Prevencia
VyšetrenieZdroj foto: www.stock.adobe.com
Niekoľko posledných mesiacov sa nás dotýka hrôza a nešťastie, ktorému sme takto zblízka na Slovensku nemuseli čeliť už dlhé desaťročia. Vojna je hneď za našimi hranicami a taktiež každý deň v našich rádiách, televízoroch a na sociálnych sieťach. Každý z nás sa s touto skutočnosťou vyrovnáva inak – niekoho to zasahuje viac, niekoho menej. Sú však aj ľudia, ktorých to zasiahlo v plnej miere, veľakrát prišli o strechu nad hlavou, o svoj domov, o svoje bezpečie, o svoj stereotyp a zaužívaný spôsob života a, bohužiaľ, možno aj o člena rodiny alebo iného blízkeho človeka. Môžu byť do veľkej miery traumatizovaní z toho, čo prežili.
Niektorí z nich sú teraz aj tu medzi nami. Prišli sem hľadať bezpečie, útočisko, nový zmysel. A možno stále ani nevedia, čo vlastne prišli hľadať. Jednoducho potrebovali utekať pred hrôzami, ktoré sa v ich domovine odohrávajú, a báli sa o svoj život. Čo prežívajú? Ako k nim pristupovať?
Čo je trauma?
Ako sa trauma rozlišuje od posttraumatickej stresovej poruchy?
Čo prežívajú ľudia utekajúci z vojnovej zóny?
Prečo trpia utečenci posttraumatickou stresovou poruchou?
Koľko percent utečencov má PTSD?
Ako pristupovať k ľuďom, ktorí utiekli pred vojnou? Ako s nimi komunikovať?
Utečenci z Ukrajiny sa ocitli v cudzej krajine a hľadajú v živote opäť svoje miesto. Začínať život v úplne novom a neznámom prostredí, v ktorom navyše existuje rečová bariéra, môže byť samo osebe taktiež traumatizujúce. Je aj na nás, aby sme im ich pobyt u nás uľahčili. Poskytujeme im materiálnu pomoc. Čo by sme im však mali poskytnúť po duševnej stránke a čo vlastne prežívajú a potrebujú? Môžeme spraviť viac?
Trauma a pocit ohrozenia
Každý z nás môže v živote zažiť situácie, ktoré sú zraňujúce alebo znepokojujúce. Niektoré zážitky sú však silnejšie, ohrozujúcejšie, sú dlhotrvajúce a môžu byť pre naše duševné zdravie výrazne škodlivé. Trauma je akákoľvek udalosť, ktorú človek vníma ako ohrozujúcu alebo škodlivú a ktorá má dlhodobý vplyv na blaho tejto osoby. Podľa výskumov približne 60 % mužov a 50 % žien zažije v určitom okamihu svojho života traumatickú udalosť. Príčiny a zdroje traumy môžu byť rôznorodé. Často je trauma spájaná s hrozbami ako prírodné katastrofy, vojny, sexuálne zneužívanie, diskriminácia. Tieto skúsenosti spôsobujú fyzické a emočné reakcie, ktoré môžu trvať roky po udalosti. Následky traumy môžu mať vplyv na vzťahy, prácu, zdravie a celkový pohľad človeka na život.
Cítiť strach je prirodzené
To, čo môže byť pre jedného človeka traumatizujúce, nemusí byť traumou pre iného. Po prekonaní traumatizujúcej udalosti je normálne cítiť strach. U väčšiny ľudí sa príznaky strachu rozplynú po krátkom čase. Ľuďom, u ktorých sa tieto príznaky naďalej vyskytujú až do tej miery, že ovplyvňujú ich každodenné fungovanie v živote, môže byť diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha.
Čo je posttraumatická stresová porucha?
Mnohí vojnoví utečenci si so sebou priniesli traumu, strach a stres z mnohých vecí. Či už sa sami ocitli v život ohrozujúcej situácii, alebo stratili niekoho blízkeho, prišli o veľkú časť svojho majetku, o svoje zázemie a bezpečie. Prišli o komunitu ľudí, v ktorej žili. Majú za sebou stresujúcu cestu a nevedia, čo ich ďalej v živote čaká. Môžu byť plní neistoty, vystrašení. Tieto všetky faktory ich robia zraniteľnými v ich prežívaní a náchylnejšími k rozvoju duševnej poruchy. Najčastejšou duševnou poruchou, ktorou trpia utečenci z vojnových oblastí, je posttraumatická stresová porucha.
