Bratislava, 14. november 2014 – Užívanie antibiotík bez toho, aby sa pacient poradil s lekárom, doužívanie tých, ktoré zostali po predchádzajúcej liečbe, alebo zadováženie si ich bez lekárskeho predpisu, je nielen nezodpovedné, no v niektorých prípadoch dokonca nebezpečné. Práve na riziká samoliečby chce upozorniť tohtoročný Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý pripadá na 18. novembra.
Antibiotiká nie sú lieky proti bolesti, a ani nemôžu vyliečiť každú chorobu. Účinkujú len proti bakteriálnym infekciám, a teda nemôžu pomôcť pri bežnej nádche alebo chrípke. Až 80 % zimných ochorení, ktoré postihujú nos, uši, hrdlo a pľúca, je vírusového pôvodu, preto na ne antibiotiká nie sú účinné. Okrem toho môžu zapríčiniť nepríjemné vedľajšie účinky, ako je hnačka, nevoľnosť, alebo kožné vyrážky.
“Mnohé ochorenia, ktoré sa vyskytujú počas zimy, môžu mať rovnaké príznaky, ale nemusia vyžadovať rovnakú liečbu. Aj pre lekára je častokrát obtiažne rozlíšiť medzi vírusovým a bakteriálnym pôvodom ochorenia. Ak bolo pacientovi v minulosti predpísané antibiotikum, a on sa uzdravil, môže byť pre neho lákavé, použiť ho znova na podobné príznaky. Či si však ochorenie skutočne vyžaduje liečbu antibiotikami, môže zistiť len lekár, ktorý pacienta vyšetrí,” zdôraznil projektový manažér OZ SLOVENSKÝ PACIENT, Radoslav Herda.
Pri rozhodovaní pomáha lekárovi cenná pomôcka, tzv. CRP vyšetrenie, ktoré je, na rozdiel od susednej Českej republiky, na Slovensku hradené zdravotnými poisťovňami len u detí. U dospelých pacientov len v rámci nadštandardu, aj to len u jednej zdravotnej poisťovne. Práve dospelí ľudia majú pritom sklon k samoliečbe, a nechce sa im navštevovať lekára.
“Objav antibiotík právom považujeme za jeden z najväčších zázrakov modernej medicíny. Vďaka nim bolo zachránených veľa miliónov životov a predĺžila sa stredná dĺžka života. Ich zbytočné podávanie a nesprávne dávkovanie však vedie nielen k znižovaniu ich účinnosti, ale aj nežiaducim vedľajším účinkom. Antibiotiká preto musia byť predpisované na základe vyšetrenia lekárom, a liečba nimi musí byť racionálna, efektívna a cielená,” doplnila riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku, MUDr. Darina Sedláková.
Z údajov 30 krajín EÚ a EHP vyplýva, že žiadnej krajine sa v jej nemocniciach nepodarilo významne znížiť spotrebu antibiotík, naopak, 8 krajín zaznamenalo významné zvýšenie. Podľa štatistík – po tom, čo v roku 2009 zaznamenalo Slovensko pokles počtu predpísaných balení, sa množstvo predpísaných antibiotík opäť výrazne zvýšilo, a to z 5 328 697 v roku 2012 na 5 697 011 v roku 2013. Zvýšená preskripcia je v priamom vzťahu k neracionálnemu predpisovaniu antibiotík. Zbytočné predpisovanie následne vedie k znižovaniu ich účinnosti.
Zachovať účinnosť antibiotík čo najdlhšie, je úloha nielen pre lekára, ale aj pre pacienta. Najnovšie údaje potvrdzujú, že v Európskej únii stúpa počet pacientov infikovaných rezistentnými baktériami, a že antibiotická rezistencia je výraznou hrozbou pre verejné zdravie. Inými slovami, zo schopnosti baktérií odolať pôsobeniu antibiotík, sa stal vážny problém, pretože rezistencia voči nim drasticky znižuje počet antibiotík, schopných liečiť choroby. Rozvážne používanie antibiotík pomôže zastaviť vývoj rezistentných baktérií, a zachovať ich účinnosť pre budúce generácie.
„Pokiaľ nebudeme starostlivo rozlišovať medzi nezávažnými vírusovými a závažnými bakteriálnymi infekciami, tak sa nám jedného dňa môže stať, že žiadne antibiotiká už nebudú účinné,“ uviedla praktická lekárka pre dospelých, MUDr. Jana Bendová. Aj preto stojí za úvahu, či by jednoduché CRP testy nemohli byť plne hradené zo zdravotného poistenia aj pre dospelých pacientov.
Podľa jej kolegu, infektológa MUDr. Vladimíra Krčméryho, môže byť situácia ešte horšia.
“Za posledné roky sa počet novozavedených antibiotík zmenil na nulu. Žiadajme, aby boli predpisované veľmi uvážene, aby nenastala v oblasti liečby infekcií apokalypsa. Sme na prahu priepasti postantibiotickej éry. Neuvážený krok, hoci aj vpred, znamená hlboký pád,” varoval.
Viac informácií o tejto téme nájdete na internetovej stránke www.zivotbezantibiotik.sk.
Kontakty pre médiá:
OZ Slovenský pacient: Radoslav Herda, e-mail:herda@slovenskypacient.sk,
mobil: 0905 225 630 www.slovenskypacient.sk
Tlačové oddelenie Zastúpenia EK v SR:
Andrej Králik: 0911 426 126, Ingrid Ludviková: 0949 213 374
Kancelária WHO na Slovensku: Darina Sedláková, e-mail: dse@euro.who.int
Čo by ste mali vedieť o antibiotikách?
- Užívanie antibiotík môže mať vedľajšie účinky, napríklad hnačku.
- Antibiotikami sa nemôžu liečiť vírusové infekcie, ako nachladnutie alebo chrípka.
- Riaďte sa pokynmi lekára, ako a kedy užívať antibiotiká.
Pred čím sa vyvarovať:
- Nikdy sa nepokúšajte kúpiť antibiotikum bez lekárskeho predpisu.
- Nikdy neodkladajte antibiotiká na neskoršie použitie.
- Nikdy nepoužívajte antibiotiká, ktoré vám ostali po predchádzajúcej liečbe.
- Nikdy nedávajte zvyšné antibiotiká iným ľuďom.
Vyhľadajte pomoc rýchlejšie, ako iní ľudia:
- ak máte viac ako 65 rokov,
- ak máte astmu alebo cukrovku,
- ak máte ochorenie pľúc (napr. chronickú bronchitídu, emfyzém, chronickú obštrukčnú chorobu pľúc),
- ak máte problémy so srdcom (prekonali ste srdcový infarkt, angínu, chronické zlyhávanie srdca),
- ak máte zdravotný problém, súvisiaci s oslabenou funkciou imunitného systému,
- ak užívate lieky, ktoré potláčajú imunitný systém (napr. steroidy, chemoterapiu na rakovinu, niektoré lieky, ktoré sa používajú na potlačenie funkcie štítnej žľazy).
*Zoznam je prevzatý z projektu Genomiká v boji proti bakteriálnej rezistencii v prípade infekcií dolných dýchacích ciest, získaných v Európe. Projekt financuje Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu Európskej komisie.
