Agorafóbia: Strach z otvoreného priestoru. Kde hľadať pomoc?

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Pocit bezmocnosti je neznesiteľný. Každý z nás ho aspoň raz v živote zažil, a ak nie, ľahko si vieme predstaviť, aké muky musí prinášať.

Sú medzi nami ľudia, ktorých sa tento pocit zmocňuje veľmi často v úplne bežných situáciách napriek tomu, že objektívne im žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Trpia totiž psychickou poruchou s názvom agorafóbia.

Čo je agorafóbia?
Aké sú jej príznaky?
V ktorých situáciách sa zvykne prejaviť?
Aké môžu byť príčiny vzniku tejto poruchy?
Má súvislosť s inými ochoreniami?
Má súvislosť s požívaním alkoholu, liekov či iných návykových látok?
Dá sa agorafóbie zbaviť?
Aká je najúčinnejšia liečba?

Názov agorafóbia nie je až taký známy. No napriek tomu výskyt tejto poruchy je relatívne dosť častý. Niekedy sa podobá iným psychickým poruchám. Ako to teda s touto fóbiou je? To všetko si postupne vysvetlíme.

Čo je agorafóbia?

Slovo agorafóbia znamená strach z otvoreného priestoru (agora – trhovisko, fóbia – strach). Agorafóbia sa prejavuje neprimeraným strachom zo situácií a miest, z ktorých sa nedá uniknúť, bez možnosti nájsť nejaké útočisko či pomoc.

Obava, že sa ocitneme v daných situáciách, vedie k vyhýbavému správaniu, čo výrazne obmedzuje náš život. Väčšina ľudí trpiacich agorafóbiou je presvedčená, že obavy u nich vyvolávajú konkrétne miesta či situácie, no podstatou úzkostnej poruchy je strach zo samotného záchvatu úzkosti, ktorý vzniká pri pobyte na týchto miestach. Človek s agorafóbiou si nahovára, že by mohol v danej situácii skolabovať, strápniť sa, zblázniť sa či dostať infarkt a že by sa mu v prípade potreby nedalo pomôcť.

Výskyt v populácii

Agorafóbia patrí k relatívne častým fóbiám. Štúdie potvrdzujú, že až 3 – 6 % populácie trpí agorafóbiou s panickými záchvatmi a 2 – 4 % bez panických záchvatov. Ženy trpia touto poruchou asi 2× častejšie ako muži. Prvé príznaky sa zvyčajne objavujú medzi 20. a 30. rokom života, ale môžu sa vyskytnúť v ktoromkoľvek veku.

Typické situácie, keď sa agorafóbia prejaví:

• otvorené priestranstvá – námestia, široké ulice, parkoviská, ihriská, trhoviská,
• veľké budovy, nákupné centrá, supermarkety,
• priestranné miestnosti – sály, veľké reštaurácie, kiná, divadlá, štadióny, výstavy,
• dopravné prostriedky – metrá, vlaky, lietadlá, lode, u niekoho aj výťahy či eskalátory,
• veľký dav ľudí, čakanie v zástupe, na stanici,
• dopravná zápcha,
• mosty, podchody, tunely, viadukty,
• osamelé miesta mimo civilizácie – lesy, neznáme miesta (bez možnosti zavolať pomoc),
• pobyt mimo domova,
• keď zostaneme doma sami.

Z uvedeného vyplýva, že miesta a situácie, ktoré môžu u osoby vyvolať fóbický strach, sú naozaj rôznorodé. Netýkajú sa len otvoreného priestranstva a niektoré sú totožné s inými druhmi fóbií.

Treba však zdôrazniť, že strach nevzniká pre uzavretosť priestoru, ako je to v prípade klaustrofóbie, ani pre kontakt s ľuďmi, ako je to pri sociálnej fóbii. Ide o primárny strach:

„Čo ak sa mi tam niečo stane a nebudem sa môcť zachrániť, nebude sa mi dať pomôcť?!“

U niekoho je to otvorené priestranstvo, ktoré vyvoláva predstavu, že sa tam nemá kde ukryť, u iného preplnená sála, kde ľudia nedokážu ustúpiť z cesty, aby mohol rýchlo uniknúť, ďalšieho desí už len predstava, že by zostal sám doma alebo na odľahlom (opustenom) mieste. Podstata je však rovnaká: strach o seba, o vlastnú existenciu.

