Blog(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Odborníci už niekoľko rokov upozorňujú na závažný problém – na Slovensku nemáme zariadenie pre nebezpečných a psychicky chorých zločincov.
Tí by mali byť počas výkonu väzby umiestnení v detenčnom ústave, nie v normálnej väznici.
Preto sa pohybujú medzi ostatnými väzňami, alebo si odpykávajú trest vo väzenských nemocniciach, ktoré na to nie sú postačujúce.
Ministerstvo vyhlásilo verejné obstarávanie
Tento rok nastal v problematike detenčného ústavu výrazný posun. Ministerstvo zdravotníctva SR prijalo potrebné kroky pre výstavbu tohto zariadenia, začať by sa malo už čoskoro. Podľa rozhodnutia z roku 2008 bude detenčný ústav umiestnený pri Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach.
„Aktuálne je vyhlásené verejné obstarávanie na výstavbu detenčného ústavu. Predpokladaná hodnota zákazky je stanovená na približne 18 miliónov eur. Ak do procesu nevstúpia nepredvídateľné komplikácie, termín dokončenia stavby bude dodržaný v zmysle plánu do konca roka 2021,“ uviedla hovorkyňa Zuzana Eliášová.
V súčasnosti je najbližší detenčný ústav v Brne, kde majú oddelenie pre psychotikov a mentálne retardovaných, pre sexuálnych deviantov, pre závislosti a poruchy osobnosti. Ibaže – Brno je už 26 rokov zahraničie.
Čo je to detečný ústav
Detenčný ústav je vo všeobecnosti určený pre najnebezpečnejších zločincov, ktorí sa dopustili závažnej trestnej činnosti a súčasne trpia duševnými poruchami. Ak by sme sa pozreli na kategóriu páchateľov z pohľadu duševných porúch a porúch správania, tak trpia najmä:
- špecifickou poruchou osobnosti,
- schizofréniou,
- poruchou sexuálnej preferencie,
- mentálnou retardáciou,
- organickými duševnými poruchami,
- zneužívaním návykových látok.
Právnička Simona Ferenčíková vo svojej knihe Detencia v trestnom práve špecifikuje skupinu odsúdených, ktorí by mali byť umiestnení v detenčnom zariadení:
„Zväčša ide o vysoko nebezpečných agresorov a sexuálnych deviantov. Možno ich charakterizovať aj ako osoby neprispôsobivé, nespolupracujúce, sociálne ťažko adaptované a agresívne, ktoré odmietajú, či dokonca sabotujú liečbu.“
Pedofili v detenčných ústavoch
Podľa klinického psychológa a súdneho znalca Dušana Kešického je typickým príkladom klienta detenčného zariadenia osoba, ktorá spácha skutok s chorobnou motiváciou. Otázka umiestnenia pedofila pritom závisí od viacerých faktorov. Aby pedofil mohol byť umiestnený do detenčného ústavu, musia byť naplnené aj ďalšie podmienky.
„Osoba, ktorá zneužije maloletú osoby na základe deviantnej motivácie, a je jej nariadená liečba, ako aj výkon trestu odňatia slobody, môže byť umiestnená v detenčnom ústave. O jej detencii rozhodne súd. V konečnom dôsledku však samotná pedofília nie je dôvodom k bezpodmienečnej detencii, ani v prípade spáchania trestného činu,“ uvádza D. Kešický.
Vo väzniciach je 160 osôb, ktoré by potenciálne mohli byť inde
Do detenčného ústavu by mali byť umiestnené osoby s duševnou poruchou, resp. tí, ktorých pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný aj bez takejto poruchy. Úlohou zariadenia je poskytnutie osobitého liečebného režimu a izolácia od spoločnosti, aby sa im zabránilo v páchaní ďalších trestných činov.
„Aktuálne sa vo výkone trestu odňatia slobody nenachádza žiadna osoba, ktorej by súd uložil detenciu. Z dostupných údajov môžeme konštatovať, že vo väzniciach a ústavných zdravotníckych zariadenia je približne 160 potenciálnych osôb, ktoré je možné umiestniť do detenčného ústavu,“ uvádza Katarína Nováková, hovorkyňa Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Z tohto počtu je 71 osôb vo väzení a 70 osôb vo väzenských nemocniciach.
Špeciálny program vo väzenskej nemocnici
Aktuálne sú všetci odsúdení, ktorí by mali by mali ísť do detenčného ústavu, umiestnení v špecializovanom oddiele v ústave, alebo vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Podľa ich osobnostného profilu sú potom prijaté patričné bezpečnostné opatrenia a pracuje s nimi špecializovaný personál, špeciálny a liečebný pedagóg, psychológ či psychiater.
Ohrozovanie zdravotného personálu
Starostlivosť o odsúdených, najmä ak majú závažné psychické poruchy, je pre zdravotnícky personál veľmi náročným procesom, a podľa Kataríny Novákovej zo ZVJS aj dlhodobo neúnosným. Niektorí odsúdení totiž nespĺňajú ani štandardy spoločenskej zodpovednosti, takže reagujú prevažne pudovo a vykonávajú len základné biologické potreby. Preto je tu potrebný špeciálne školený personál.
„Osobitne náročná je práca s odsúdenými, ktorí majú mentálny deficit, narušené komunikačné zručnosti, či poruchy psychického a sociálneho vývinu. V súčasnosti žiadne zariadenie nedisponuje adekvátnymi podmienkami na výkon problémových ochranných liečení odsúdených osôb. Výkon liečení je ťažký aj kvôli k ohrozeniu zdravotných pracovníkov,“ zasadzuje sa za vznik detenčného ústavu K. Nováková.
Kam idú po skončení väzby? Dostávajú sa medzi bežných ľudí
Detenčný ústav má zásadnú úlohu – oddeliť psychicky chorých páchateľov od ostatných odsúdených. Nemenej dôležitou úlohou je okrem zabezpečenia liečby aj ochrana zamestnancov.
A ako sa ďalej pracuje s trestancami po výkone trestu? Keď odsúdený ukončí výkon trestu, ústavná ochranná liečba prebieha v nemocnici.
„Takto sa však nekriminálna populácia často dostáva do styku s trestanými osobami. V detenčnom ústave je odsúdený umiestnený aj po výkone trestu, kým trvá výkon ochrannej liečby. To je v niektorých prípadoch možné aj doživotne, pokiaľ nie je iná možnosť, ako zabrániť páchaniu trestnej činnosti,“ vysvetľuje Dušan Kešický.
Čo s väzňami, ktorí ochorejú vo väzniciach?
Vo väzeniach existuje systém, ktorý pomáha resocialializácii odsúdených. Nedokážu tam však zachytiť aj špecifiká duševných porúch, ktoré zasahujú do motivačného systému páchateľov. Dušan Kešický upozorňuje na problém s trestancami, u ktorých sa vyvinie choroba až počas vykonávania trestu.
„Tu je aktuálna otázka – čo s väzňom, odsúdeným na dlhšie odňatie slobody, ktorý ochorie na duševnú chorobu počas výkonu trestu a ohrozuje seba a okolie? V tom prípade by nemal ísť domov. Z nemocnice môže utiecť, a vo väzení bude pre ostatných zdravých delikventov záťažou,“ uzatvára D. Kešický.
