Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Kleptománia je opakujúca sa neschopnosť odolať silnému nutkaniu ukradnúť predmet, ktorý človek nepotrebuje a ktorý nemusí mať ani žiadnu hodnotu.
Kleptománia sa zaraďuje v Medzinárodnej klasifikácii chorôb pod poruchy návykov a impulzov (F 63.2 – Patologické kradnutie). Vyznačuje sa problémami v dvoch oblastiach:
- emocionálne problémy,
- behaviorálne problémy sebakontroly.
Kleptománia je vzácna, avšak závažná porucha duševného zdravia. V prípade, že nie je liečená, môže narobiť veľa emocionálnych bolestí nielen samotnému kleptomanovi, ale aj jeho rodine. Najväčšie ťažkosti prežíva kleptoman vtedy, keď musí odolávať nutkaniu, aby nevykonal čin, ktorý je v konečnom dôsledku trestný.
Príznaky kleptománie:
- neschopnosť odolať silnému, naliehavému nutkaniu ukradnúť predmet, ktorý v skutočnosti nepotrebujeme,
- prežívanie zvýšeného napätia, úzkosti alebo vzrušenia, ktoré vedú k samotnému aktu krádeže;
- pocit potešenia, úľavy alebo uspokojenia po samotnej krádeži,
- pociťovanie viny, hanby a strachu zo zatknutia po krádeži,
- túžba zopakovať krádež.
Kto je kleptoman?
Kleptoman nie je typický „vreckový“ zlodej. Medzi ním a profesionálnym zlodejom existuje niekoľko zásadných rozdielov. Kleptomani nekradnú pre osobný zisk, pomstu, či z rebélie. Kradnú, lebo ich túžba kradnúť je prisilná na to, aby ju dokázali ovládnuť.
Kleptománia je psychická porucha, zatiaľ čo zlodejstvo je poruchou charakteru osobnosti. Kleptomanovi ide len o samotný proces krádeže, zlodejovi o cennosť ukradnutého predmetu, resp. uspokojenie z ľahkého zárobku.
Ako a kedy kradne kleptoman?
Epizódy kradnutia sa vyskytujú spontánne, bez plánovania, pomoci alebo spolupráce druhej osoby. Kleptomani kradnú hlavne na verejných miestach a v obchodných centrách (a iných obchodných miestach). Niektorí dokážu okradnúť aj známych a priateľov, napríklad na súkromnom večierku.
Veci, ktoré kleptoman kradne, však nemajú prakticky žiadnu hodnotu – tieto predmety si môže aj sám kúpiť. Navyše, ukradnuté predmety obyčajne ani nepoužíva, často ich daruje niekomu inému, skladuje na tajnom mieste, vyhodí, či dokonca tajne vráti.
Kedy navštíviť lekára?
Neklamným znakom kleptománie je neschopnosť zastaviť nutkanie, ktoré človeka nabáda, aby ukradol vybraný predmet v obchode, či na inom mieste. Zvládnuť túto chorobu bez odbornej pomoci je takmer nemožné.
Kleptoman však môže mať strach, že ak navštívi lekára a prizná sa mu, ten ho nahlási činným orgánom a on bude uväznený. Tieto obavy sú úplne zbytočné, pretože odborníci na duševné zdravie takéto informácie nenahlasujú.
Výskyt kleptománie v populácii je pomerne nízky, menej ako 1 %. Dôvodom pre takéto číslo je práve strach z trestného postihu, a teda mnohí kleptomani nie sú diagnostikovaní. Z uvedených príčin je ťažko hovoriť o presných číslach pacientov.
Zvláštne upozornenie:
Psychoterapeut v začiatkoch terapie uvedie klientovi podmienky, kedy je právne a morálne nútený porušiť dôverný vzťah. Urobí to na vstupnom rozhovore, aby klient vedel, čo môže a nemôže od odborníka očakávať.
Príčiny kleptománie
Ako pri mnohých psychických poruchách, ani pri kleptománií nemožno určiť jasnú príčinu. Niektoré teórie naznačujú, že korene poruchy môžu prameniť z nerovnováhy chemických látok v mozgu. Príkladom je serotonín. Ten pomáha v regulácií nálad a emócií. Nízka hladina serotonínu u ľudí môže spôsobovať impulzívne správanie.
