Liečba
PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Malé deti často trápia bolesti hrdla, nádchy a virózy – najmä v období nástupu do kolektívu. Mnohí rodičia stále očakávajú, že pediatri ich ratolestiam predpíšu antibiotiká a tie problém mávnutím čarovného prútika vyriešia. Je smutné, že i dnes, keď máme podstatne viac poznatkov ako kedysi, sa niektorí stále domáhajú antibiotík. Vieme, že antibiotiká nielenže nie sú všeliek, ale v istých prípadoch môžu aj uškodiť.
Ako fungujú antibiotiká?
Prečo sú predpisované v dnešnej dobe príliš často?
Čo sa môže stať, keď deti užívajú antibiotiká neprimerane?
Aký majú antibiotiká vplyv na ľudský organizmus?
Na aké typy ochorení sú antibiotiká vhodné a kedy, naopak, nie?
Ako bezpečne užívať antibiotiká?
Ako fungujú antibiotiká?
Antibiotiká, lieky ktoré boli po prvýkrát použité v 40. rokoch 20. storočia, sú určite jedným z veľkých pokrokov v medicíne. Avšak nadmerné predpisovanie antibiotík vedie k vývoju rezistentných baktérií. Sú to baktérie, ktoré nereagujú na antibiotiká, hoci v minulosti reagovali. Navyše, kedykoľvek deti užívajú antibiotiká, sú vystavené riziku vedľajších účinkov, z ktorých spomenieme bolesti žalúdka, hnačku či alergickú reakciu.
Baktérie verzus vírusy
Aby sme pochopili, ako antibiotiká fungujú, potrebujeme poznať rozdiel medzi dvoma druhmi mikroorganizmov, ktoré spôsobujú ochorenia: baktériami a vírusmi. Hoci niektoré baktérie a vírusy vyvolávajú choroby s podobnými príznakmi, spôsoby, akými sa množia a šíria choroby, sú odlišné:
- Baktérie sú živé organizmy, ktoré existujú ako jednotlivé bunky. Nachádzajú sa prakticky všade, ale väčšina z nich nespôsobuje žiadne škody – v niektorých prípadoch môžu byť prospešné. Napríklad baktéria Lactobacillus žije v čreve a pomáha tráviť potravu. Škodlivé baktérie môžu spôsobiť ochorenie tým, že napadnú ľudské telo, rozmnožia sa a zasahujú do normálnych telesných procesov. Antibiotiká sú účinné proti baktériám, pretože zabíjajú tieto živé organizmy zastavením ich rastu a reprodukcie.
- Vírusy nie sú živé a nemôžu existovať samy osebe – sú to častice obsahujúce genetický materiál zabalený v proteínovom obale. Vírusy „žijú“, rastú a rozmnožujú sa až potom, čo napadnú iné živé bunky. Proti niektorým vírusom môže imunitný systém tela bojovať skôr, ako spôsobia ochorenie, ale iné (napríklad prechladnutie) musia jednoducho prebehnúť. Vírusy nereagujú na antibiotiká.
Prečo je nadmerné používanie antibiotík škodlivé?
Užívanie antibiotík na prechladnutie a iné vírusové ochorenia nielenže nebude fungovať, ale má aj nebezpečný vedľajší účinok. Časté a nevhodné používanie antibiotík spôsobí, že baktérie budú odolávať účinkom antibiotickej liečby. Toto sa nazýva bakteriálna rezistencia alebo rezistencia na antibiotiká. Liečba ochorení, ktoré vyvolajú odolné baktérie, si vyžaduje vyššie dávky liekov alebo silnejšie antibiotiká.
Odolnosť baktérií voči antibiotikám dnes odborníci považujú za „jeden z najpálčivejších svetových problémov verejného zdravia“. Baktérie, ktoré kedysi citlivo reagovali na antibiotiká, sa stávajú čoraz odolnejšími. Medzi tie, ktoré sú čoraz ťažšie liečiteľné, patria pneumokokové infekcie (ktoré spôsobujú zápal pľúc, infekcie uší, infekcie dutín a meningitídu), kožné infekcie a tuberkulóza.
Prečo sú i dnes antibiotiká nadmerne predpisované?
Lekári predpisujú antibiotiká z rôznych dôvodov. Niekedy vtedy, keď si nie sú istí, či je choroba spôsobená baktériou alebo vírusom, alebo keď čakajú na výsledky testov. Na druhej strane existuje veľa pacientov, ktorí antibiotiká priam vyžadujú od svojho lekára – bez ohľadu na stav, ktorým trpia.
Napríklad streptokoková infekcia hrdla je bakteriálna infekcia, ktorú treba naozaj liečiť antibiotikami. Avšak väčšina bolestí hrdla je zapríčinená vírusmi, alergiami alebo inými problémami, ktoré antibiotiká nedokážu liečiť.