K rozvoju PTSD môžu významne prispievať nasledovné faktory:
- Pocit hrôzy, bezmocnosti a extrémneho strachu po traumatizujúcej udalosti.
- Málo sociálnej podpory po skončení traumatickej udalosti.
- Riešenie ďalšieho nadmerného stresu po traumatickej udalosti.
- Doterajší stav duševného zdravia, ako je napríklad už prítomná depresia alebo úzkosť, alebo užívanie návykových látok.
Príznaky poruchy sa zvyčajne objavia do troch mesiacov od traumatizujúcej udalosti, niekedy sa však príznaky nemusia prejaviť hneď a ukážu sa až mesiace alebo roky po odznení udalosti, ktorá bola traumatizujúca.
Typické príznaky, ktoré sú kľúčové pre stanovenie diagnózy PTSD, sú:
- Flashbacky – opätovné prežívanie spomienok na traumatizujúcu udalosť, akoby sa udalosť opakovala v prítomnom okamihu. Živé nočné mory sú tiež opätovným zážitkom traumy.
- Vyhýbanie sa – napríklad vyhýbanie sa situáciám a miestam alebo aj ľuďom, ktorí pripomínajú osobe traumatickú udalosť. Človek sa snaží vyhýbať všetkému, čo mu traumu pripomína.
- Zvýšené nabudenie – človek je neustále v strehu a v strese, ľahko sa vyvedie z miery. Na základe toho má pridružené poruchy spánku, ktoré jeho stav ešte zhoršujú.
- Problémy s myslením a náladou – napríklad ťažkosti s pamäťou alebo strata záujmu o aktivity. Beznádej, neschopnosť prežívať pozitívne emócie.
- Zmeny v emóciách– podráždenosť, hnev, agresia.
Osoby, ktoré majú diagnózu PTSD alebo prežili traumu, môžu mať tiež nasledujúce príznaky:
- problémy so spánkom,
- hnev,
- odpojenie sa alebo stiahnutie sa zo sociálneho sveta,
- depresia,
- úzkosti,
- chronické pocity nebezpečenstva,
- samovražedné myšlienky.
Trauma z vojny: Prečo trpia utečenci posttraumatickou stresovou poruchou?
Utečenci, ktorí utekajú z vojnovej zóny, sa často boja o svoj vlastný život alebo o život svojich blízkych. V domovine mohli zažiť traumatické udalosti. Štúdie však ukazujú, že stres spojený s presídlením sa do novej krajiny, s migráciou, môže byť rovnako závažný pre ich duševné zdravie ako zažitá traumatická udalosť. Často sa nevedia začleniť do života v novej krajine, majú obavy o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich blízkych. Neovládajú jazyk, nevedia sa dorozumieť a nájsť si zamestnanie. Nevedia, či tento stav je trvalý, alebo či sa budú môcť do svojej rodnej krajiny vrátiť a či im doma niečo zostalo. Každý deň sa stretávajú s neistotou a obavami.
U akého percenta utečencov sa rozvinie PTSD?
Štúdie z minulých vojen a povojnových období ukazujú, že počet ľudí, ktorí trpia duševnými poruchami po traumatizujúcich zážitkoch spojených s vojnou vo svojej domovine a útekom pred vojnou, je veľmi vysoký. Medzi utečencami pred vojnou zo Sýrie sa uvádza, že 50 až 57 percent ľudí následne trpelo posttraumatickou stresovou poruchou.
Ako pomôcť osobám, ktoré zažili traumu?
Našťastie, aj keď má trauma trvalé následky alebo sa vyvinie do PTSD, existujú spôsoby, ako zvládnuť následky traumy a žiť plnohodnotný a zmysluplný život. Tieto spôsoby zahŕňajú rôzne formy liečby, ako napríklad špecifické typy psychoterapie zamerané priamo na prácu s traumou, farmakoterapiu a skupinovú podporu.
