(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Uvidím niekedy farboslepého elektrikára, alebo je to možné iba vo filme?
A to môžeš normálne šoférovať – dali ti vodičský preukaz?
Tieto a ďalšie otázky vám môžu položiť ľudia, keď zistia, že ste farboslepý/á. Faktom je, že až 1 z 10 mužov je úplne alebo čiastočne farboslepý. Farbosleposť sa totiž vyskytuje 20-krát častejšie u mužov, ako u žien.
Farboslepí ľudia mávajú problémy s videním alebo rozlišovaním medzi niektorými farbami. Napriek tomu je veľmi zriedkavé, aby nevideli žiadnu farbu.
Ako to v našom oku funguje?
Ľudské oko rozlišuje farby pomocou buniek, nazývaných čapíky. Ide o svetlocitlivé bunky sietnice, vnímajúce svetlo, ktoré prechádza cez rohovku, šošovku a priesvitné želatínové teleso. Čapíky „rozdelia“ svetlo na základe rozličnej vlnovej dĺžky, vďaka čomu vidíme za normálnych podmienok červenú, žltú a zelenú farbu.
Zdravý človek má 3 druhy týchto čapíkov, a každý z nich je zodpovedný za videnie jednej z troch základných farieb. V čapíkoch sa nachádzajú chemické látky, ktoré dokážu farbu rozoznať, a potom poslať informáciu o farbe cez optický nerv do mozgu, kde sa informácia spracuje. Takto vieme rozpoznať nielen základné farby, ale aj rôzne odtiene, sýtosť a intenzitu farieb.
Porucha videnia nastáva, ak jeden z troch čapíkov chýba. Mozog nedokáže správne „namiešať farbu“, a vy potom neviete rozlíšiť celé farebné spektrum, čiže môžete vnímať dve rôzne farby (napr. červenú a zelenú) ako jednu (napr. hnedú).
Čo je to farbosleposť?
S farbosleposťou (alebo daltonizmom) sa človek zvyčajne narodí, no niekedy sa môže prejaviť aj neskôr. Porucha vzniká, ak niektorý z troch typov čapíkov chýba alebo nepracuje správne. Výsledkom je, že nevidíte jednu zo základných farieb, respektíve ťažko rozpoznávate určité odtiene farieb. Farbosleposť sa časom nemení, teda sa vám počas života ani nezlepší, ani nezhorší.
Vo väčšine prípadov je farbosleposť recesívne dedičné ochorenie, čo znamená, že sa prenáša z rodičov na dieťa, no nemusí sa to stať. Gén, ktorý spôsobuje poruchu, sa prenáša pohlavným chromozómom X. Keďže muž má len 1 chromozóm X a 1 Y, ak má gén, ktorý spôsobuje farbosleposť, bude farboslepý.
Žena má 2 pohlavné X chromozómy. Ak sú oba chromozómy normálne, žena nebude mať poruchu zraku. Ak nesie iba 1 gén, znamená to, že u nej sa porucha neprejaví, ale môže gén preniesť na potomstvo (bude prenášačka). V niektorých prípadoch má žena zníženú citlivosť na farby, keďže jej oko obsahuje len polovičné množstvo čapíkov. Ak zdedí gén farbosleposti aj po svojom otcovi – daltonikovi, aj po matke, bude farboslepá. Vtedy je zároveň isté, že prenesie farbosleposť na všetkých svojich synov.
Ďalšie príklady:
- otec daltonik + zdravá matka = budú mať zdravých synov a všetky dcéry prenášačky,
- otec zdravý + matka prenášačka = 50 % šanca, že syn bude daltonik, a takisto 50 % šanca, že dcéra bude prenášačka,
- otec daltonik + matka prenášačka = polovičná šanca, že syn bude daltonik, u dcér bude polovičná šanca, že budú daltoničky, a polovičná, že budú prenášačky,
- zdravý otec + matka daltonička = všetci synovia budú farboslepí a všetky dcéry budú prenášačky.
Aké typy farbosleposti poznáme?
Najčastejší typ farbosleposti (každý dvanásty muž a 1 z 200 žien) je takzvaná „červeno-zelená“ farbosleposť. Tento typ sa vyznačuje nedostatočným alebo obtiažnym rozlišovaním odtieňov červenej, žltej a zelenej farby.
Príznaky farbosleposti:
- ťažko rozlišujete medzi červenou, oranžovou, hnedou a zelenou farbou,
- mýlite si červenú s čiernou,
- ostrosť videnia farieb je znížená (oproti človeku s neporušenou funkciou zraku),
- ťažko rozlišujete medzi odtieňmi fialovej.
Menej častý je „modro – žltý“ typ, ktorý (na rozdiel od „červeno-zeleného“ typu) postihuje rovnako obe pohlavia, pretože sa neprenáša pohlavnými chromozómami. Pri tomto type mávate problémy s videním a rozlišovaním modrej, zelenej a žltej farby.