Agorafóbia a jej príznaky

Keďže úzkosť nie je reakciou na už vzniknuté nebezpečenstvo, ale je to akási predzvesť možného nebezpečenstva, jej spúšťačom sú vždy naše myšlienky a predstavy. Úzkosť vzniká v našej hlave, čo sa pomerne rýchlo prejaví na našich emóciách, správaní aj nepríjemných telesných príznakoch. Takýto postup je typický pre úzkostný záchvat agorafóbie.

Myšlienky

Človek sa ocitne v situácii, o ktorej je presvedčený, že ju nezvládne, pretože ju už v minulosti nezvládol opakovane. Dostavia sa určité automatické myšlienky:

• Čo ak sa mi niečo stane?!
• Čo ak nad sebou stratím kontrolu?!
• Čo ak dostanem infarkt?!
• Nevydržím to!
• Zbláznim sa!
• Musím rýchlo odtiaľto preč!
• Neprežijem to!
• Všetci to na mne vidia!
• Nikto mi nepomôže!
• Nebudem môcť zavolať záchrannú službu!

Emócie

Je pochopiteľné, že takéto myšlienky vyvolajú veľmi intenzívne pocity strachu a paniky. Človek je presvedčený, že tento stav nevydrží a úzkosť sa bude ďalej stupňovať. To ho núti, aby utiekol „niekam do bezpečia“. Niekedy sa môžu dostaviť aj intenzívne pocity neskutočna:

• akoby vlastné telo i prežívanie boli neskutočné, odcudzené, nereálne či vzdialené, akoby človeku nepatrilo vlastné telo – tzv. depersonalizácia,
• človek má pocit, že všetko je akési vzdialené, akoby sa to odohrávalo v sne, vo filme či za sklom – tzv. derealizácia.

Po skončení záchvatu (alebo po úniku z daného miesta) prichádza pocit úľavy, no tiež únava, prípadne letargia, smútok či zlosť na seba. Niekedy k uvoľneniu neprichádza, napätie pretrváva. Opakovaný záchvat sa obvykle mení v trvalý strach z ďalšieho záchvatu.

Telesné prejavy

Vnútorné prežívanie vychádza na povrch v podobe nepríjemných vonkajších prejavov. Pri agorafóbii sa môžu dostaviť nasledujúce telesné prejavy:

• zrýchlený tep, búšenie srdca, tlak alebo pichanie na hrudi,
• pocit dusenia, zrýchlené dýchanie,
• nadmerné potenie,
• bolesti hlavy, bolesti chrbtice,
• závrat, mdloba, pocity na omdletie,
• stiahnutý žalúdok, pocity na zvracanie alebo aj zvracanie,
• mravčenie, tŕpnutie niektorých častí tela,
• blednutie, kŕče,
• rozšírenie zreničiek.

Správanie

Typickou reakciou pri úzkostnom záchvate je snaha uniknúť z daného miesta. Po úniku je človek presvedčený, že tam nemohol ostať, lebo to bolo na nevydržanie. Tak sa zvyšuje strach už len z pomyslenia na to, že by sa mal na tom istom mieste ocitnúť znova.

Také správanie vedie k úzkostlivosti a vyhýbavému správaniu. Človek sa snaží miestam či situáciám, ktoré u neho vyvolávajú úzkostný záchvat, cielene vyhýbať. Primárne sa však obáva záchvatu, nie konkrétneho miesta. On je však presvedčený o opaku. Daným situáciám sa potom vyhýba úplne, prípadne sa cíti bezpečnejšie, keď ho sprevádza iná osoba.

Začarovaný kruh úzkosti

Čím väčšiu úzkosť prežívame, čím viac sa naše obavy prejavujú vnútorne aj navonok, tým viac veríme scenáru vlastných myšlienok. Tým sa však naša úzkosť iba stupňuje – dostávame sa do bludného kruhu strachu. Precitlivenosť, vyhýbavé správanie či závislosť od druhých ľudí, bez ktorých už nepôjdeme ani na krok, nám znižuje sebavedomie, čo vedie k ešte úzkostnejšiemu správaniu.

Kedy môžeme s istotou povedať – je to agorafóbia?

Hoci panický záchvat v priebehu života zakúsi asi 80 % ľudí, to ešte neznamená, že u nich prepukne panická porucha alebo agorafóbia. Aby sme mohli potvrdiť jednu alebo druhú diagnózu, musí dochádzať k opakovaným záchvatom, z čoho sa vybuduje strach z očakávaného záchvatu.

Agorafóbiu diagnostikuje psychiatrický personál na základe vyšetrenia pacienta či pacientky, príznakov, celkovej osobnostnej aj rodinnej anamnézy, výskytu problémov a ich frekvencie. Iba odborný personál dokáže agorafóbiu odlíšiť od špecifickej fóbie, sociálnej fóbie či panickej poruchy.

