V polovici októbra sa v hoteli Arcadia v Bratislave konala diskusia pri Okrúhlom stole, podujatie iniciované Európskym parlamentom v troch vybraných mestách Európy. Bratislava sa stala spolu s Londýnom a Parížom jedným z troch miest, ktoré boli poctené týmto poverením. Hostiteľmi boli člen EP MUDr. Miroslav Mikolášik a v Bruseli vychádzajúci časopis pre politické záležitosti The Parliament Magazine. Organizáciou akcie bola v slovenskej metropole poverená Liga proti rakovine SR, ktorej prezidentku MUDr. Evu Sirackú, DrSc., sme počas tohto podujatia požiadali o rozhovor.
Pani prezidentka, ako došlo k tomu, že Európsky parlament vybral práve Bratislavu ako jedno z trojice miest poctených prípravou Okrúhleho stola k otázkam boja proti rakovine?
Treba povedať, že rakovina sa stala už v roku 1985 prioritou zdravotnej politiky EÚ vyhlásením programu Európa proti rakovine. Liga proti rakovine SR založená v roku 1990 sa svojím členstvom v Európskej asociácii líg proti rakovine (ECL) a v Medzinárodnej únii proti rakovine (UICC) už vtedy zapojila do tohto programu. V septembri 2009 prezident Európskej komisie, pán José Manuel Barroso, vyhlásil program Európske partnerstvo v akčnom pláne proti rakovine, ktorého cieľom je, aby všetci, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na boji s touto chorobou, spojili svoje sily a pomohli tak do roku 2020 znížiť úmrtnosť na rakovinu o 15 %. Aj v tomto prípade sme sa aktívne zapojili do programu a dostalo sa nám cti zorganizovať v Bratislave diskusiu v rámci Okrúhleho stola.
Pani prezidentka, ako by ste zhodnotili túto diskusiu?
V priebehu rokovania, ktorého sa zúčastnili významní odborníci v onkológii a príbuzných oblastiach, politickí predstavitelia, zástupcovia poisťovní a pacientskych organizácií, odzneli podnetné informácie, ktoré sa dotýkali najzávažnejších problémov vyžadujúcich urgentné riešenie.
Ktoré problémy Vy považujete za najzávažnejšie?
Hlavným dôvodom k obavám z budúcnosti je narastajúce bremeno rakoviny, ktorého incidencia na Slovensku už presiahla počet 26 000 nových prípadov ročne. Napriek veľkej závažnosti tohto zdravotného, sociálneho a ekonomického bremena pre celú spoločnosť treba konštatovať, že existuje veľká asymetria medzi touto hrozbou budúcnosti a financiami vyčlenenými na krytie neodkladných potrieb.
Je Slovensko schopné v existujúcich podmienkach úspešne bojovať s rakovinou?
Porovnávanie údajov o incidencii a mortalite v Európe prispelo k rozdeleniu Európy na západný a východný región v neprospech východnej časti. I keď Slovensko nepatrí medzi krajiny s nedostatočným technickým a metodickým vybavením onkologických zariadení, je stále veľa oblastí, ktoré nie sú riešené, a ich nedostatočné financovanie vedie k stagnácii a zabráneniu ďalšieho rozvoja kontroly rakoviny. Príčiny týchto nedostatkov sú čiastočne známe, ale zdá sa, že nezáujem kompetentných činiteľov zabraňuje tomu, aby sa potrebná zmena stratégie kontroly rakoviny na Slovensku uskutočnila.
Aké postavenie má v boji proti rakovine Národný onkologický register?
V prezentácii súčasných problémov boli zahrnuté predovšetkým tie, ktoré vyžadujú v rámci celoeurópskych snáh prednostné riešenie. K nemu vedie jediná cesta, a tou je vytvorenie Národného onkologického plánu, jeho implementácia a kontrola jeho fungovania. Niet žiadnych pochýb o tom, že k jeho tvorbe je potrebný dobre organizovaný a funkčný Národný onkologický register. Jeho uznávané postavenie v celoeurópskom spoločenstve je v súčasnosti ohrozené v dôsledku podceňovania jeho významu nekompetentnými a zle rozhodujúcimi činiteľmi.
