Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Obličky ukrývajú našu esenciálnu životnú energiu. Tieto párové orgány, podobné zväčšenej fazuli, sú citlivé na úzkosť a chlad.
Slabosť našich obličiek nám naznačujú studené nohy a ruky, ak sa nám ráno nechce vstať z postele, alebo trpíme nadmerným strachom. Nedostatočnú kondíciu obličiek vieme prečítať aj v okolí očí.
Denne pretečie obličkami asi 200 litrov krvi. Vytriedia vyše 2 litrov odpadových látok a zvyškovej vody. Keď sú zdravé, pracujú nepretržite, 7 dní v týždni.
V organizme zabezpečujú množstvo životne dôležitých procesov: pôsobia ako filter krvi, regulujú soli a tekutiny, udržiavajú krvný tlak.
Fazuľa a obličky
Nie je náhoda, že plod fazule pripomína tvar obličky. Je známe, že fazuľa udržiava správnu funkciu obličiek, ktoré najmä v zime zažívajú ťažké časy.
Regenerujúci až liečivý význam fazule pre ľudský organizmus je daný vysokým obsahom nukleových kyselín a bielkovín.
Fazuľa pôsobí odvodňujúco, posilňuje srdce a krvný obeh, je zdrojom železa, vápnika, draslíka, vitamínu C a rôznych vitamínov skupiny B. Vďaka vysokému obsahu vlákniny povzbudzuje črevnú činnosť, upravuje trávenie a viaže jedovaté látky a tuky.
Varená fazuľa má v sebe množstvo stopových prvkov, ako mangán, molybdén.
Obličkám robia dobre aj cvikla, zeler, brusnice a maliny. Posilníme ich tiež zeleným a bylinným (ľadvinovým) čajom, striedavým teplom sauny a morskou soľou v kúpeli.
Voda pre moje obličky
Začnime deň pohárom vody. Pitný režim je pre správnu funkciu obličiek nevyhnutný, lebo ich chráni pred poškodením.
Pri nedostatku tekutín sa obličky snažia udržať čo najviac vody v organizme, no tým zároveň zadržiavajú toxické látky, ktoré by inak z tela odišli. Nedostatok vody tiež zhusťuje krv. Tým sa zhoršuje prekrvenie a okysličenie orgánov.
Dobrý pitný režim neznamená, že každý človek musí denne vypiť 3, dokonca 5 litrov vody. Pri dopĺňaní tekutín treba brať ohľad na hmotnosť, vek, pohlavie, podnebie či teplotu vzduchu, ako aj zloženie jedálnička, zdravotný stav a fyzickú aktivitu.
Platí pritom, že pacienti so zlyhávaním obličiek, si musia príjem tekutín strážiť dôslednejšie, ako zdraví ľudia.
Ako správne dopĺňať tekutiny
Ak obličky (aspoň čiastočne) fungujú a pravidelne močíme, môžeme denne prijať taký objem tekutín, ktorý sa rovná objemu moču za 24 hodín plus asi 600 ml (tie sa vylúčia inak, ako močom, napríklad dýchaním, stolicou, či cez kožou).
Ak máme problém s močením (nedokážeme močiť), obmedzme príjem tekutín na množstvo, ktoré dokážeme vylúčiť inak, teda len okolo 500 – 600 ml denne.
Ak človek prijme viac tekutín, ako je schopný vylúčiť, prebytočná voda sa v tele hromadí, čo sa môže prejaviť opuchmi (pretože tekutina sa hromadí v pľúcach, či brušnej dutine), dýchacími, tráviaciami a pohybovými ťažkosťami, vysokým krvným tlakom, až zlyhaním srdca.
Aby obličky dokázali z organizmu odstraňovať prebytočnú vodu, potrebujú primeraný pomer sodíka a draslíka v tele.
Strava a zdravé obličky
Strava s vysokým obsahom soli narušuje rovnováhu sodíka a draslíka. Zníži sa funkcia obličiek a odvádzané množstvo tekutín z tela. To vedie k vzniku vysokého krvného tlaku, ktorý zase zaťažuje obličky, čím vzniká bludný kruh, smerujúci k obličkovému zlyhaniu.
Vysoký príjem soli zvyšuje aj množstvo bielkovín v moči, čo je hlavný rizikový faktor poklesu obličkových funkcií, a teda aj spúšťač obličkových i srdcovocievnych ochorení.
Pribúda stále viac dôkazov, že nadmerný príjem soli urýchľuje zhoršovanie obličkového ochorenia u ľudí, ktorí ním už trpia. A nakoniec: soľ podporuje aj vznik obličkových kameňov.
Preto by sme si mali príjem soli strážiť. Podľa informácie od odborníkov, by sme denne nemali prijať viac ako 5 – 6 gramov soli.
Praktické tipy do kuchyne
- Pri varení obmedzte soľ, a nedosáľajte ani jedlo na tanieri.
- Na ochutenie uprednostnite bylinky, koreniny, citrón a ocot.
- Používajte čerstvé a mrazené potraviny, a nie konzervované.
- Vyhýbajte sa polotovarom a slaným pochutinám z obchodov.
- Nakupujte potraviny s uvedeným nižším obsahom sodíka.
Choré a zle fungujúce obličky
Zníženie obličkových funkcií asi o 30 až 40 % ešte nezanecháva príznaky. Normálny, zdravý život preto môžu žiť aj ľudia, ktorí sa narodia len s jednou obličkou, či tí, ktorí jednu zo svojich obličiek darujú. Ak sa však funkcia obličiek výrazne zníži, hrozí celkové zhoršenie zdravotného stavu.
