Click here!

Ďalekozrakosť – keď sa čítanie stane problémom

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Prečítať si noviny, knihu alebo správu na mobile, nemusí byť vždy jednoduché.

Niektorí ľudia s tým majú problémy – zblízka nevidia slová a jemné detaily, alebo len rozmazane.

Ide o o zhoršenie zraku – ďalekozrakosť, odborným názvom hyperopiu, resp. hypermetropiu.

Čo je ďalekozrakosť?

Pacienti, ktorí trpia na ďalekozrakosť, vidia jasne vzdialené predmety, ako dopravné značky alebo titulky v kine. Neostré videnie sa prejaví len pri pozeraní na predmety, ktoré sú blízko – displej počítača alebo mobilu, slová a obrázky v knihe.

Iné príznaky ďalekozrakosti:

  • začervenané oči,
  • žmúrenie pri čítaní,
  • problémy so zaostrovaním,
  • časté žmurkanie,
  • zahmlené videnie.

Prítomnosť a vážnosť týchto príznakov je rôzna, hlavne mladí ľudia ich nemusia pociťovať vôbec.

Príčiny ďalekozrakosti

Ďalekozrakosť je spôsobená tým, že obraz predmetu, na ktorý sa pozeráte, dopadá v oku za sietnicu (vnútorná vrstva očnej gule, kde sa nachádzajú svetlocitlivé zrakové bunky). Pri zdravom oku, s dokonalým videním, dopadá obraz presne na sietnicu.

Hyperopia môže byť spôsobená napríklad menšou dĺžkou oka, alebo zvýšenou hrúbkou šošovky – hovoríme o fyziologickej (prirodzenej) hyperopii.

Existuje aj tzv. patologická hyperopia, ktorá je ale veľmi zriedkavá. Je spôsobená buď vývojovou chybou, alebo určitou patologickou zmenou na oku (zápal, nádor, anomálie pri vývoji oka).

Prechodné rozmazané videnie môžu vyvolať aj kvapky obsahujúce fenylefrín a tropikamid.

ďalekozrakosť dioptrie
Zdroj foto: Shutterstock.com

Ako sa meria ďalekozrakosť?

Podľa toho, v akej vzdialenosti dopadá obraz pri hyperopickom oku za sietnicu, sa rozlišuje veľkosť zrakovej vady. Tá je rovnako, ako krátkozrakosť, meraná v jednotkách – dioptriách.

Pri nižších dioptriách nemusí ďalekozrakosť predstavovať v bežnom živote problém. So zvyšujúcimi sa dioptriami, sa však bežné denné činnosti stávajú komplikovanými – a vtedy treba pristúpiť k očnej korekcii.

Za slabú ďalekozrakosť považujeme dioptrie do + 2.00 D, za miernu od + 2.25 D do + 5.00 D, a za vysokú nad + 5.00 D.

Kedy riešiť ďalekozrakosť u detí?

Veľa novorodencov má mierny stupeň ďalekozrakosti (okolo + 2.00 D). Ako dieťa rastie, táto zraková odchýlka sa „sama od seba“ upraví (približne do 5. roku dieťaťa). Ak má však dieťa vyšší stupeň ďalekozrakosti, je potrebné tento problém riešiť.

Očná korekcia je v týchto prípadoch dôležitá. U malých detí s ďalekozrakosťou nad + 3.50 D je totiž až 13-krát vyššie riziko vzniku škúlenia, ak očnú vadu nekorigujeme. Zvyšuje sa aj riziko tupozrakosti, teda zníženej zrakovej ostrosti, keďže jedno oko využívame viac, ako druhé.

Nekorigovaná ďalekozrakosť nad + 3.50 D môže dokonca prispievať k zhoršenému pohybovémukognitívnemu vývoju (kognitivita – schopnosť udržať pozornosť, zvažovať, riešiť, poznávať) u 9-mesačného, až u 5pol roka starého dieťaťa.

U starších detí sa vyskytujú problémy pri učení.