Čím by ste však mohli podporiť dôležitosť onkologického registra?
Napríklad údaje z onkologického registra o mortalite dávajú potrebnú informáciu o prežití a kvalite života. Päťročné prežitie je užitočným indikátorom pri hodnotení kvality liečby a celkovej starostlivosti o pacienta. Prezentované údaje sú veľmi dôležité pri určovaní stratégie kontroly rakoviny a pre rozhodovanie kompetentných činiteľov a politických kruhov, ako účinne riešiť spolu súvisiace problémy. Národný onkologický register je základným kameňom so štyrmi opornými piliermi, ktoré tvoria tieto základné oblasti – prevencia, starostlivosť o pacienta (nielen zdravotná, ale aj sociálna), výskum a informácie a sledovanie porovnateľných údajov o výsledkoch dosiahnutých v Európe.
Medzi štyrmi piliermi ste na prvom mieste spomínali prevenciu. Aké má miesto v tejto súvislosti skríning?
Údaje o incidencii najčastejších nádorových ochorení poskytnuté Národným onkologickým registrom dali podnet k diskusii o prevencii, ktorá má obrovskú účinnosť, ak sa stala organizovaným skríningovým programom vedúcim k včasnému zisteniu choroby i k poklesu pokročilých foriem choroby, a tým aj k predchádzaniu zvýšených nákladov na ich liečbu a paliatívnu starostlivosť u troch najčastejších lokalizácií – karcinómu prsníka a krčka maternice u žien a karcinómu hrubého čreva a konečníka u oboch pohlaví.
Otázky skríningu sa v diskusii dotkli viaceré príspevky. Došlo v tejto oblasti k nejakému konsenzu?
Dôkazy o neprijateľnej súčasnej situácii v tejto oblasti, ktoré boli predložené plénu, a veľmi bohatá podnetná diskusia dospeli k záveru, že niet žiadnych pochybností o potrebe zavedenia účinného skríningového programu týchto lokalizácií u bezpríznakovej populácie. Využitie skríningových metód k včasnému zisteniu ďalších častých lokalizácií rakoviny – pľúc a prostaty sú predmetom prebiehajúcich výskumných štúdií, na ktorých participuje aj Slovensko. Tieto zámery budú vyžadovať zvyšovanie informovanosti verejnosti o význame prevencie, a to nielen sekundárnej, ale aj primárnej u tých lokalizácií, kde riziká životného štýlu hrajú veľkú úlohu.
Pozrime sa teraz na postavenie onkologického pacienta. Je zodpovedajúce postaveniu pacientov v ostatných štátoch EÚ?
Čo v súčasnosti chýba, je komplexný pohľad na pacienta, u ktorého popri liečebnom procese hrá ešte veľmi veľa faktorov významnú rolu v určovaní kvality života postihnutého jedinca i jeho rodiny. Je to nový prístup nazvaný integratívna onkológia, ktorý rieši komplexne kvalitu života pacienta i jeho psychologické a sociálne problémy. Vďaka početným projektom Ligy proti rakovine, ktorá ich financuje z vlastných finančných zdrojov bez priamej finančnej pomoci štátu, sa začali na Slovensku postupne odstraňovať stále pretrvávajúce medzery v týchto vedecky dokázaných prístupoch ku komplexnej starostlivosti. Základnou požiadavkou je vybaviť onkologické inštitúcie psychologickými službami, ktoré sú enormne dôležité pri odstraňovaní nedostatkov v komunikácii lekár – pacient a pri riešení celého počtu závažných problémov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť aj priebeh liečebného procesu.
