Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Zväčšené srdce sa nemusí v začiatkoch vôbec prejavovať.
Ak ho však včas neliečime, môže sa to skončiť aj smrťou.
Viete, čo je to zväčšené srdce?
Myslíte si, že sa to týka aj vás?
Ako pracuje ľudské srdce
Srdce človeka funguje na princípe pumpy, ktorá nepretržite prečerpáva krv a rozvádza kyslík a živiny do celého tela. Ak srdce z nejakej príčiny nedokáže pracovať ako predtým, problémy na seba nenechajú dlho čakať.
Negatívne zmeny sa odrazia buď na srdcovom svale – začne priveľmi mohutnieť (hypertrofia), alebo na srdcových dutinách – začnú sa rozširovať a zväčšovať (dilatácia). V niektorých prípadoch dôjde naraz k obom komplikáciám.
Chorobne zväčšené srdce sa označuje pojmom kardiomegália. Ak tento nebezpečný stav neliečime, môže nás to ohroziť na živote. Kardiomegáliu si netreba zamieňať s iným, podobne znejúcim pojmom – kardiomyopatia, čo je skupina ochorení srdcového svalu.
V mnohých prípadoch je však zväčšené srdce súčasťou nejakého typu kardiomyopatie.
Prečo vzniká zväčšené srdce?
Odborníci zvyčajne nepovažujú zväčšené srdce za „samostatnú“ chorobu. Skôr je to pre nich znamením, že u človeka nájdu iné závažné ochorenie. Najčastejšou príčinou zväčšeného srdca je vysoký krvný tlak. Ak ten neliečime, obvykle nastupuje ateroskleróza – kôrnatenie a zužovanie ciev.
Ďalšie súvisiace diagnózy:
- ochorenia srdcových chlopní a srdcového svalu,
- ischemická choroba srdca – obmedzené prúdenie krvi do srdca,
- vírusová infekcia srdca,
- perikardiálny výpotok – ľudovo „voda na srdci“.
Zväčšené srdce kvôli alkoholizmu či tehotenstvu
Srdcovo-cievne ochorenia nie sú jedinou príčinou zväčšenia srdca. Môže za tým byť aj pľúcna embólia, závislosť od alkoholu či kokaínu, alebo rôzne obličkové ochorenia, ktoré vyžadujú dialýzu.
Ďalšou možnosťou je tehotenstvo, ochorenie štítnej žľazy, chudokrvnosť (anémia), či dokonca hemochromatóza, čo je dedičné ochorenie, pri ktorom sa nadmerne ukladá železo do orgánov, najmä do pečene.
Zväčšené srdce sa môže vyvinúť aj z týchto diagnóz:
- amyloidóza (v orgánoch sa hromadí bielkovina amyloid).
- Fabryho choroba,
- Pompeho choroba,
- lupus,
- HIV infekcia,
- pľúcna fibróza,
- CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc),
- lymská borelióza.
Zväčšené srdce si nemusíte všimnúť
Podobne ako u iných kardiovaskulárnych komplikácií, ani kardiomegália sa na začiatku nemusí nijako prejavovať. Srdce zatiaľ pumpuje krv do tela efektívne, aj napriek začínajúcim sa problémom.
Symptómy sa väčšinou dostavia pri náhlom zhoršení stavu, resp. pri srdcovej nedostatočnosti, keď srdce nedokáže ďalej prečerpávať krv, a teda nedostatočne zásobuje telo živinami a kyslíkom.
Aké sú príznaky zväčšeného srdca?
K najčastejším príznakom radíme slabosť, nadmernú vyčerpanosť, ako aj kašeľ a dýchavicu. Typické je lapanie po dychu, a to nielen po fyzickej záťaži, ale aj v pokoji – napríklad pri bežnom rozprávaní, či dokonca ležaní.
