Blog(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Chudoba je aj v súčasnosti jedným z najväčších problémov ľudstva.
Rastie dokonca v časoch blahobytu, pričom nejde o žiadny okrajový jav.
Chudoba sa týka približne tretiny ľudí na svete.
Ale vieme definovať, kto je vlastne chudobný?
Podľa akých kritérií vyhodnocujeme chudobu a biedu na Slovensku?
Čo je chudoba?
Čo je bieda?
Ako súvisí chudoba s nezamestnanosťou?
Kto je najviac ohrozený chudobou?
Ako spoločnosť bojuje proti chudobe a nezamestnanosti?
Definícia chudoby a biedy
Chudoba je sociálny jav, ktorý zjednodušene znamená nedostatok životných prostriedkov u jednotlivca, resp. u skupiny obyvateľstva. Na Slovensku označujeme chudobou stav, keď sa človek dostáva pod hranicu životného minima.
Bieda je vyhrotenejšia forma chudoby. Hovoríme o nej v súvislosti s hladom, telesným alebo duševným utrpením.
My sa v článku zameriame na chudobu.
Chudobu nájdeme všade, nielen v chudobných krajinách
Chudoba sprevádza všetky spoločnosti, bez ohľadu na výkonnosť tamojšej ekonomiky. Chudobní ľudia sú obete neefektívneho systému sociálneho zabezpečenia, resp. diskriminácie na pracovnom trhu.
Vyspelým štátom sa darí chudobu priebežne zmierňovať, avšak v krajinách s populačnou explóziou má chudoba katastrofické rozmery.
„Nebezpečnosť“ chudoby hľadajme v tom, že plodí sociálne problémové správanie.
Hrozí:
Formy chudoby
Určiť presnú hranicu chudoby, je pomerne zložité. Obvykle však rozlišujeme 4 formy chudoby. Postupujme od tej najťažšej.
- Absolútna chudoba – stav pod úrovňou životného minima, keď je ohrozená normálna existencia človeka (strava, bývanie, ošatenie).
- Relatívna chudoba – človek nedosahuje určité štandardy, dané spoločenskými pomermi v konkrétnej krajine. Platí, že chudobného človeka z bohatšej oblasti nemôžeme porovnávať s iným chudobným v slabo prosperujúcej oblasti.
- Politická chudoba – ide o sociálnu núdzu, keď človek nedokáže zabezpečiť svoju dôstojnú existenciu, a to kvôli veku, zdravotnému stavu alebo pre nezamestnanosť.
- Subjektívna chudoba – odráža individuálne požiadavky na životnú úroveň, resp. hodnotový rebríček konkrétneho človeka.
Najohrozenejšie skupiny obyvateľstva na Slovensku
Špecifickú kategóriu tvoria u nás ženy, ktoré žijú samé s deťmi. Ich príjmy zvyčajne nepokrývajú náklady na bežný život, a preto sú odkázané na minimálne úspory a nevýhodné pôžičky. Výsledkom je veľká zadlženosť domácností.
Hranica chudoby sa na Slovensku určuje podľa hodnoty mediánového príjmu v krajine. V súčasnosti je stanovená na sume 780 eur mesačne pre domácnosť s 2 dospelými a 2 neplnoletými členmi.
Podľa najnovších štatistík, až 872 000 ľudí na Slovensku žije pod hranicou chudoby. Veľká časť obyvateľstva má nedoplatky spojené s pôžičkami, nájomným či úhradou energií. Vyše 430 000 Slovákov si nemôže dovoliť auto, či práčku.
Na Slovensku zostávajú najohrozenejšou skupinou ľudia bez práce. Nezamestnanosť a chudoba – to je začarovaný kruh. A dlhodobá nezamestnanosť, pochopiteľne, iba zväčšuje priepasť medzi chudobou a finančnou sebestačnosťou.
Je preto pochopiteľné, že politika zamestnanosti patrí k najdôležitejším sociálnym aktivitám u nás, i vo svete.
Ale je zamestnanosť „zaručenou zbraňou“ proti chudobe?
Nezamestnanosť – príčina aj dôsledok chudoby
Občas sa aj zamestnaní ľudia dostávajú do situácie, že hoci majú prácu, ich pozícia nenapĺňa postavenie zamestnanca. Ako tomu rozumieť?
Hovoríme o prípadoch, ktoré sú blízke nezamestnanosti. Je to napríklad čiastočná zamestnanosť, keď trpíte nedostatkom práce, pričom váš plat nestačí na pokrytie životných nákladov, alebo aj prezamestnanosť, keď je pracovníkov príliš veľa, a preto sú neefektívni.
Práve takéto pomery nielenže neriešia problém nezamestnanosti, ale (naopak) zhoršujú ekonomickú situáciu, čo je častokrát horšie ako chvíľková nezamestnanosť, ktorú môžeme preklenúť napríklad poberaním podpory.