Príčiny farbosleposti
Ako už bolo spomenuté, farbosleposť je spôsobená genetickou chybou, ktorá sa prenáša z rodičov na potomstvo. Je spôsobená buď tým, že niektoré z čapíkov chýbajú, alebo sú poškodené. Farbosleposť sa však môže vyvinúť aj počas života, napr. ako následok:
- vyššieho veku – u starších ľudí je prirodzené, že sa znižuje schopnosť rozlišovať medzi farbami,
- zdravotného stavu – napríklad glaukóm, cukrovka, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, dlhodobý alkoholizmus, leukémia (resp. iné ochorenie krvi/krvných buniek, ako napr. Kosáčikovitá anémia), skleróza multiplex,
- vedľajšieho účinku liečiv – napríklad lieky na srdcovocievne ochorenia (digoxín – môže spôsobiť žlté videnie, amiodarón), lieky na epilepsiu (fenytoín), erektilnú dysfunkciu (sildenafil), tuberkulózu (etambutol) alebo maláriu (chlorochín, hydrochlorochín).
- vystavovania sa rôznym chemikáliám (na pracoviskách) – napríklad sírouhlík, styrén a fertilizéry, čo sú umelé priemyselné hnojivá.
Na čo sa pripraviť u lekára
Najčastejším vyšetrením vášho farbocitu je tzv. Ishihara test. Tento test je zložený zo série farebných obrázkov, v ktorých sú v mozaike rôznofarebných bodiek ukryté rôzne čísla a písmená, ktoré sú farebne rozlíšené. Požiadajú vás, aby ste povedali, čo vidíte na obrázku. Čas odpovede by nemal trvať dlhšie ako 15 sekúnd.
Ak na obrázku nevidíte červené alebo zelené číslo, s vysokou pravdepodobnosťou máte červeno-zelenú farbosleposť. Ak je na obrázku modrý znak, ktorý vy nevidíte, môže ísť o modro-žltý typ farbosleposti.
Ďalšie testy, s ktorým sa môžete stretnúť pri podozrení na farbosleposť, sú zamerané na usporiadanie farieb podľa farebných odtieňov. Tieto testy nie sú súčasťou bežnej zdravotnej prehliadky u očného lekára, avšak ak máte podozrenie, že s vaším videním nie je niečo v poriadku, lekár vám ich spraví na požiadanie. Testy vám vykonajú aj v očnej optike, dokonca si ich viete spraviť on-line. V praxi sa s nimi môžete stretnúť aj pred nástupom do zamestnania (napr. elektrikári, vodiči), alebo pri testoch na vodičský preukaz.
Na internete je veľké množstvo takýchto testov, avšak návšteva očného lekára je vždy najlepšie riešenie.
Liečba farbosleposti
V súčasnosti neexistuje žiaden liek na vrodený deficit farebného videnia, no väčšina ľudí sa tomuto handikepu dokáže (časom) prispôsobiť. Ak však máte problémy pri rozoznávaní odtieňov farieb kvôli nejakému ochoreniu oka alebo zraneniu, liečba daného ochorenia/úrazu by mala vylepšiť aj vaše farebné videnie. Rovnako môže pomôcť, ak po dohode s vaším lekárom zmeníte lieky, ktoré poruchy zraku spôsobili, no iba vtedy, ak ich možno zmeniť alebo vysadiť. Niekedy je totiž prínos liekov vyšší, ako to, že nedokážete úplne rozoznávať všetky farby.
Nedávne výskumy ukázali, že niektoré poruchy zrenice, spojené s farbosleposťou, by mohli byť vyriešené génovou liečbou. Tieto typy liečby sú zatiaľ vo výskume.
Aké problémy môžu nastať pri nedostatočnom farebnom videní?
Deficit farebného videnia je veľmi častý jav, no väčšinou to nie je vážny problém, ktorý by vás mal znepokojovať. Nejde o príznak niečoho vážnejšieho, a tento stav by sa nemal zhoršovať. Nedokonalé videnie vám však môže spôsobovať drobnejšie nepríjemnosti, pokiaľ ide o:
- kreslenie, maľovanie farebných obrazov,
- učenie sa (ak sú pri tom použité farby),
- rozlišovanie podobných druhov zeleniny a ovocia,
- posudzovanie, či je jedlo pokazené, resp. dostatočne uvarené,
- identifikáciu bezpečnostných znakov a upozornení,
- dopravnú premávku, svetelnú signalizáciu (dopravné značky, semafór),
- nedostatočne označené výrobky, prípravky, drogériu, lieky,
- výber povolania – určité pracovné miesta (hlavne elektrikári), technici, ktorí pracujú so svetlom, vodiči rôznych dopravných vozidiel, maliari, módni návrhári, či iné profesie, ktoré vyžadujú presné rozpoznávanie farieb.
Čo ak predsa chcem byť elektrikár, aj keď som farboslepý?
Farbosleposť sa líši od človeka k človeku. Ukázalo sa napríklad, že aj človek s určitým stupňom farbosleposti môže vykonávať prácu s elektrinou.