Kardiomegália spôsobuje aj opuchy, čo sa najskôr prejaví na dolných končatinách, neskôr v obvode pása, prípadne na celom tele – vyzerá to ako nevysvetliteľné priberanie. Pacienti často zažívajú bolesť na hrudi, tachyrdia, arytmiu.
Šelest a krvné zrazeniny
Chorobne zväčšené srdce môže časom priniesť nebezpečné komplikácie. Okrem spomínaného srdcového zlyhania, hrozí napríklad šelest na srdci. Veľmi nebezpečné sú tiež krvné zrazeniny, ktoré blokujú prietok krvi, čo môže vyvolať infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu.
Preto ak sa objaví neprestávajúci tlak alebo pálenie na hrudníku, dýchavica, či brnenie, mravčenie, tŕpnutie rúk alebo tŕpnutie nôh, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Môže ísť o život ohrozujúci stav.
Volajte 155, nie 112! Ak totiž zavoláte na 112, hovor prijme dispečer, ktorý najprv zistí situáciu, a až potom vás prepne na záchrannú službu. Tým sa proces záchrany zdržiava.
Zväčšená ľavá komora srdca
Najčastejším typom zväčšeného srdca je tzv. dilatačná kardiomyopatia, ktorá vedie k rozširovaniu stien srdcových oddielov, najmä ľavej srdcovej komory.
Zväčšená ľavá komora prestáva plniť svoju funkciu hlavnej čerpacej „pumpy“, čo časom negatívne ovplyvní fungovanie zvyšných srdcových dutín. Srdce postupne slabne, zvyšuje sa riziko jeho zlyhania.
Dilatačná kardiomyopatia postihuje hlavne ľudí v produktívnom veku (medzi 20. a 60. rokom). Najbežnejšou príčinou zväčšenia ľavej srdcovej komory je už spomínaná ischemická choroba srdca, ale tiež:
- alkoholizmus,
- genetické ochorenia,
- autoimunitné ochorenia,
- vírusové infekcie srdca.
Hypertrofická kardiomyopatia sa často dedí
Iným typom chorobne zväčšeného srdca je hypertrofická kardiomyopatia. Ide o mohutnenie a hrubnutie srdcového svalu. Podobne ako pri dilatačnom type, aj v tomto prípade je zvyčajne postihnutá ľavá srdcová komora.
Ochorenie je v mnohých prípadoch zapríčinené mutáciou génov. Rizikovým faktorom je preto v prvom rade rodinná anamnéza – napríklad náhla smrť rodinného príslušníka (kvôli hypertrofickej kardiomyopatii).
Zväčšené srdce a šport
Medzi vrcholovými športovcami je slovné spojenie „športové srdce“ dobre známe. Odkazuje na fyziologické a adaptačné zmeny, ktoré sú výsledkom dlhoročného športového tréningu. Okrem spomalenia pulzu, či sínusovej arytmie, športovci majú mierne ťažšie a väčšie srdce.
Všetky tieto zmeny sú však zo zdravotného hľadiska v poriadku. Športové srdce je síce mohutnejšie než zvyčajne, no po fyziologickej stránke stále v norme, a zároveň pracuje, ako by malo.
Na druhej strane, zväčšené srdce u športovca je nebezpečnou komplikáciou, ak je zároveň prítomná hypertrofická kardiomyopatia. Práve toto ochorenie spôsobilo smrť viacerých mladých športovcov počas vrcholových podujatí.
Prehliadky sú u športovcov dôležité
Náhle úmrtia trénovaných športovcov vyvolávajú diskusie o tom, aký podiel na nebezpečne zväčšenom srdci má extrémna športová námaha, pokiaľ sa ešte pridružia neprimerané klimatické podmienky, ako napríklad počas futbalových zápasov.
Vyriešenie situácie trochu komplikujú nejasnosti ohľadom rozlišovania medzi zväčšeným športovým srdcom a srdcom s hypetrofickou kardiomyopatiou. No tu majú odborníci jediné riešenie – dôkladnejšie prehliadky u kardiológa.