Na nutkavé kradnutie však môže vplývať aj ďalší neurotransmiter – dopamín. Ten spôsobuje príjemné pocity po vykonaní istej činnosti. Ak sa po krádeži uvoľní dopamín, u ľudí to vyvolá túžbu po opakovaní kradnutí.
Niektorí odborníci považujú kleptomániu za súčasť obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD). Iní uvádzajú, že nezmyselné kradnutie môže súvisieť s rôznymi variantami porúch nálad, ako sú napríklad depresie. Aktuálne ide skôr o teórie, než o presné výskumné zistenia.
Kto sa môže stať kleptomanom?
Dve tretiny ľudí so známkami kleptománie sú ženy. Kleptománia sa môže objaviť už v detstve, no častejšie až v období adolescencie či mladej dospelosti. Kleptománia sa len zriedka prvýkrát objaví v neskorej dospelosti.
Všeobecne rozoznávame 2 skupiny rizikových faktorov, ktoré môže ovplyvniť vznik, ako aj ďalší vývin kleptománie. Sú to: rodinná história a osobná anamnéza.
Rodinná história – ak boli blízkemu príbuznému (rodičovi alebo súrodencovi) diagnostikované nasledujúce poruchy:
- samotná kleptománia,
- obsedantno-kompulzívna porucha,
- porucha užívania alkoholu alebo inej látky.
Osobná anamnéza – ak bolo podozrivému z kleptománie diagnostikované iné duševné ochorenie, napríklad:
- bipolárna porucha,
- úzkostná porucha,
- porucha príjmu potravy,
- porucha užívania drog,
- porucha osobnosti.
Nie vždy je jednoduché diagnostikovať kleptomániu, pretože sa môže objavovať ako sekundárny symptóm iného duševného ochorenia, napr. pri bipolárnej poruche alebo schizofrénii.
Odborník tiež musí vedieť odlíšiť kleptomániu v období adolescencie od krádeží, ktoré môžu mladiství vnímať ako adrenalínový šport. Kleptomániu je nevyhnutné odlíšiť aj od prejavov demencie u starších ľudí, ktorí jednoducho zabúdajú, a preto si môžu nechtiac privlastniť niečo, čo im nepatrí.
Liečba kleptománie
I keď neexistuje zázračný liek na liečbu, existuje množstvo podporných terapií, ktoré napomáha aspoň k zmierneniu kompulzívneho kradnutia. Najlepšia je kombinácia farmakoterapie s psychoterapiou.
Farmakoterapia, teda medikamentózna liečba, dopomôže k rovnováhe serotonínu a dopamínu (jednotne neurotrasmitery). Najčastejšie sa používajú antidepresíva a stabilizátory nálady, využívajú sa však aj iné lieky. Pacienti by nemali očakávať okamžitú úľavu. Môže trvať týždne, kým pocítia zmenu, preto by mali byť trpezliví.
Významný podiel na liečbe má však samotná psychoterapia. Najčastejšie sa aplikuje kognitívne-behaviorálna psychoterapia, ktorá využíva rôzne techniky na odstraňovanie negatívnych presvedčení, učí klienta, ako ich meniť na pozitívne.
Čo robiť, ak si myslíme, že máme v rodine kleptomana?
V prvom rade majme na pamäti – kleptománia je stav duševného zdravia. Na blízkeho sa neobracajme s výčitkami a obviňovaním typu „nekradni, uvedomuj si svoje správanie atď“. Iba jemne prejavme vlastné obavy o blízkeho. V takejto situácii môžeme povedať, že:
- nám záleží na zdraví a psychickej pohode blízkeho,
- máme obavy z rizika krádeže, zo zatknutia, straty zamestnania, či poškodenia vzťahov s blízkymi alebo inými ľuďmi,
- chápeme, aké silné môže byť nutkanie ku kradnutiu.
Zdroje:
http://www.clairenewton.co.za/my-articles/insight-into-kleptomania.html