ďalekozrakosť u detí
Zdroj foto: Shutterstock.com

Orientačnú očnú kontrolu u detí by mal v rámci preventívneho vyšetrenia vykonať detský lekár v 3., 6., 12., 18. mesiaci, vo veku 3 rokoch, a potom každé 2 roky. Vďaka tomu sa dá očná vada včas zaznamenať. V prípade podozrenia na poruchu videnia, opäť neváhajte s navštevou u očného lekára.

Korekciu hyperopie u detí musí dôsledne zvážiť oftalmológ. Pri nižších formách ďalekozrakosti sa videnie (vekom) upraví samo. Nesprávne predpísaná očná korekcia by mohla tento proces narušiť.

Kedy riešiť ďalekozrakosť u dospelých?

Fyziologická hyperopia sa prejavuje už od narodenia, to znamená, že keď ste na ňu v detstve netrpeli, je veľmi nepravdepodobné, že by sa u vás vyvinula v mladosti. S rastúcim vekom sa určitý stupeň ďalekozrakosti objaviť môže, ide však o prejav tzv. latentnej ďalekozrakosti –  v mladosti bola sama od seba korigovaná a pacient nepociťoval žiadne problémy s videním do blízka. So stúpajúcim vekom potom oko mierne strácalo schopnosť zaostrovania, a slabá ďalekozrakosť, ktorú oko predtým samo korigovalo, sa u človeka prejavila.

Veľmi podobným javom, súvisiacim so starnutím oka, je presbyopia (vetchozrakosť). Presbyopia je prirodzený, fyziologický prejav, ktorý sa vyskytne (viac-menej) u všetkých ľudí v určitom veku (40 – 50 rokov), čiže aj u tých, ktorí mali oči počas mladosti úplne zdravé. Šošovka prestane byť taká pružná, a tým pádom oko horšie zaostruje na blízke predmety.

U ľudí, ktorí sú ďalekozrakí, sa presbyopia prejavuje skôr, a obe poruchy sa „znásobia“. Naopak, u pacientov, ktorí sú krátkozrakí (do blízka vidia bez problémov, majú ale problémy s predmetmi v diaľke), nastupuje presbyopia neskôr a v menšej miere.

Na čo sa pripraviť u lekára

Očný lekár stanoví presnú diagnózu a navrhne optimálnu liečbu. Vyšetrenie sa začne rozhovorom, počas ktorého bude lekár zisťovať:

  • aké máte problémy,
  • či ste mali nejaké ťažkosti v minulosti,
  • či beriete nejaké lieky,
  • či užívate niečo na alergiu.
ďalekozrakosť liečba
Zdroj foto: Shutterstock.com

Po ďalších vyšetreniach lekár určí, či vo vašom prípade naozaj ide o ďalekozrakosť a ako silné dioptrie potrebujete. Budete čítať text s rôznou veľkosťou písmen, no nie cez celú miestnosť, ako je to pri vyšetrení krátkozrakosti, ale zo vzdialenosti, ako keď čítate knihu. Vyskúšate si rôzne dioptrie, a spoločne vyberiete tie najvhodnejšie.

To, ktoré vyšetrenia podstúpite, určí očný lekár.

Ako sa dá ďalekozrakosť korigovať?

Možností korekcie je viacero. Na výber máte klasické okuliare, kontaktné šošovky a operáciu.

Lekár musí zohľadniť mnoho faktorov, napr.:

  • vek,
  • príznaky,
  • výšku dioptrií,
  • subjektívny pocit pri čítaní.

Okuliare

Okuliare, ktoré sú predpisované pre ďalekozrakých pacientov, majú sférické, „pluskové“ sklá. Niektorí ľudia ich ale nemusia dobre znášať – v tom prípade lekár (väčšinou) odporučí nosiť okuliare len pri čítaní, resp. pri podobných činnostiach, keď je oko namáhané zaostrovaním do blízka.

Pri predpisovaní dioptrií by mal lekár podrobne zhodnotiť váš stav a vaše potreby. V súčasnosti existujú aj nerozbitnéstenčené sklá, vďaka ktorým bude nosenie okuliarov pohodlnejšie.

Existujú rôzne typy skiel do okuliarov. Klasické alebo jednoohniskové okuliare sú určené buď na pozeranie do blízka (pre ďalekozrakých), alebo do diaľky (pre krátkozrakých). K dispozícii sú aj bifokálnemultifokálne okuliare.

