(Zdroj foto: Adobestock.com)
V súvislosti s biologickou liečbou sa často okrem prívlastkov „účinná“ či „bezpečná“ stretneme aj výrazmi „nákladná“ či „drahá“.
Hovoriť o cene liečby je obzvlášť pri závažných ochoreniach veľmi citlivá a do istej miery aj kontroverzná vec.
Keď si totiž pravidelne a najmä dlhé roky platíte zdravotné poistenie, akosi prirodzene očakávate, že vám bude poskytnutá tá najlepšia liečba za nulový alebo prinajhoršom za znesiteľný doplatok. Ak sa tak ale nestane, prirodzene sa vynárajú otázky, hnev a sklamanie.
Hneď na úvod však treba povedať, že pri všetkej snahe žiaden štát – ani ten najbohatší – nemá na to, aby všetkým svojim občanom zabezpečil všetky najnovšie lieky a technológie, ktoré súčasná medicína prináša.
Preto sa v tomto článku budeme snažiť pozrieť sa na túto tému s chladnou hlavou a vysvetliť, ako to s cenami a úhradami liekov naozaj funguje.
Ako funguje úhrada liekov na Slovensku?
Slovenský zdravotnícky systém funguje na princípe solidarity. To znamená, že doň platíme pravidelne všetci, no nikto z nás si v ňom nevytvára nejaké vlastné nasporené „konto“. Práve naopak: aktuálne finančné zdroje sa využívajú na úhradu liečby tých, ktorí to momentálne potrebujú.
Aj keď sa nám to v niektorých prípadoch môže zdať nespravodlivé, je to tak preto, lebo liečba závažných či dlhodobých ochorení je mnohokrát drahšia než to, čo by sme si boli schopní nasporiť hoci aj za celý život.
Zdravotnícky systém tak môže v každom okamihu prerozdeliť na zdravotnú starostlivosť, vrátane liekov, len toľko finančných prostriedkov, koľko sa v ňom nachádza.
Dnes je situácia taká, že vďaka obrovskému pokroku v medicíne a technológiách sa za posledné roky na trh dostáva čoraz viac a čoraz drahších diagnostických a liečebných postupov, pričom zdroje v zdravotníctve až tak rýchlo nerastú.
Na jednej strane sa síce tešíme zo zvyšujúcej sa životnej úrovne a zvyšujúcich sa platov, vďaka čomu sa zvyšujú aj príspevky do zdravotného poistenia.
Na druhej strane však so zvyšujúcim sa vekom ľudí, ktorý sa nám darí dosahovať práve vďaka moderným liekom, lepšej diagnostike a kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti, sa znižuje celkový objem financií v zdravotníctve, ktoré treba kompenzovať z iných zdrojov. Pýtate sa, ako je to možné?
Poistenci štátu – etické dilemy
Dôchodcovia, invalidní dôchodcovia, nezamestnaní alebo deti patria medzi tzv. poistencov štátu. Keďže nemajú vlastný príjem, zdravotné poistenie za nich platí štát.
Tento príspevok je výrazne nižší ako u zamestnaných ľudí, ale – paradoxne – je to práve tá skupina, ktorá čerpá najviac zdravotnej starostlivosti, a teda aj finančných zdrojov zo spoločného balíčka.
Čo však neznamená, že by na túto zdravotnú starostlivosť nemali právo, práve naopak. Je to však dôvodom dlhodobej diskusie okolo zvyšovania príspevku štátu za svojich poistencov, ktorú ste už pravdepodobne zachytili v médiách.
Cena biologických liekov
Biologické lieky patria v súčasnosti medzi tie najnákladnejšie v systéme. Ich cena je ovplyvnená nákladmi na výskum a vývoj, ako aj náročným výrobným procesom a potrebou neustálej kontroly výrobného procesu, ako aj distribúcie liekov.
Už samotný výskum a vývoj liekov, ktorý trvá v priemere 10 – 20 rokov, môže predstavovať stovky miliónov eur. Ďalšie investície podobného rozsahu sú potrebné na rozsiahle testovanie na počítačových a zvieracích modeloch a následne aj na klinické skúšania na ľuďoch, aby sa preukázalo, či je potenciálna nová liečba účinná a bezpečná.
Iba jedna z mnohých molekúl pritom prejde týmto náročným testovaním a dostane sa do klinickej praxe. Obrovské náklady sú spojené aj s budovaním výrobných kapacít, samotným procesom výroby, distribúciou a kontrolnými procesmi.
Keďže pri inovatívnych liekoch často ide o technológie, ktoré tu doposiaľ neboli, ďalšie investície smerujú aj do vzdelávania všetkých, ktorí s nimi akokoľvek prichádzajú do styku.
Výsledkom je, že cena biologických liekov sa pohybuje niekedy v stovkách, inokedy až v tisíckach eur mesačne. A to aj napriek tomu, že naša legislatíva stanovuje, že každý liek, ktorý je kategorizovaný, na slovenskom trhu nesmie mať vyššiu cenu, ako je priemer troch najnižších cien v krajinách Európskej únie.
Životný cyklus liekov
Cenu lieku v praxi výrazne určuje to, aké náklady musela farmaceutická spoločnosť investovať na jeho vývoj. Aby táto spoločnosť mohla ďalej existovať a investovať financie do vývoja ďalších inovatívnych liekov, potrebuje v prvom rade získať tieto náklady späť.