- Krátkodobá nezamestnanosť – trvá menej ako 6 mesiacov.
- Dlhodobá nezamestnanosť – trvá viac ako 6 mesiacov.
Kto je nezamestnaný?
Za nezamestnanú považujeme osobu, ktorá si nemôže nájsť prácu, primeranú svojim schopnostiam alebo vzdelaniu. Zároveň platí, že občan požiadal o sprostredkovanie zamestnania na úrade práce.
Ide o človeka, ktorý:
- nie je v pracovnom pomere,
- nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť,
- sústavne sa nepripravuje na budúce povolanie.
Ak chceme niekoho nazvať nezamestnaným, musí spĺňať 3 hlavné kritériá:
- Disponibilita – schopnosť pracovať (s ohľadom na vek, zdravotný stav a osobnú situáciu).
- Vlastná aktivita – ochotu zamestnať sa, či prijať vhodné zamestnanie.
- Zjavná nezamestnanosť – napriek primeranej snahe, človek zostáva bez zamestnania.
Byť nezamestnaným teda neznamená, že dotyčný nemá prácu, ale že nemá riadne platené zamestnanie!
Rôzne formy nezamestnanosti
Teraz sa pozrieme na špecifické formy nezamestnanosti. Všímame si najmä tie, ktoré komplikujú celkovú situáciu s nezamestnanosťou.
Fluktuačná nezamestnanosť
Osoba je zamestnaná, no dobrovoľne sa vzdá svojho pracovného miesta. Dôvodom je nespokojnosť s prácou, resp. hľadanie lepšieho zamestnania.
Táto forma nezamestnanosti však trvá pomerne krátko. Nejde totiž o ľudí, ktorým by sa nechcelo pracovať, alebo ktorí by si ťažko hľadali nové zamestnanie.
Sezónna nezamestnanosť
Taktiež ide o krátkodobú nezamestnanosť, ktorá sa odvíja od veľkých výkyvov v ponuke pracovných miest v súvislosti s ročnými obdobiami. Je to hlavne hotelierstvo a turizmus, teda odvetvia, ktoré závisia od počasia a dovolenkových mesiacov.
Štrukturálna nezamestnanosť
Vzniká ako dôsledok nesúladu medzi ponukou a dopytom po niektorých pracovných miestach. Z tohto dôvodu zostávajú určité pozície dlhodobo neobsadené, a potom aj niektorí vysoko kvalifikovaní uchádzači ostávajú bez zamestnania.
Cyklická nezamestnanosť
Táto forma nezamestnanosti je vyvolávaná a potlačovaná cyklickými zmenami v hospodárstve. V časoch makroekonomického rastu bude nezamestnanosť nižšia, pri poklesoch zase vyššia.
Kto si najťažšie hľadá prácu?
Nezamestnanosť neohrozuje všetky skupiny obyvateľstva rovnako. Niektorí ľudia si ťažšie hľadajú prácu, dokonca si ju aj ťažšie udržia. Ide o týchto 6 skupín obyvateľstva.
1. Ľudia s nízkou (alebo žiadnou) kvalifikáciou
Títo ľudia tvoria najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných u nás. Ide hlavne o mladých ľudí, ktorí zvyčajne ani nemajú veľký záujem o prácu. Takto žijú v trvalej závislosti od systému sociálneho zabezpečenia, pričom dlhodobo využívajú sociálne dávky.
2. Čerství absolventi
Ich hlavnou nevýhodou je to, že nemajú pracovné skúsenosti, resp. prax v odbore. Rovnako im chýbajú kontakty z minulosti, ktoré uľahčujú orientáciu na pracovnom trhu.
Väčšinou sa totiž poznajú iba s rovesníkmi, ktorí tiež ešte nikde nepracovali.
3. Zdravotne znevýhodnení
Problémy týchto ľudí sú obvykle komplexnejšie, takže sa hromadia nielen ekonomické, ale aj zdravotné ťažkosti. Navyše, dôraz na produktivitu a maximálny pracovný výkon, ako to pociťujeme v modernej spoločnosti, zásadne znižuje ich šance na uplatnenie.
Aj preto sú nezriedka zamestnaní v chránených dielňach. Počet týchto miest je však výrazne obmedzený (na Slovensku je stále málo chránených dielní).
4. Ženy
Zamestnávatelia často uprednostňujú mužskú pracovnú silu – nielen pre väčšiu fyzickú silu, ale aj väčšiu mobilitu. Napríklad u mladšej ženy je hlavným „hendikepom“ prípadné tehotenstvo.
Dokonca aj ženy, ktoré nastupujú do zamestnania po materskej dovolenke, majú obmedzené pracovné možnosti, a to kvôli riziku absencií pri chorobe dieťaťa.
5. Starší ľudia
Veľmi ťažko prežívajú stratu zamestnania. V neskoršom veku má človek už vytvorené stereotypy, pomalšie sa prispôsobuje novým podmienkam či požiadavkám pracovného trhu.