Okuliare s bifokálnymi sklami sa dajú použiť na zlepšenie videnia do blízka, aj do diaľky. Objekty v strednej vzdialenosti sú však niekedy nejasné. Multifokálne sklá toto obmedzenie nemajú – „fungujú“ na rôzne vzdialeností.

Výhodou bifokálnych a multifokálnych okuliarov je, že nemusíte striedať dva typy okuliarov (jedny na blízko a druhé na diaľku). Sú určené pre pacientov, u ktorých sa už začala prejavovať presbyopia, a zároveň potrebujú aj očnú korekciu na videnie do diaľky.

Celkovo sú okuliare dobrým riešením hlavne pre tých, ktorí korekciu potrebujú len pri čítaní. Takisto sa pre ne môžu rozhodnúť aj ostatní ďalekozrakí, pretože sú pohodlné a starostlivosť o ne je jednoduchá.

ďalekozrakosť šošovky
Zdroj foto: Shutterstock.com

Kontaktné šošovky

Šošovky sú ďalší variant, ako korigovať ďalekozrakosť. Niektorí ľudia uprednostňujú šošovky, lebo majú pocit, že v okuliaroch nevyzerajú dobre. Iní, ktorí majú na očiach rôznu výšku dioptrií, môžu šošovky preferovať pre to, že s nimi vidia lepšie, ako s okuliarmi.

Ak šošovky dobre znášate, mohli by byť pre vás tou správnou voľbou. Niektorých ľudí však odrádzajú zvýšené nároky na hygienu, resp. „stratený“ čas pri nasadzovaní šošoviek.

Ak sa už rozhodnete pre šošovky, vždy ich vyberajtenasadzujte si s čistými rukami. Uchovávajte ich podľa predpísaných pravidiel, čo sa môže líšiť typ od typu – oboznámi vás s tým očný lekár. Taktiež vás naučí, ako si ich správne dať na oko, a zas vybrať.

Vyskúšate si to u neho v ambulancii.

Typy šošoviek:

  • jednodenné šošovky – každý deň si nasadíte novú šošovku,
  • šošovky na opakované nosenie – môžete ich nosiť pár týždňov, na noc si ich vyberiete,
  • šošovky na kontinuálne nosenie – nemusíte si ich vyberať ani na noc,
  • multifokálne šošovky – korigujú videnie na rôzne vzdialenosti (podobne, ako pri multifokálnych sklách).

Nezaspite so šošovkami, ktoré nie sú určené na spanie! Šošovky by sa vám mohli prilepiť na oko!

Vtedy sú prvou pomocou zvlhčujúce očné kvapky.

Operácia oka

Ďalekozrakosť dokážu odstrániť aj operácie oka, pri ktorých vám implantujú šošovku, resp. miniatúrny implantát. Operácia vnútroočnej šošovky odstraňuje rôzny počet dioptrií, je bezbolestná a rýchla. Šošovku vám zvyčajne implantujú pred prirodzenú šošovku, a to najskôr do jedného oka, a po približne dvoch týždňoch do druhého.

Podobnou metódou, ako sa zbaviť vo vyššom veku okuliarov do blízka, je výmena ľudskej šošovky za umelú, vnútroočnú multifokálnu šošovku, ktorú vám implantujú do oka. Pri presbyopii sa dnes používa aj operácia, keď vám do oka implantujú šošovku mikroskopickej veľkosti (cca 80 % tvorí voda).

Korekciu ďalekozrakosti možno dosiahnuť taktiež laserovou operáciou. Z veľkého množstva metód sú však vhodné iba niektoré, a dajú sa použiť len pri nižších plusových dioptriách.

Operácia je trvalé riešenie zrakového problému, po nej už nebudete musieť riešiť ani šošovky, ani okuliare.

Autorka je farmaceutka

Redakčne upravené (jam)

Bibliografia

Moore, Bruce D. a kol, Optometric clinical practice guideline, Care of the patient with hyperopia, 2008, American Optometric Association

MUDr. Helena Štrofová, MUDr. Petra Teplanová, Screening zrakových vad u detí, Pediatr. praxi, 2014; 15 (6): 334-336

Pridaj komentár