Ak dostatočne rozlišujete farby, zamestnávateľ by medzi vami a zdravými zamestnancami nemal robiť rozdiely. Z bezpečnostných dôvodov však informujte nadriadeného o vašej zníženej schopnosti rozlišovať farby. Ak ste úplne farboslepý, odporúča sa, aby ste si hľadali prácu v inej sfére, kde rozlišovanie farieb nie je podmienkou.
Noví uchádzači o prácu elektrikára musia podstúpiť základný identifikačný test farebných káblov na farbosleposť, pričom testovanie je zamerané na rozoznávanie červenej, zelenej, zeleno-žltej, čiernej a svetlomodrej farby (podľa vzorovej tabuľky). Po teste vás môžu poslať k očnému lekárovi, ktorý by mal posúdiť, či je vaše videnie farieb postačujúce pre výkon povolania.
Vo všeobecnosti ľudia s nedostatkom farebného videnia nemajú žiadne ťažkosti, alebo iba zanedbateľné. Môžete robiť väčšinu bežných činností, vrátane šoférovania.
Tipy na uľahčenie života s farbosleposťou:
- Ak potrebujete pri práci (alebo učení sa) počítač, pre lepšie rozoznávanie textu používajte rôzne typy písma (ako keď zdraví ľudia používajú iné farby).
- Povedzte o svojom probléme v práci, alebo v škole, aby vám prispôsobili pracovné/učebné pomôcky, resp. upravili náplň práce/štúdia.
- Zapamätajte si poradie typických farebných objektov (napr. svetelné križovatky – na každom kontinente je hore červená, dole zelená).
- Používajte najnovšie technológie – v počítačoch a iných elektronických zariadeniach existujú aplikácie, ktoré dokážu rozoznať farby za vás.
- Požiadajte niekoho, aby vám na farbičky (fixy) napísal, o akú farbu ide (keď ich potrebujete na prácu alebo štúdium).
- Špeciálne tónovacie šošovky alebo farebné filtre na okuliaroch vám pomáhajú pri rozlišovaní medzi určitými farbami (nosia sa na jednom, alebo oboch očiach, avšak pomáhajú len niektorým ľudom).
- Poproste svoju rodinu alebo priateľov, aby vás sprevádzali pri nakupovaní oblečenia, pokiaľ uprednostňujete určité farby a kombinácie (v skrini si ich môžete usporiadať podľa farebnej škály, ak vám s tým niekto pomôže).
- Doma si označte veci každodennej potreby, napr. aj lieky, pri ktorých je dôležitá farba.
Malý vtip: Pri dohodnutom rande požiadajte o inú identifikáciu, ako je farba šiat alebo vlasov, pretože na červenovlasú krásku by ste mohli čakať o trocha dlhšie.
Prečo psy vidia inak ako ľudia?
Psy majú len 2 druhy čapíkov, a teda dokážu rozoznávať len odtiene šedej a modrej. Ak by ste doma mali na zelenom koberci červený predmet, váš pes by ho nevedel farebne rozlíšiť, pretože by ho nevidel.
Zaujímavosť na záver
Existuje určitý fenomén – synestézia, keď sa ľudom zlieva dokopy 2 a viac zmyslov. Môžu vám napríklad povedať, že január je zelený, že piatok chutí ako čerstvý chlieb, alebo že čísla vidia ako farebné spektrum. Takýto ľudia sa rýchlejšie učia, pretože si dokážu veci lepšie asociovať. Dokonca farboslepí jedinci videli farby, ale iba vtedy, keď sa pozerali na čísla.
Synestézia je pravdepodobne spôsobená tým, že určité oblasti v mozgu (zodpovedné za vnímanie zvuku, zraku, chuti, čuchu a hmatu) sú blízko seba, a keďže títo ľudia ich nemajú dostatočne oddelené, jednotlivé vnemy miešajú a „krížia“. Napríklad slepý človek, ktorý má synestéziu, keď zatvorí oči, si pri zvuku hudby predstaví farebné obrazy, prípadne vír farieb na čiernom podklade. (Videnie farieb pri hudbe je najčastejší typ synestézie – označuje sa ako „farebný sluch“.)
Celkovo existuje vyše 50 rôznych druhov synestézií. Touto zvláštnou poruchou trpeli aj známi ľudia, ako Isaac Newton alebo Vincent Van Gogh.
Lepšiu predstavu o tom, ako vidia farboslepí ľudia, získate aj tu.
Autorka vyštudovala na FaF UK v Bratislave
Article by Dr Alex Wade, Research Fellow at Standford University „Can you tell red from green?“ , Planet Medica, April 2000.
http://www.nhs.uk/conditions/Colour-vision-deficiency/Pages/Introduction.aspx
http://www.esv.vic.gov.au/Portals/0/About%20ESV/Files/whats%20new/Guidelines-ColourConfusion(March2007).pdf
http://www.colourblindawareness.org/colour-blindness/inherited-colour-vision-deficiency/
http://www.vedelisteze.sk/galerie/ojedinele-a-zvlastne-ludia-co-vidia-zvuky-ci-pocuju-farby