Prevencia
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Za ostatné mesiace a roky sa náš spôsob sociálneho fungovania výrazne mení. Zo spoločenského tvora, akým človek bol, sa stáva tvor „sociálno-sieťový“. Sociálne siete sú neraz jediným spôsobom, ako sa s niektorými ľuďmi „stretávame“, ako spoznávame názory iných, zaujímavosti, iné krajiny, ako komunikujeme. Isteže, s internetom prišlo množstvo pozitív, ale aj negatíva. Tie zvyčajne súvisia s anonymitou na sociálnych sieťach, s prekrúcaním reality, s ukazovaním nereálnych cieľov a hodnôt, ktoré by hodnotami byť nemali. Ako vplýva internetové prostredie na ľudskú psychiku?
Akým spôsobom ovplyvňujú sociálne siete duševný stav človeka?
Ako súvisia psychika a trávenie času na sociálnych sieťach?
V čom môže byť trávenie dlhého času na sociálnych sieťach nebezpečné?
Ako a prečo dokážu sociálne médiá ovplyvniť vnímanie samého seba?
Mnoho ľudí v dnešnom svete žije so svojím smartfónom ako s virtuálnym nonstop spoločníkom. Najobľúbenejšou aktivitou mladších i starších je listovanie v sociálnych médiách. Práve z nich sa dozvedáme aktuálne informácie o priateľoch, obľúbených celebritách či globálnych udalostiach.
Pozitíva a negatíva sociálnych sietí
Sociálne médiá sa stali pevnou súčasťou každodenného života mnohých ľudí – sú silný komunikačný nástroj, ktorý zmenil spôsob medziľudskej komunikácie. Nečudo, pretože prinášajú veľa pozitív: môžete sa porozprávať so spolužiakom zo základnej školy, ktorého ste desaťročia nevideli, zistiť, čo zaujíma osobu, ktorá sa vám páči, a podobne. Sociálne médiá urýchľujú tok informácií, šírenie myšlienok a nápadov. Z pozitívnych efektov novodobých médií treba spomenúť podporné skupiny pre ľudí, ktorí majú rôzne zdravotné problémy či patria do menšinovej komunity. Sociálne médiá majú tiež potenciál vzdelávať a poskytovať priestor pre kreativitu a sebavyjadrenie – ak ich použijeme správne.
Majú však aj svoje tienisté stránky a nie je ich málo. Existujú dôkazy, že najmä nadmerné používanie týchto novodobých médií môže mnohými spôsobmi negatívne ovplyvniť duševné zdravie.
Ako a prečo ovplyvňujú sociálne médiá duševné zdravie?
Sociálne médiá vo výsledkoch vedeckých štúdií, žiaľ, súvisia s depresiou, úzkosťou a pocitmi izolácie. Prieskum Common Sense z roku 2015 ukázal, že tínedžeri trávia online neraz až 9 hodín denne. Pritom kanadská štúdia z roku 2017 ukázala, že študenti, ktorí používajú sociálne médiá viac ako 2 hodiny denne, majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť problémov duševného zdravia. Sú to predovšetkým problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy, pocit menejcennosti. Ďalší negatívny faktor, ktorý, žiaľ, vo virtuálnom svete funguje a ničí psychiku, je kyberšikana. Prieskum z roku 2020, ktorý bol realizovaný medzi viac ako 6000 mládežníkmi vo veku 10 – 18 rokov, ukázal, že až 50 % z nich zažilo kyberšikanu.
Jednou z nebezpečných nevýhod sociálnych médií je, že poskytujú príležitosť anonymne šíriť škodlivé klebety a používať urážlivé slová, ktoré môžu v ľuďoch zanechať trvalé emocionálne jazvy.
Ešte závažnejšia je informácia, že aktivita na sociálnych sieťach súvisí aj s nárastom samovražedných sklonov. Napríklad v USA v rokoch 2009 až 2017 došlo medzi teenagermi k nárastu pokusov o samovraždu až o 25 %. V každom prípade, používanie sociálnych sietí viac ako 3 hodiny denne zvyšuje pravdepodobnosť problémov s duševným zdravím, ako sú: depresia, úzkosť, agresia a asociálne správanie.