Preto sú originálne lieky chránené patentom alebo trhovou exkluzivitou (v priemere asi 10 rokov), ktoré zabezpečia, aby si výrobca dokázal zarobiť naspäť peniaze, ktoré do vývoja daného lieku investoval.
Tak, ako aj pri iných technologických novinkách – napríklad dnes už všetkým známych mobilných telefónoch – však platí, že aj cena biologických liekov je najvyššia na začiatku a potom postupom času klesá.
Situácia sa však zásadne mení, keď patent alebo trhová exkluzivita originálneho biologického lieku vypršia. Dňom ich vypršania totiž môžu na trh vstúpiť ďalší výrobcovia, ktorí začnú liek vyrábať na základe získanej receptúry alebo výrobného postupu. Tieto lieky voláme biologicky podobné lieky.
Čo sú biologicky podobné lieky?
Názov biologicky podobný pochádza z toho, že živé organizmy (bunky), ktoré sa používajú na výrobu biologických liekov ako takých, sú ako každé iné živé organizmy unikátne a táto unikátnosť vnáša do štruktúry vytvorených liečiv isté rozdiely.
Práve preto nie je možné absolútne skopírovať dané originálne liečivo, ale je možné vytvoriť jeho „podobnú“ verziu. Tieto lieky však prechádzajú ďalším testovaním, ktoré musí preukázať, že biologicky podobný liek má účinnosť a bezpečnosť porovnateľnú s originálnym liekom.
Výhodou biologicky podobných liekov je, že vstupujú do systému úhrad s nižšou cenou, než je cena originálneho biologického lieku.
Téma biologicky podobných liekov si určite zaslúži, aby sme jej venovali patričnú pozornosť, preto sa jej budeme viac venovať v ďalších článkoch v tejto sekcii.
Dôvodom, prečo o tom hovoríme v súvislosti s našou dnešnou témou, je, že biologicky podobné lieky nám prinášajú čiastkové riešenie problému, ako sprístupniť finančne náročnú liečbu viacerým pacientom s porovnateľným výsledkom liečby.
Prečo je také dôležité hovoriť o cene liekov?
A tu sa dostávame znova k pálčivej téme, ktorú sme otvorili na začiatku. Málokomu z nás sa páči, keď sa pri závažných ochoreniach, pri ktorých sa mnohokrát používa práve biologická liečba, spomína slovo cena.
Mohli by sme dokonca povedať, že je neetické hovoriť o cene, keď taká liečba zachraňuje životy. Treba si ale uvedomiť aj tú druhú stranu. A to, že navzdory všeobecne zaužívanej predstave, že zdravotníctvo je „zadarmo“, žiaľ, nie je to pravda. Za všetko sa platí a keď nie my, tak to za nás platí štát, poisťovňa, niekto, kto spravuje finančné prostriedky v systéme.
Pritom ani slovenský, ale ani žiadny iný zdravotnícky systém na svete nemá neobmedzené finančné zdroje. Prehnane povedané, znamená to, že si nemôže dovoliť kúpiť desať liekov po milióne eur, ak má celoročný rozpočet desať miliónov eur. Neostalo by totiž na liečbu ostatných pacientov, ktorí potrebujú menej nákladné lieky.
Čo však môže, je nastaviť pravidlá tak, aby nastavil čo najspravodlivejší systém a pravidlá na to, aby sa drahé lieky mohli dostať k čo najväčšiemu počtu pacientov, ktorí z nich môžu mať úžitok.
Indikačné obmedzenia nie sú samoúčelné
V tomto smere zohrávajú dôležitú úlohu práve indikačné obmedzenia, o ktorých sme už písali. Ich cieľom je zabezpečiť, aby sa biologická liečba dostala výlučne k tým pacientom, u ktorých je vysoký predpoklad, že bude mať požadovaný efekt a že z nej môžu vyťažiť maximum.
V prípade biologickej liečby nie je priestor na experimentovanie typu – vyskúšame a uvidíme… Pred nastavením liečby je tiež potrebné vylúčiť akékoľvek kontraindikácie – t. j. faktory, ktoré by mohli byť príčinou, že biologická liečba nebude dostatočne účinná alebo že by dokonca mohla pacientovi nejakým spôsobom uškodiť.
Nepodliehajme mýtom
Aby sa biologické lieky dostali pokiaľ možno čo najväčšiemu počtu pacientov, je potrebné uvažovať o liekoch aj v ekonomických súvislostiach.
Na jednej strane je tu štát a jeho požiadavka, aby ceny pre Slovensko neboli vyššie ako priemer troch najnižších v EÚ – čo platí rovnako pre originálne, ako aj biologický podobné lieky.
Na druhej strane, hoci sa vám to možno nezdá, k lepšiemu využívaniu finančných prostriedkov v zdravotníctve vedia prispieť aj sami pacienti. A to práve tým, keď si hľadajú o svojej liečbe fakty z overených odborných zdrojov a nie zo zdrojov, ktoré vytvárajú mýty.
Pokiaľ sa preto znova dostanete do pochýb ohľadom biologickej liečby, neváhajte sa obrátiť na svojho lekára či lekárnika, ktorí s touto liečbou pracujú. Práve tí vám totiž vedia podať odborné informácie namiesto mýtov.
Autor je farmaceut a nebol odmenený objednávateľom článku.
Autor nebol odmenený za odbornú spoluprácu objednávateľom informačnej grafiky.