Okrem toho, mnohí zamestnávatelia nechcú starších pracovníkov, budujú skôr mladšie kolektívy.
Ak je však starší človek dobrým odborníkom, zvyčajne si nájde prácu aj v dôchodkovom veku.
6. Rómovia
Rómovia majú aj v 21. storočí veľké ťažkosti s nájdením zamestnania. Je to kvôli zvyšujúcim sa nárokom na kvalifikáciu a vzdelanie.
Väčšia časť rómskeho etnika patrí do sociálne slabšej vrstvy. Popri nižšom vzdelaní, je ďalšou komplikáciou slabšia pracovná morálka a všeobecne horší zdravotný stav rómskej populácie.
Psychické dôsledky nezamestnanosti
Nezamestnanosť má vplyv na duševné aj telesné zdravie človeka. Potreba sebestačnosti, užitočnosti a sebarealizácie, to všetko nepochybne patrí k základným ľudským hodnotám.
Reakcia na stratu zamestnania býva prirovnávaná k strate blízkej osoby. Počiatočné pocity úzkosti a hnevu však postupne prechádzajú do apatie.
Stavy aktivity a pasivity, nádeje a beznádeje, sa u nezamestnaného môžu striedať. Keď sa snažíme nájsť prácu, môžeme byť ešte pomerne optimistický. Pokiaľ je však snaženie dlhodobo neúspešné, začíname si uvedomovať vážnosť situácie.
Prázdna peňaženka prináša obavy o svoju budúcnosť, resp. o budúcnosť rodiny. Nezamestnanosť vyvoláva frustráciu z nedostatku stimulácie, keďže nám chýbajú podnety – denný program je nezáživný, jednotvárny.
Keď nám čas ubieha veľmi pomaly, začíname sa nudiť. Nezamestnaný človek trávi väčšinu dňa pasívnym spôsobom. Časom tak dochádza k znižovaniu sebahodnotenia a sebaúcty.
Po nejakom čase môžeme stratiť aj určité schopnosti a zručnosti, keďže ich nevyužívame. Zároveň si odvykáme od normálneho režimu dňa, čo opäť znižuje našu šancu na pracovné zaradenie.
Sociálne dôsledky nezamestnanosti
Pozícia nezamestnaného je spoločnosťou vnímaná ako podradná. Preto sa niektorí nezamestnaní snažia udržať “dojem“, že sa nič nezmenilo, hoci stratili prácu. Okolie totiž zvykne nezamestnaných obviňovať z pasivity a lenivosti.
Prieskumy hovoria, že nezamestnaný človek zažíva najväčší stres z toho, že sa nemôže zúčastňovať na masových „konzumných rituáloch“, napríklad návštevách nákupných a zábavných centier, kaviarní či krčiem.
Keďže chodenie do práce je zároveň zdrojom sociálnych kontaktov, pri strate zamestnania prídeme aj o tieto kontakty. Nezamestnanosť tak mení životnú úroveň, ale aj sociálny status.
Samozrejme, nová situácia je veľkou záťažou aj pre rodinu nezamestnaného. Toto môže časom viesť až k vážnej kríze, dokonca k rozpadu rodiny.
Vytváranie rovných pracovných príležitostí
Vytváranie rovnakých príležitostí pre ženy a mužov obvykle prináša iba formálnu rovnosť. Sú to predovšetkým zákonné zákazy diskriminácie kvôli pohlaviu, ktoré sa však ťažšie dosahujú v reálnom živote.
Na druhej strane, nové zákony už v niektorých odvetviach upravili bezdôvodné rozdiely medzi mužmi a ženami, najmä čo sa týka:
- dostupnosti práce,
- finančného odmeňovania,
- nízkeho zastúpenia žien v rozhodovacích funkciách,
- sťaženého pracovného postupu, ak ste žena.
Rovné príležitosti = nižšia nezamestnanosť
Rovnosť mužov a žien v profesijnom živote má zásadný vplyv na znižovanie nezamestnanosti. Napríklad matky s malými deťmi si starostlivosť o rodinu rozdeľujú tak, aby mohli aj pracovať.
Samozrejme, predpokladom je ochota zamestnávateľov, teda aby ponúkali kratšie pracovné úväzky, flexibilnú pracovnú dobu, resp. vytvárali zázemie pre deti počas pracovnej doby rodičov.
Zdroje:
- Hroncová, J., Kraus, B. Sociálna patológia pre sociálnych pracovníkov a pedagógov. Banská Bystrica, 2006.
- Matoušek, O., Koláčková, J., Kodymová, P. a kol. Sociální práce v praxi. Praha, 2005.
- Ondrejkovič, P. a kol. Sociálna patológia. Bratislava, 2000.
- https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/na-slovensku-rastie-pocet-ludi-ktori-trpia-materialnym-nedostatkom/