Nie každý človek sa však dostane k odborníkovi a nie každému môže byť poskytnutá primeraná odborná pomoc, akú potrebuje. Preto je dôležité, aby základnú podporu mohol dostať aj vo svojom okolí, od ľudí, s ktorými sa stretne. A to môžete byť aj vy.
Ako pristupovať k ľuďom, ktorí utiekli pred vojnou? Ako s nimi komunikovať?
Úplným základom je poskytnúť človeku naplnenie jeho biologických potrieb a pokiaľ možno poskytnúť mu pocit bezpečia. Ľudia utekajúci pred hrôzami vojny potrebujú v prvom rade odpočinok, čas pre seba na upokojenie sa a premýšľanie. Potrebujú sa zoznámiť s novým prostredím, svojou novou životnou situáciou. Potrebujú spoznať svoje okolie, aby boli sebestační a vedeli sa postarať o seba, svoje deti, svoje potreby.
Každý z nás je iný. Niekto sa potrebuje hneď začleniť do života, byť aktívny. Iný potrebuje viac času na to, aby pozbieral sily a mohol znovu aktívne fungovať. Ak chcete byť nápomocní, môžete sa spýtať konkrétne, čo by daný človek potreboval.
Základom je bezpečné prostredie
Pre prichádzajúcich ľudí, ktorí zažili traumatické udalosti, je potrebné vytvoriť bezpečné prostredie. Mať okolo seba blízkych a známych ľudí, aby sa necítili úplne vykorenení. Každý človek chce byť súčasťou spoločenstva, niekam patriť, byť pre svoje okolie užitočný. Preto je vhodné zapájať aj prisťahovalcov do aktivít, aby sa cítili osožní a prospešní. Dať im priestor na sebarealizáciu.
Situácia, v ktorej sa nachádzajú, by mala byť pre nich čo najviac predvídateľná a zrozumiteľná. Mali by byť informovaní o dianí okolo seba a taktiež dianie vo svojom okolí aktívne ovplyvňovať, aby mali pocit kontroly nad vlastným životom a budúcnosťou. Pocit kontroly nad situáciou môže významne prispieť k ich duševnej pohode a následnému zotaveniu.
Empatia, vnímavosť a podpora
Pri komunikácii s ľuďmi, ktorí zažili traumu, je dôležité byť empatickí a vnímaví k ich duševnému rozpoloženiu a hlavne pokojní. Pri rečovej bariére taktiež treba klásť dôraz na to, aby náš neverbálny prejav bol čo najviac pokojný, zrozumiteľný a jasný. Dôležité je, že človek, s ktorým sa snažíme dorozumieť, má pocit, že sme k nemu otvorení a hľadáme k nemu cestu.
Dôležité je poskytnúť priestor, aký ten druhý potrebuje. Niekto je po traumatickej udalosti utiahnutý, „zamrznutý“ a potrebuje čas sám pre seba. Iní ľudia majú, naopak, potrebu rozprávať o tom, čo zažili, a uvoľňovať svoje emócie. Najdôležitejšie je počúvať, čo od vás ľudia potrebujú, a ak sa chcú s vami podeliť, poskytnúť im svoju prítomnosť.
Neklaďte otázky, ktoré by ich mohli opätovne traumatizovať. Nechajte priestor, nech hovoria o tom, čo potrebujú. Najdôležitejšie sú naša snaha, ochota a ľudskosť.
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).
Zdroje:
http://www.emdr-sipe.sk/media/EMDR%20Europe%20Press%20Release%20for%20Ukraine.pdf
http://www.emdr-sipe.sk/media/Prijali%20ste%20ludi%20z%20Ukrajiny_jednoduch%C3%A9%20desatoro.pdf
https://helpforheroes.com/blog/ptsd/ptsd-from-war/
https://www.nhs.uk/mental-health/conditions/post-traumatic-stress-disorder-ptsd/overview/
https://www.heretohelp.bc.ca/visions/trauma-and-victimization-vol3/war-trauma-in-refugees
https://bmcinthealthhumrights.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12914-015-0064-9
https://dusevnezdravie.sk/vojna-na-ukrajine-velky-psychologicky-manual/