Mnohí rodičia, keď ich dieťa bolí hrdlo, z nevedomosti očakávajú alebo priam požadujú od pediatra antibiotikum, a keď ho nedostanú, myslia si, že dieťa je zle liečené. Tieto dohady môže jednoducho zastaviť CRP test, ktorý za pár minút ukáže, či dieťa má vírusovú alebo bakteriálnu infekciu – a teda aj to, či potrebuje antibiotiká.
Ako bezpečne užívať/podávať antibiotiká?
Ak lekár vášmu dieťaťu predpísal antibiotiká:
- podávajte ich presne podľa predpisu a odporúčaní lekára,
- nenechávajte si antibiotiká na prípadné ďalšie použitie,
- nikdy nepoužívajte a nepodávajte lieky, ktoré boli určené inej osobe alebo sa vám povaľujú doma z minulých rokov.
Myslite na to, že antibiotiká sú účinné proti bakteriálnej infekcii len vtedy, ak sa užívajú po celú dobu predpísanú lekárom. Neočakávajte, že sa dieťa bude cítiť dobre hneď po užití prvej či druhej dávky – trvá istý čas, kým antibiotiká zaberú. Väčšinou trvá jeden až dva dni, kým sa dieťa bude cítiť lepšie, samozrejme, v závislosti od ochorenia. Rovnako, nenechajte svoje dieťa užívať antibiotiká dlhšie, ako je predpísané.
Ako môžete prispieť k zníženiu rizika bakteriálnej rezistencie?
- Opýtajte sa lekára, či je ochorenie vášho dieťaťa bakteriálne alebo vírusové. Diskutujte o rizikách a výhodách antibiotík. Ak je to vírus, opýtajte sa na spôsoby liečenia symptómov. Netlačte na pediatra, aby dieťaťu predpísal antibiotiká.
- Ľahším ochoreniam (najmä tým, ktoré spôsobujú vírusy) nechajte voľný priebeh.
- Antibiotiká sa musia užívať po celú dobu predpísanú lekárom. V opačnom prípade sa infekcia môže vrátiť.
- Je tiež dôležité, aby deti zostali doma zo školy, keď sú choré, a dôsledne si umývali ruky.
AKÉ NEGATÍVA SPÔSOBUJE ČASTÉ ALEBO NADMERNÉ UŽÍVANIE ANTIBIOTÍK PRIAMO V TELE PACIENTA?
Antibiotiká zvyšujú prípady smrteľnej hnačky u detí
Štúdia CDC (U.S. Centers for Disease Control and Prevention) ukázala, že deti, ktorým sa podávajú antibiotiká na bežné infekcie horných dýchacích ciest, sú náchylnejšie na agresívne kmene baktérií. Špeciálne ide o kmene známe ako C. diff, ktoré sú odolné voči antibiotikám.
Clostridium difficile, baktéria nachádzajúca sa v ľudskom čreve, často spôsobuje ťažkú hnačku a je zodpovedná za tisíce úmrtí každoročne – u detí i u dospelých.
Antibiotiká narúšajú citlivú črevnú flóru
V črevách sa nachádza okolo 100 biliónov baktérií rôznych kmeňov. Medzi nimi existuje prirodzená rovnováha, ktorú antibiotiká narúšajú. Likvidujú totiž nielen škodlivé, ale aj užitočné baktérie, ktoré podporujú imunitu a správne trávenie.
Agresívne antibiotiká, aj keď sú užitočné, môžu v prípade vážnej infekcie zničiť veľa dobrých črevných baktérií a škodlivé imunizujú. Preto vám lekár odporučí, aby ste dieťaťu s antibiotikami podávali aj probiotiká.
Deti, ktoré užívajú veľa antibiotík, sú náchylné na trvalé zmeny črevnej flóry.
Antibiotiká učia dobré baktérie, ako škodiť
Baktérie sa v podstate nemusia množiť nato, aby preniesli svoju genetickú ochranu pred antibiotikami. Môžu jednoducho odovzdať tieto gény ďalším baktériám, ktoré sú ako študenti a učia sa od nich.
Jedna štúdia zistila, že baktérie prechádzajúce cez hrubé črevo prenášajú svoje gény rezistencie na iné formy baktérií.
Antibiotiká zvyšujú náklady na lieky a výdavky nemocníc
Čím viac sa rezistencia na antibiotiká šíri, tým častejšie sa bežné antibiotiká – vrátane mnohých dostupných vo forme generík – musia vyradiť. Zjednodušene: zbavenie pacienta infekcie si vyžaduje dlhšie a drahšie formy terapie.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Straková, praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z endokrinológie, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Zdroje:
https://www.healthline.com/health-news/five-unintended-consequences-antibiotic-overuse-031114
https://www.childrensmn.org/2016/08/18/what-happens-when-antibiotics-are-overused/
https://healthcare.utah.edu/the-scope/shows.php?shows=0_9wmiei7f
https://kidshealth.org/en/parents/antibiotic-overuse.html
