, kone plaché, s charakterovými chybami – kopajúce, hryzúce, hroziace, zlomené. Také kone do hipoterapeutického strediska jednoducho nepatria.
Pri výcviku a vedení koní sa nikdy nepoužívajú vyväzovacie oťaže, prievlečné oťaže ani iné pomocné remenie, lebo negatívne ovplyvňujú pohyb koňa.
Kone by mali byť spokojné, a to sa najlepšie dosahuje prirodzeným držaním koní v skupinách vo výbehoch. Výstroj by im nemal spôsobovať nepohodlie, preto čoraz častejšie vidíme vedenie koní bez zubadiel.
Slabina slovenskej hipoterapie
Tienistou stránkou hipoterapie v našich podmienkach je jej finančná náročnosť. Často vidíme, že práve tí, čo by ju najviac potrebovali, si ju nemôžu dovoliť.
Náklady na držanie a výcvik koňa, jeho výbavu, vzdelávanie terapeutov sú také, že cena hodiny terapeutického jazdenia sa napr. vo Francúzsku pohybuje okolo 60 eur. Aj keď u nás je to podstatne menej (ceny sa pohybujú cca pod tretinou tejto sumy), sústavná a dlhodobá liečba zvyčajne nie je pre väčšinu obyvateľstva dostupná.
Zdravotné poisťovne uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi (hipoterapeutickými strediskami) iba výnimočne, hoci hipoterapia je v zozname výkonov hradených ZP.
Preto sa máloktoré HT stredisko dokáže ekonomicky udržať samostatné a väčšinou musí uskutočňovať ďalšie činnosti s koňmi, ktoré vykryjú stratu hipoterapie, prípadne sú odkázané na sponzorov či známe dve percentá z daní, pokiaľ fungujú na báze neziskových organizácií. Takže sa ukazuje, že veta zo začiatku tohto článku je temer pravdivá. Hipoterapia je vlastne hypoterapiou z hľadiska jej finančného poddimenzovania.
Hipoterapeutické centrum v Hronovciach
V našom zariadení sa hipoterapia vykonáva od r. 1990, ale centrum bolo etablované až v r. 1995, keď sa vybudovalo potrebné zázemie. Nemocnica má 310 postelí rozčlenených na oddelenia pre liečbu náhlych psychiatrických ochorení, na oddelenie pre liečbu alkoholizmu a drogových závislostí a oddelenie pre psychické poruchy vo vyššom veku.
Počet koní aj počet personálu v priebehu rokov kolísal. Nemocnica vlastní t. č. 5 koní a ďalších 5 má súkromných majiteľov, ktorí nemocnici platia za ustajnenie a opateru a nemocnica ich môže využívať pre svoje potreby. Kone sú držané mimo boxov, vo výbehoch, sú bez podkov a ovládajú sa na bezzubadlových uzdeniach.
Desať koní už predstavuje slušnú ponuku. Na fyzioterapiu na koni sa využívajú 3 kone, ktoré majú najlepšie biomechanické predpoklady, a zvyšných 7 koní sa využíva na psychoterapeutické jazdenie.
Kone 9 mesiacov v roku pracujú pre našich pacientov a 3 mesiace v roku si zarábajú na seba v obľúbených detských táboroch, jazdeckej škole a komerčnou jazdeckou turistikou.
Hipoterapia a PTJ sa robí 5 dní v týždni. Hipoterapeutický tím je komplexný a v súčasnosti predstavuje jedného vyškoleného fyzioterapeuta, troch vyškolených hipológov, jedného erudovaného psychoterapeuta v PTJ a jednu psychoterapeutku v zácviku.
Fyzioterapiu na koni vykonávame pre ambulantných i pre hospitalizovaných pacientov. Psychoterapeutické jazdenie robíme prevažne pre pacientov hospitalizovaných.
Z psychoterapeutického jazdenia majú úžitok najmä pacienti liečení na oddelení pre liečbu drogových závislostí a pacienti stredného a vyššieho veku hospitalizovaní na ostatných oddeleniach nemocnice. Mnohým z nich sa splní dávny sen povoziť sa na koni.
