Liečba
Prevencia
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Hľadáte najlepší spôsob, ako pridať do jedálnička detí alergény? Máme pre vás odpoveď!
Pohľad na pridávanie alergénov do detskej stravy prešiel dlhým a rozmanitým vývojom. Najskôr odporúčania hovorili, aby sme aspoň tri roky počkali s prvým ochutnaním potraviny, ktorá je známym alergénom, neskôr sa toto obdobie skrátilo. Navyše sme za ostatné roky spoznali viac potravín vyvolávajúcich alergiu. Dnes vieme, že včasné, ale opatrné podávanie alergénov deťom od raného veku môže zabrániť potravinovým alergiám.
Prinášame návod, ako správne zaviesť alergény do detskej stravy (i keď aj dnes existujú rôzne, neraz rozporuplné odporúčania).
Kedy deťom predstaviť alergény?
Ako zaviesť prvé alergény do detskej stravy?
Ktoré potraviny z radu alergénov pridávame najskôr a ako?
Ako vyzerajú príznaky potravinovej alergie?
Čo robiť, ak má dieťa alergickú reakciu?
Prvými alergénmi z radu potravín by sme určite nemali kŕmiť deti mladšie ako 6 mesiacov, absolútnym NIE je vek dieťaťa 0 až 4 mesiace. Prvou potravinou, ktorá môže vyvolať alergické reakcie, sú zvyčajne vajcia. Môžete ich ponúknuť už polročnému dieťatku – samozrejme, vo varenom stave. Pozrime sa na ďalšie potravinové alergény.
Včasné pridanie alergénov do stravy už nie je negatívom
Celkovo existuje deväť hlavných kategórií alergénov. To znamená, že aj keď začneme s prvou potravinou z nich okolo veku dieťaťa 6 mesiacov, potrebujeme niekoľko mesiacov, kým bude poznať všetky základné.
Zavedenie alergénov do detskej stravy je veľmi dôležité pre všetky deti, hoci niektorí rodičia necítia potrebu zaradiť ich do jedálnička malých detí. Buď majú pocit, že ich dieťa nemá riziko vzniku potravinových alergií, alebo naopak, boja sa, že keď malému dieťaťu dajú ochutnať potenciálny alergén, práve vyvolajú alergickú reakciu. Tak to však nefunguje – ak pôjdeme krok po kroku a opatrne.
Ktoré dieťa má vyššie riziko potravinovej alergie?
Samozrejme, zavádzanie alergénov do stravy najmenších nie je hračkou a tiež sa nedajú pre každého odporučiť rovnaké pravidlá. Väčšie riziko potravinových alergií majú dojčatá a malé deti s iným druhom alergie alebo s ekzémom a tiež deti, ktorých rodičia alebo súrodenci majú alergický stav. Na druhej strane, potravinová alergia sa môže vyvinúť aj u detí bez rizikových faktorov.
Čo vlastne znamená zavedenie alergénov do detskej stravy?
Vysvetlime si, čo presne tento pojem znamená, pretože niektorí rodičia majú pocit, že to je zbytočné hazardovanie so zdravím dieťaťa alebo úplne nepotrebné trápenie.
Zavedenie alergénov znamená, že budeme dieťaťu opakovane a v malých dávkach podávať potraviny, na ktoré môže vzniknúť alergická reakcia. Nie je to o tom, že máte dieťaťu týmito potravinami natierať líčka alebo pery. Nie je to ani vhodné, pretože takýto kontakt s alergénom môže vyvolať podráždenie kože a to môže byť mylne považované za potravinovú alergiu. O potravinovej alergii hovoríme len vtedy, keď sa prejaví alergická reakcia po zjedení potraviny, nie po kontakte s ňou zvonku.
Je zbytočné jeden alergén testovať tri dni?
Pediatri často odporúčajú zavádzať hlavné alergény do stravy pomaly a postupne. Každý jeden testovať tri dni. Ak sa nevyskytne nežiaduca reakcia, môžete pridať ďalšiu potenciálne alergizujúcu potravinu.