Agorafóbia a panická porucha

Agorafóbia vykazuje veľkú podobnosť s panickou poruchou. U väčšiny agorafobikov a agorafobičiek dochádza k panického záchvatu, ktorého príznaky sú totožné so záchvatom pri panickej poruche.

Podstatný rozdiel medzi agorafóbiou a panickou poruchou je však vo vnímaní príčiny záchvatu. Kým pri agorafóbii človek pripisuje záchvat vonkajším okolnostiam alebo konkrétnemu miestu, pri panickej poruche ho pripisuje vlastným zdravotným ťažkostiam.

Príčiny vzniku agorafóbie

Pravdepodobne žiadna psychická porucha nie je vyvolaná len jednou príčinou. Aj na rozvinutí agorafóbie sa podieľa celý rad faktorov, odlišne u rôznych ľudí, resp. v rôznej miere.

Vrodené faktory

Vrodené faktory majú určite významný vplyv, o čom svedčí aj fakt, že v niektorých rodinách sú úzkostné poruchy častejšie. Niekedy je však ťažké posúdiť, či ide o genetický prenos alebo odpozorovaný spôsob správania sa. Nededí sa totiž konkrétna porucha, ale skôr predispozícia, teda či zvykneme reagovať na záťažové situácie úzkosťou.

Biochemické faktory

Biochemická porucha prenosu sérotonínu v mozgu, typická pre agorafóbiu, sa prejavuje silnými úzkostnými stavmi. Porucha je účinne riešiteľná antidepresívami, ktoré postupne zvýšia dostupnosť sérotonínu v mozgu, čím sa normalizuje biologická rovnováha.

Vývin v detstve a výchova

Najzákladnejšou potrebou pre správny vývin dieťaťa je pocit bezpečia. Ak je pocit bezpečia z nejakého dôvodu narušený, vedie to k úzkostným poruchám v dospelosti. Najčastejšími faktormi spôsobujúcimi rozvoj úzkosti sú:

• strata rodiča (alebo dôležitej osoby pre dieťa) – či už z dôvodu úmrtia, iného dôvodu, rozchodu rodičov,
• predčasné oddelenie od matky,
• nedostatočná starostlivosť,
• týranie dieťaťa.

Čo sa týka výchovy, za rizikové prístupy sú pokladané všetky extrémy. Najviac škodí priveľa pozornosti a starostlivosti, a to v akejkoľvek podobe:

• perfekcionistická a nadmerne kritizujúca výchova,
• prehnane starostlivá, úzkostlivá, rozmaznávajúca či príliš liberálna výchova.

Rysy osobnosti

U mnohých ľudí, ktorí trpia úzkostnými poruchami, sú nápadné niektoré charakterové črty osobnosti. Sú to ľudia, ktorí si robia ťažkú hlavu aj z maličkostí alebo ťažko znášajú kritiku, prípadne sú závislí od hodnotenia druhých (napr. očakávajú pravidelnú pochvalu).

Ďalej môže ísť o osoby, ktoré majú problémy s asertívnou komunikáciou, ľudí so „záľubou“ v katastrofických scenároch, s pesimistickým pohľadom na život, so sklonmi k perfekcionizmu, vorkoholizmu, ale tiež jedincov, ktorí si nevedia plánovať svoj čas či oddeliť podstatné od nepodstatného.

Stres

Stres je častým faktorom na počiatku rozvoja agorafóbie. Prvý úzkostný záchvat sa väčšinou objaví v období zvýšeného stresu. Či už ide o stres telesný, alebo psychický, rozvoj úzkostnej poruchy to rozhodne podporí. Stres je obvykle vyvolaný problémami v rodine, partnerskom vzťahu, práci, pri finančných problémoch, nadmernom pracovnom tempe či nedostatku odpočinku.

Životné udalosti

Stresové obdobie môže privodiť aj závažná životná udalosť. K najčastejším životným udalostiam spôsobujúcim nadmerný stres patria: úmrtie partnera/partnerky, úmrtie blízkeho človeka, úraz alebo vážne ochorenie, ale aj:

• strata zamestnania, prechod do iného zamestnania,
• odchod do dôchodku,
• odchod na materskú dovolenku,
• príchod dieťaťa do rodiny,
• zmena bydliska.