Odborník pomocou viacerých vyšetrení, napríklad echoultrazvuku srdca, vie včasne diagnostikovať akékoľvek patologické zmeny, či genetické vady. Dnes je už samozrejmosťou, ak vrcholový športovec chodí k srdciarovi častejšie ako hocikto iný.
Zobrazovacie vyšetrenia odhalia príčinu
Ak u sebe pozorujete niektoré z uvedených symptómov, návštevu u kardiológa neodkladajte. Na diagnostikovanie kardiomegálie sa využívajú rôzne zobrazovacie metódy – RTG hrudníka, elektrokardiografia (EKG), či echokardiografia (pomocou ultrazvuku).
V niektorých prípadoch sa využíva aj magnetická rezonancia či endomyokardiálna biopsia.
Liečba zväčšeného srdca
Hlavným cieľom liečby zväčšeného srdca je minimalizovanie faktorov, ktoré tento stav zapríčinili. Lekár vám teda môže predpísať rôzne lieky – na vysoký krvný tlak, na zmiernenie opuchov, na arytmiu, alebo na ochorenia štítnej žľazy.
Ďalší postup je daný typom kardiomyopatie. Pri dilatačnej kardiomyopatii sa najskôr predpisujú lieky na podporu srdcového svalu, vo vážnejších prípadoch zvyknú pacientovi implantovať kardioverter – defibrilátor, ktorý stimuluje srdcovú činnosť.
Liečba hypertrofickej kardiomyopatie je rovnako založená na užívaní liečiv. Ak toto nepostačuje, lekár môže vykonať tzv. katetrizáciu srdca, keď doň zavedie špeciálnu hadičku.
Veľmi využívaný je tiež kardiostimulátor, ktorý vám implantujú do srdca. Ďalšou alternatívou je tzv. myektómia, čo je chirurgický zákrok, pri ktorom vám odstránia časť srdcovej svaloviny, čím sa stenčí zhrubnutá stena srdca.
Pri oboch typoch kardiomyopatie je poslednou možnosťou transplantácia srdca.
Prevencia zväčšeného srdca? Lepší prístup k svojmu zdraviu!
Ako sme už uviedli, zväčšené srdce je pomerne bežný následok rôznych kardiovaskulárnych ochorení. Všetci pritom vieme, že ochorenia srdca a ciev väčšinou dokážeme ovplyvniť zdravším životným štýlom.
Odborníci odporúčajú, aby sme sa vyhýbali fajčeniu, častému pitiu alkoholu, ale napríklad aj zbytočnému stresu. Mali by sme si udržiavať ideálnu váhu a vyvážene sa stravovať. S ničím to netreba preháňať, nenúťte sa do takých činností, pri ktorých si príliš namáhate srdce.
Pokiaľ už niekomu vo vašej rodine bola diagnostikovaná kardiomyopatia, nezabudnite to oznámiť svojmu praktickému lekárovi. Mal by vás poslať na ďalšie špecializované vyšetrenia.
Zdroje:
https://www.medicalnewstoday.com/articles/320591.php
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/enlarged-heart/symptoms-causes/syc-20355436
https://www.webmd.com/heart-disease/guide/enlarged-heart-causes-symptoms-types#1
https://safebeat.org/cardiac/heart_health/mild_cardiomegaly_causes_and_how_to_reduce_a_slightly_enlarged_heart/
https://www.betterhealth.vic.gov.au/health/ConditionsAndTreatments/heart-disease-enlarged-heart
https://www.medicinenet.com/cardiomyopathy_dilated/article.htm#what_are_the_symptoms_of_dcm
https://www.healthline.com/health/mild-cardiomegaly
https://www.ahajournals.org/doi/10.1161/01.cir.0000120390.68287.bb
https://www.webmd.com/heart-disease/guide/dilated-cardiomyopathy#1
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/hypertrophic-cardiomyopathy/symptoms-causes/syc-20350198