Niektorí lekári však pri zdravých deťoch bez alergickej anamnézy odporučia rýchlejšie zavádzanie alergénov (každý alebo každý druhý deň) s tým, že vždy do stravy pridáte len jeden hlavný potravinový alergén, aby ste vedeli, čomu priradiť prípadnú alergickú reakciu. Vždy sa však poraďte s pediatrom, ktorý pozná stav vášho dieťaťa. Vhodné je začať vajíčkom; na presnom poradí, kedy a akú potravinu pridáte, nezáleží.
Čomu sa vyhnúť pri zavádzaní alergénov?
Ak chcete bábätku predstaviť novú potravinu, vyhýbajte sa tvrdým, suchým, drobivým jedlám, pretože predstavujú nebezpečenstvo udusenia. Nikdy mu neponúkajte potraviny, ktoré nie sú dostatočne tepelne upravené (ak si úpravu vyžadujú) – napríklad surové vajcia, ryby alebo mäso a nepasterizované mliečne výrobky.
Hlavné potravinové alergény, ktoré by sme mali postupne pridať do stravy najmenším deťom (6 až 24 mesiacov):
Vajcia
Vajíčka zavádzame do stravy detí celé, nemá význam najskôr zaviesť vaječný bielok alebo žĺtok samostatne. Dobrým spôsobom, ako vajíčko ponúknuť bábätku, sú mäkké kúsky jemnej praženice. Praženicu môžete zjemniť materským mliekom alebo zeleninovým pyré.
Ďalšou možnosťou je vajíčko uvarené natvrdo, ktoré roztlačíte, prípadne zmiešate s vodou alebo materským mliekom.
Čo ak mu to nechutí?
Bábätká často potrebujú chutnať to isté jedlo opakovane, aby si zvykli na novú textúru a chuť. Preto, ak prvé kŕmenie novou potravinou nemá úspech, nevzdávajte sa a skúšajte ďalej.
Arašidy
Alergia na arašidy je dosť častou potravinovou alergiou, preto je vhodné dieťa oboznámiť aj s týmito chutnými orechmi. Avšak nie prostredníctvom celých arašidov, pretože predstavujú nebezpečenstvo udusenia. Lepšou formou je arašidové maslo rozriedené materským mliekom, vodou alebo ovocným pyré. Vyskúšať môžete tiež jemné arašidové chrumky určené pre najmenšie deti.
Keď ste zaviedli do stravy dieťaťa iné dôležité alergény (vo veku 24 a viac mesiacov), postupne pridávajte ďalšie druhy orechov: patria sem mandle, kešu, pistácie, lieskové orechy, vlašské orechy a pekanové orechy. Obsahujú cenné živiny. Ponúknite ich deťom postupne vo forme hladkého orechového masla alebo ich pridajte najemno nastrúhané do jogurtov či ovocného pyré.
Mlieko
Ak bábätko kŕmite umelou výživou na báze kravského mlieka, potom už malo kontakt s alergénom, ktorým je kravské mlieko. Ak dojčíte a dieťa ešte neochutnalo kravské mlieko, môžete ho pridať do stravy aj v inej ako v tekutej forme. Napríklad mnoho bežných detských cereálií obsahuje sušené odstredené mlieko. Dobrým mliečnym doplnkom pre najmenších je jogurt alebo tvaroh. Ideálny čas na zavedenie kravského mlieka a výrobkov z neho je až okolo veku 12 mesiacov dieťaťa. Rozhodne nie skôr ako po 9. mesiaci. Dovtedy by mali deti piť buď materské mlieko, alebo umelú výživu.
Sója
Ak sa chystáte zahrnúť do stravy dieťaťa sóju, začnite s mäkkým tofu, ktoré rozdrvíte na kašu alebo zmiešate so zeleninovým pyré.
Ďalšou možnosťou je sójový jogurt zmiešaný s ovocným pyré. Ideálna konzistencia pre najmenších.
Pšenica
Pšenica nebola donedávna považovaná za alergén, pokiaľ išlo o stravu pre najmenších. Určite sa pamätáte, že pečivo a piškóty jedávali aj bábätká mladšie ako jeden rok.
Dobrým spôsobom, ako zaviesť deťom do jedálnička pšenicu, sú varené mäkké cestoviny. Pozor však na omáčky. Napríklad paradajková omáčka na cestovinách, ak sa s nimi bude drobec hrať prstami, môže zapríčiniť začervenanie/podráždenie pokožky (toto však nie je potravinová alergia).