Situácia je vážna už vtedy, keď obličky plnia svoju funkciu na menej ako 25 %. Pokiaľ však funkčnosť klesne pod 15 až 10 %, pacient už potrebuje niektorú z obličkových terapií – dialýzu (prečisťovanie krvi pomocou „umelej obličky“), alebo transplantáciu obličky (vtedy ide nevyhnutnú podmienku pre záchranu života).
Keď obličky prestanú úplne fungovať, telo zaplaví zvyšková voda, a odpadové látky, ktoré organizmus nezvláda vylúčiť.
Postihnutému zvyknú opúchať nohy i ruky, je unavený, slabý až apatický (pretože telo si pýta čistú krv), trpí bolesťami hlavy a kostí, hnačkami a zvracaním.
Bolesť pociťuje v oblasti medzi posledným rebrom a bedrovou kosťou, alebo aj v boku, či pri močení. Vo veľmi vážnych prípadoch môže dôjsť až k strate vedomia, alebo ku kóme.
Štandardné príčiny zlyhávania obličiek:
- dlhoročná (alebo aj nepoznaná) cukrovka,
- nedostatočne liečený vysoký krvný tlak,
- zápal obličkových klbôčok,
- nebakteriálny zápal obličkových kanálikov, bakteriálny zápal obličkových kanálikov,
- kôrnatenie tepien,
- stavy po operáciách obličiek,
- dedičné ochorenia,
- niektoré iné ochorenia.
Vyšetrenie moču: proteín, krv a kreatinín
Choroby obličiek boli zaznamenávané už v staroveku. Vyšetrenie vzhľadu moču patrilo k základnej vyšetrovacej metodike vtedajšej medicíny.
Sledovala sa farba, množstvo, sediment, ale aj chuť a zápach. Podrobnejšie vyšetrenie moču sa začalo praktizovať až v 19. storočí.
Presná diagnostika obličkových ochorení je v počiatkoch ťažká. Ochorenia prebiehajú nenápadne, skryto, dlhodobo. Chronická choroba obličiek sa vyvíja postupne, väčšinou aj niekoľko rokov.
Zmeny, ktoré nastávajú, sa prejavujú ako metabolické poruchy. Sú pozorované pri veľkej záťaži na organizmus, pri traumách, operáciách alebo infekciách.
Lekári v ambulanciách robia pacientom v súčasnosti tri jednoduché testy: zmeranie krvného tlaku, zistenie prítomnosti proteínov alebo krvi v moči a vyhodnotenie rýchlosti glomerulárnej filtrácie (je založená na meraní hladiny kreatinínu v sére). Meranie hladiny kyseliny močovej v krvi poskytne ďalšie informácie.
Zdravé obličky sa dokážu zbaviť odpadových látok, ale proteín si ponechajú. Keď sú obličky poškodené, nedokážu v krvi oddeliť proteín, zvaný albumín, od odpadu.
Spočiatku preniká z krvi do moču len malé množstvo albumínu – ak sa však funkcia obličiek časom zhoršuje, množstvo albumínu a iných proteínov v moči sa zvyšuje.
Presnejšie testy vyžadujú laboratórne merania, keď sa zisťuje pomer albumínu i proteínu vo vzťahu ku kreatinínu.
Dietologická úprava príjmu bielkovín a energie je u každého pacienta určovaná individuálne, podľa stupňa zníženia obličkových funkcií a metabolického stavu.
Dialýza a transplantácia
Hemodialýza alebo brušná dialýza môže aspoň čiastočne nahradiť funkciu poškodených obličiek. Pri hemodialýze sa používa špeciálny filter – dialyzátor, ktorý (ako „náhradná oblička“) čistí krv pacienta.
Dialyzátor je filter, napojený na dialyzačný prístroj. Počas dialýzy putuje krv hadičkami do dialyzátora, ktorý odfiltruje odpadové látky, soli a vodu. Očistená krv potom tečie cez druhú časť súpravy do tela. Hemodialýza trvá 3 až 4 hodiny, a pacient ju absolvuje trikrát do týždňa.
Pri brušnej dialýze, sa katéter natrvalo zavedie do brušnej dutiny, ktorá sa napĺňa dialyzačným roztokom. K prečisťovaniu krvi tak dochádza priamo v tele. Nadbytočná voda a toxické látky sa dostanú z krvi do roztoku cez pobrušnicu. Tento druh terapie sa odohráva v domácom prostredí, a pacient sa na nej môže aktívne podieľať.
Detskí pacienti
U nedospelých pacientov sú vážne ochorenia obličiek, ktoré by dospeli až k zlyhaniu, pomerne zriedkavé. Pokiaľ k tomu dôjde, najčastejšie používanou liečbou je transplantácia obličky.
Tá umožní dieťatku žiť plnohodnotný život. Deti liečené dialýzou tvoria vo vyspelých krajinách výrazne menej ako 1 % všetkých pacientov.
Aby telo prijalo darovanú obličku
Obličku dostane – detský aj dospelý – pacient od neznámeho darcu, ktorý zomrel náhle, napríklad pri nehode, alebo od žijúcej osoby, najlepšie člena rodiny.
Transplantovaná oblička má byť čo najpríbuznejšia organizmu pacienta, a preto je najlepšou alternatívou genetická podobnosť darcu a príjemcu.
Stúpa tak šanca, že imunitný systém nový orgán neodmietne – ten totiž vníma obličku ako cudzí element, a na transplantovaný orgán „útočí“. Aj preto sa pacientom po transplantácii podávajú špecifické lieky na prijatie darovanej obličky.