Pocit nedokonalosti, nedostatočnosti, menejcennosti
Ako ešte súvisia psychika a trávenie času na sociálnych sieťach? Sociálne médiá vyvolávajú pocity nedostatočnosti, nedokonalosti, pocit, že ste horší ako ostatní, že sa váš život alebo váš vzhľad nevyrovná ostatným. Stupňujú sa pocity závisti, nespokojnosti, nízkej sebaúcty, menejcennosti. I keď si môžete myslieť, že sociálne médiá nás približujú k ostatným a tým pádom znižujú pocity osamelosti, v skutočnosti, ak ich používame v nezdravej miere, pocity osamelosti a menejcennosti zvyšujú. Navyše, vzďaľujú nás od reálnych kontaktov, ktoré máme najbližšie – od rodiny a skutočných priateľov.
Aj vám sa pri prezeraní fotiek alebo komentárov na sociálnej sieti vynárajú otázky ako: „Prečo má to, čo ja nemám?“, „Prečo si môže dovoliť viac ako ja?“, „Kde robím chybu?“. Takto nepriamo zahadzujeme to, čo máme a v čom sme dobrí, porovnávame svoj život s ostatnými. Strácame jedinečnosť.
Faktor FOMO
FOMO alebo aj „Fear Of Missing Out“ (strach, že budete pri niečom chýbať) je jednou z foriem takzvanej nelátkovej závislosti. Vyplýva z toho, že každý z nás má v sebe zakódovanú potrebu niekam patriť, túži byť členom určitej sociálnej skupiny. Ak máme pocit, že sme na sociálnych sieťach ignorovaní, môžu byť výsledkom depresie i ťažké psychické stavy.
FOMO sa týka predovšetkým vekovej kategórie od 15 do 33 rokov.
Najčastejšie príznaky syndrómu FOMO sú:
- podráždenosť,
- nervozita,
- zlá nálada,
- neschopnosť sústrediť sa,
- potreba neustále kontrolovať telefón aj za cenu chýbajúceho spánku,
- stavy úzkosti, keď neviete definovať ani zmysel svojho života.
Je to podobné ako pri závislosti od alkoholu či iných látok. Ak svoju dávku nedostanete, prepadnete stresu, nervozite, úzkostiam, môže nastať potenie rúk, búšenie srdca. Práve preto sú dôležité limity – rovnako v pití alkoholu, ako aj pri sociálnych sieťach. Vždy by mal reálny život s veľkou prevahou dominovať.
Ako používať sociálne médiá, aby vám neuškodili?
Myslite preventívne:
- v určitých fázach dňa si vypnite dátové pripojenia smartfónu – napríklad počas jazdy, v práci alebo na schôdzach, pri trávení času s priateľmi a rodinou,
- počas spánku odložte mobil mimo spálne,
- vypnite rušivé upozornenia na nové komentáre či správy,
- obmedzte používanie sociálnych médií len na počítač, nepoužívajte ich na mobilnom telefóne,
- obmedzte používanie sociálnych sietí na 30 minút denne.
Keď si začnete viac uvedomovať čas, ktorý trávite na sociálnych sieťach, a skracovať ho, všimnete si, že zrazu sa vám zlepší celková nálada, koncentrácia, vráti sa vám pozitívny náhľad. Radšej sa vyberte na prechádzku do prírody alebo sa stretnite s priateľmi či rodinou. Bez pripojenia na internet.
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).
Zdroje:
https://www.mcleanhospital.org/essential/it-or-not-social-medias-affecting-your-mental-health
https://www.cureus.com/articles/31508-social-media-use-and-its-connection-to-mental-health-a-systematic-review
https://www.verywellmind.com/link-between-social-media-and-mental-health-5089347
https://www.commonsensemedia.org/sites/default/files/uploads/research/census_researchreport.pdf
https://www.camh.ca/-/media/files/pdfs—ebulletin/ebulletin-19-n2-socialmedia-mentalhealth-2017osduhs-pdf.pdf?la=en&hash=FB9E22671ADBD4D4C1B42E2B7D17DBC7835C2896
https://olup-prednahora.sk/aktuality/blog/syndrom-fomo-trapi-aj-vas/