Ryby
Ryby sú častým predmetom dohadov nielen v kruhoch pediatrov, ale aj lekárov pre dospelých či samotných vedcov. Samozrejme – losos, tuniak, makrela obsahujú cenné omega-3 mastné kyseliny. Mnohé ryby však na seba tiež nabaľujú ťažké kovy a chemikálie z prostredia, v ktorom rastú. Takže ideálne je kupovať ryby z oblastí, ktoré nie sú kontaminované, a ryby tam majú možnosť prirodzenej stravy.
Nie je zlé začať jemnou bielou rybou, pokračovať lososom či tuniakom. Pri zavádzaní rýb deťom podávajte len malé kúsky mäkkých, uvarených rýb bez kostí.
Ryby pridávajte do stravy až po prvom rôčku dieťaťa.
Sezam
Sezamové semiačka obsahujú vlákninu, vitamíny a omega-3 mastné kyseliny, ktoré podporujú rozvoj mozgu. Podobne ako pri iných semiačkach, ani tieto nie je vhodné podávať v neupravenom strave. Hrozí riziko ich vdýchnutia a udusenia dieťaťa.
Bezpečným spôsobom, ako zaviesť sezam do stravy, je pridať ho do humusu. Opäť si však dajte pozor na prejavy podráždenia, ktoré vzniknú, keď sa dieťa dotkne citrónovej šťavy, soli alebo cesnaku. Nejde o potravinovú o alergiu.
Náš tip: Ak má vaše dieťa ekzém alebo citlivú pokožku, pred podávaním nových potravín mu pokožku pier, líc, brady a okolia úst natrite ochrannou bariérou. Dobre funguje obyčajná vazelína. Pri vážnejších stavoch sa riaďte pokynmi alergiológa alebo imunológa.
Ako spoznáte príznaky alergickej reakcie?
Väčšina alergických reakcií sa objaví do dvoch hodín po konzumácii jedla. K najčastejším príznakom alergie patria:
- žihľavka,
- opuch (opuchnuté pery, opuchnutá koža okolo očí),
- vracanie,
- bolesť brucha,
- kašeľ,
- sipot,
- chrapľavý hlas alebo chrapľavý plač,
- podráždenosť,
- letargia.
Bojíte sa závažnej reakcie?
Dobrou správou je, že riziko závažnej reakcie, keď dojča spapá nový potenciálny alergén prvýkrát, je extrémne nízke. Rovnako aj anafylaxia u dojčiat nastáva menej často ako u starších detí. To je ďalší dôvod, prečo starostlivo zaviesť alergény do stravy už v ranom veku.
Všimli ste si vyrážky – je to alergia?
Maličké deti majú veľmi často vyrážky z rôznych dôvodov, najčastejšie v súvislosti s plienkou, spotením alebo s vírusovými ochoreniami. Nepripisujte každú vyrážku potravinovej alergii.
O alergiu nejde v vtedy, keď trvá dlhšie ako jeden deň, objavila náhodne (nie zhruba dve hodiny po zjedení alergénu) alebo keď má bábätko zároveň horúčku, nádchu alebo kašeľ.
Čo robiť, keď má vaše dieťa alergickú reakciu?
Ak má dieťatko krátko po podaní novej potraviny (do 2 – 3 hodín) čerstvé vyrážky, problémy s dýchaním, opuchy pier či ústnej dutiny a dýchacích ciest alebo máte obavy zo závažných prejavov alergie, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Ak sa potravinová alergia potvrdí, dieťa dostane epinefrínový autoinjektor. Ten treba okamžite použiť, ak zje potraviny, na ktoré je alergické.
Máte podozrenie na alergickú reakciu zo stravy, hoci nie ste si istí a nedochádza k zhoršeniu stavu dieťaťa? Vždy tieto prejavy odfoťte. Fotografie prekonzultujte s lekárom pri najbližšom stretnutí. Samozrejme, ak nepribudnú ďalšie príznaky vyžadujúce rýchlu lekársku pomoc.
Zdroje:
https://www.todaysparent.com/baby/baby-health/introducing-allergens-to-babies-how-to/
https://solidstarts.com/starting-solids/allergies/introducing-food-allergens-to-babies/