Telesné ochorenie

Prežívanie úzkosti môže súvisieť aj s telesným ochorením. Týka sa to hlavne starších ľudí. Úzkostná porucha býva sprievodným javom pri ischemickej chorobe srdca, mozgovej príhode, Parkinsonovej chorobe, vysokom krvnom tlaku, cukrovke, reumatizme, zníženej alebo zvýšenej činnosti štítnej žľazy. Úzkostná porucha niekedy nadväzuje aj na prudké hormonálne zmeny po pôrode alebo klimaktériu.

Lieky, drogy a alkohol

Úzkostné stavy môžu vyvolávať aj niektoré lieky. Objavujú sa napr. po užívaní antiastmatík, hormónu prednisonu či po niektorých liekoch na vysoký krvný tlak.

K úzkostiam často vedie nadmerná konzumácia alkoholu alebo drogová závislosť. Panické záchvaty sa častejšie objavujú aj u ľudí užívajúcich marihuanu, extázu, pervitín a LSD.

Ako sa dá agorafóbie zbaviť?

Vieme si predstaviť, ako veľmi dokáže agorafóbia znepríjemniť bežné fungovanie v živote. Veď neustále sa vyhýbať otvoreným priestranstvám ani nie je možné. Ak sa nám záchvat úzkosti pri určitých situáciách opakoval už viackrát, nie je dôvod riešenie tohto problému odkladať. Svojpomocne si s tým človek len ťažko poradí. Čím skôr vyhľadáme odbornú pomoc, tým lepšie pre nás. Pozitívnou správou je, že agorafóbia patrí k dobre liečiteľným poruchám. Podobne ako aj iné úzkostné poruchy.

Agorafóbia a liečba. Čo je účinnejšie – lieky alebo terapia?

Možnosti liečby sú v zásade dve. Obidve metódy sú veľmi účinné, každá svojím spôsobom:

• liečba liekmi – psychofarmatiká (hlavne antidepresíva),
• psychoterapia (predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia).

Lieky

Psychofarmatiká pomáhajú hlavne tým, že znižujú hladinu napätia, čo vedie k menšiemu počtu záchvatov. Využívajú sa hlavne veľmi účinné antidepresíva (SSRI, SNRI, TCA), ktoré majú minimálne vedľajšie účinky a nevzniká na ne závislosť.

Antidepresíva vytvárajú chemickú rovnováhu v mozgu, predovšetkým upravia nedostatok sérotonínu. Chýbajúcu látku nedodávajú priamo, ale svojím pôsobením zabraňujú jej nadmernému spätnému zachytávaniu v neurónoch. Práve preto nie je efekt antidepresív okamžitý, ale prejaví sa až po 3 – 6 týždňoch.

Čo sa týka rýchlosti účinnosti, efektívnejšie môžu byť benzodiazepíny. Tie sú užitočné pri zvládaní akútneho stavu úzkosti či paniky. Nie sú však vhodné na dlhodobé užívanie, keďže sú silno návykové.

Psychoterapia

Kým lieky môžu pacienta alebo pacientku oslobodiť od nepríjemného prežívania stavov, psychoterapia vedie k hlbšiemu pochopeniu, čo sa s človekom počas úzkostného ataku deje. Psychoterapia sleduje širší kontext života vyšetrovaného, pričom sa snaží odstrániť škodlivé stereotypy a neprirodzené reakcie. Využíva sa predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá je zameraná na priame odstránenie vyhýbavého správania, záchvatov i strachu z toho, že „budem mať strach“.

Základné postupy kognitívno-behaviorálnej terapie:

1. Psychoedukácia – porozumieť prejavom agorafóbie a ich súvislostiam. Prečo príznaky vznikli? Prečo sa udržiavajú v mysli? Aké to má dôsledky?
2. Kognitívna reštrukturalizácia – rozpoznať automatické katastrofické myšlienky a naučiť sa, ako ich rôznymi technikami prerušiť.
3. Interoceptívna expozícia a kontrola dychu – vnútorne navodiť nepríjemnú situáciu a kontrolou dychu zmierniť telesné príznaky záchvatu.
4. Expozícia skutočným situáciám – opakovane sa vystavovať nepríjemným situáciám, pričom dochádza k poklesu úzkosti.
5. Relaxácia – nácvik aplikovanej relaxácie, ktorá človeka uvoľní v akejkoľvek situácii.
6. Riešenie problémov v živote – systematické riešenie problémov (pracovných, partnerských, sexuálnych…), ktoré s agorafóbiou súvisia.

 

Zdroje:

Jan Praško a kol.: Agorafobie a panická porucha, Portál s.r.o., Praha 2008.

https://www.zdravie.sk/choroba/36894/agorafobia-co-to-vlastne-je

Agorafobie a její léčba

https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2012/03/05.pdf

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.