(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Terapia kyslíkom – oxygenoterapia, je liečebná metóda, ale aj regeneračná terapia.
V posledných rokoch ju síce chápeme ako skrášľujúcu procedúru, no prvoradou zostala pomoc človeku, ktorý nemá dostatok kyslíka na dýchanie.
Pneumológovia odporúčajú kyslíkovú terapiu napríklad ľuďom s veľmi ťažkou chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP).
Čo je to kyslíková terapia?
Potrebujete ju aj vy?
Koľko kyslíka máte v krvi?
Aké sú príznaky nedostatku kyslíka?
Čo je to kyslíková terapia?
Mnohí z nás nechápu, ako funguje kyslíková terapia, resp. „na čo nám vôbec je“. Veď predsa kyslík ľahko získavame pri každom nádychu z bežného vzduchu.
To je síce pravda, ale pozrime sa aj na zloženie vzduchu. Vzduch, ktorý dýchame, obsahuje len 20 až 25 % kyslíka. Oproti tomu – pri oxygenoterapii vdychujeme koncentrovaný kyslík.
Všetci vieme, že kyslík je nevyhnutný pre život, dokonca hovorievame, že kyslík JE život. Lenže, pri niektorých chorobách nedokážeme prijímať potrebné množstvá kyslíka. A práve vtedy sa nám núka doplnkový kyslík – kyslíková terapia.
Prvé informácie o medicínskych výhodách oxygenoterapii priniesol v roku 1931 nemecký fyziológ Otto Heinrich Warburg. Dnešní pacienti, ktorí oxygenoterapii prijímajú, ju iba chvália, pretože im zásadne zmenila život.
Kyslíková terapia totiž neznamená len lepšie dýchanie, ale aj kvalitnejší spánok, či celkovo nárast energie. Veď ako sme už povedali – kyslík je život. Bez kyslíka sa naozaj nedá dobre žiť.
Potrebujete kyslíkovú terapiu?
Oxygenoterapiu vám lekár predpíše vtedy, ak sami nedokážete prijímať dostatok kyslíka. Zároveň sú dané jasné kritéria, v ktorých prípadoch vám ju môže predpísať.
Najčastejšie je to kvôli vážnej pľúcnej chorobe, či ďalším stavom, ktoré bránia pľúcam v absorbovaní kyslíka zo vzduchu, ako:
- chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP),
- zápal pľúc,
- astma,
- cystická fibróza,
- zástava srdca,
- spánkové apnoe,
- úraz (s poškodením dýchacieho systému),
- bronchopulmonálna dysplázia (nerozvinuté pľúca u novorodencov).
View this post on Instagram
Koľko kyslíka máte v krvi?
Ak lekár predpokladá, že neprijímate dostatok kyslíka zo vzduchu, najskôr zisťuje, koľko máte kyslíka v cievach a tepnách. Testovanie potom ukáže, či bude kyslíková terapia pre vás prínosná, alebo nie.
Lekár môže namiesto odberu krvi použiť aj pulzný oxymeter. Ten odmeria okysličenie tela nepriamo. Je to malý prístroj, ktorý vám pripnú na prst ako štipec.
Nízka hladina kyslíka znamená, že kyslíková terapia môže byť pre vás riešením.
Aká je optimálna hladina kyslíka v krvi?
Optimálna hladina kyslíka v krvi je medzi 75 a 100 mmHg. Čísla pod 60 mmHg znamenajú, že potrebujete doplniť kyslík.
Nebezpečná je však aj vysoká hladina kyslíka, keďže to poškodzuje bunky v pľúcach. Hladina by preto nemala prekročiť 110 mmHg.
Na druhej strane, každý človek je iný. Sú ľudia, ktorí potrebujú kyslíkovú liečbu stále, iní len občas, alebo v určitých situáciách (hlavne pri záťaži).
Domáca kyslíková liečba – môžem ju dostať?
Kyslíkovú terapiu zvyčajne podstupujete v špecializovaných ambulanciách. Vo vážnych prípadoch lekári odporúčajú kyslík na domáce použitie. Existuje tiež prenosný kyslíkový prístroj, či domáci kyslíkový koncentrátor.
Typy kyslíkových terapií
Liečba kyslíkom má mnoho podôb, keď niektoré postupy uplatňujú plynný kyslík, iné zas tekutý. Kvapalný alebo plynný kyslík sa bežne používa v domácom prostredí.
Využívané sú aj koncentrátory kyslíka, či hyperbarická kyslíková terapia. Aký je tu rozdiel?
Koncentrátory prijímajú kyslík z miestnosti, a potom vám ho hadičkou dopravia priamo do nosa. Výhodou je, že koncentrátory nepotrebujú žiadne plnenie kyslíkom (tekutým alebo plynným).
Za hyperbarickou oxygenoterapiu si musíte zájsť do špecializovaného zariadenia. Pri terapii vdychujete čistý kyslík v tlakovej miestnosti (alebo v komore).
Tlak vzduchu je tu 3 – 4x vyšší, ako je bežné. Vďaka tomu dostanete podstatne viac kyslíka.
Výhody kyslíkovej terapie
Kyslíková terapia ľudské životy nielen zlepšuje, ale častokrát aj predlžuje. Aj preto je obrovským prínosom pre každého, kto má pravidelne nízku hladinu kyslíka, a to bez ohľadu na dôvod.
Pri pravidelnom užívaní terapie je človek aktívnejší, pohyblivejší, a nemusí stále „lapať po vzduchu.“
Napríklad deti s chronickými pľúcnymi chorobami majú kvôli nedostatku kyslíka narušené správanie, no po terapiách sú viditeľne pokojnejšie a vyrovnanejšie.
Ako pomáha kyslíková terapia pri CHOCHP?
Pacienti s veľmi ťažkou CHOCHP potrebujú dlhodobú liečbu kyslíkom, aby zvládli každodenný život. Nejeden človek potrebuje liečbu kyslíkom najmenej 15 hodín denne (každý jeden deň).
Už dávnejšia štúdia ukázala, že najlepšie výsledky pri CHOCHP prináša nepretržité, celodenné dopĺňanie kyslíka. V modernej Európe našťastie existujú prístroje, ktorými si doplníte kyslík aj v domácom prostredí.
Terapiu by mal odporučiť lekár
Pokiaľ nemáte preukázanú nízku hladinu kyslíka v krvi, na vlastnú päsť nič neskúšajte. Vždy konajte až po dohovore s lekárom.
V lekárňach si môžete kúpiť napríklad kyslík vo fľaši.
Inhalačná kyslíková fľaša je určená len pre pacientov. Nosíte ju stále so sebou, i na dovolenku.
Príznaky nedostatku kyslíka:
- rýchle dýchanie,
- dýchavica (pocit nedostatku vzduchu),
- rýchly tep srdca,
- kašeľ alebo sipot,
- potenie,
- zmätenosť,
- zmena farby kože.
Pri akomkoľvek z príznakov okamžite vyhľadajte lekársku pomoc!
Zdroje:
- https://www.healthline.com/health/oxygen-therapy
- https://www.webmd.com/lung/copd/oxygen-therapy-for-copd
