Ochorenia horných dýchacích ciest bývajú zväčša nie veľmi závažné, s miernym priebehom a úplným vyzdravením. Až vo vyše 90 % sú infekcie spôsobené vírusmi.
Je veľmi dôležité rozlíšiť, či ide o infekciu vírusovú, alebo bakteriálnu, aby bola – v tom druhom prípade – nasadená antibiotická liečba.
Všeobecne platí, že vírusy spôsobujú miernejšie príznaky, ako baktérie. Pri vírusoch bývajú infekciou postihnuté súčasne viaceré miesta (s bolesťou hrdla, nádchou), zatiaľčo baktérie sa radšej „sústreďujú“ na jeden cieľ (bolí vás iba hrdlo, ale bolí vás poriadne!).
Bakteriálne a vírusové infekcie
Dĺžka ochorenia je kratšia pri víruse (ochorenie vymizne do siedmich dní), kým baktérie môžu spôsobovať ťažkosti aj týždne. Teplota býva pri vírusoch častokrát normálna, alebo len mierne zvýšená.
Pri bakteriálnej infekcii však máte teplotu nad 38 °C, a pretrváva viac, ako len niekoľko dní. Treba však poznamenať, že každý človek reaguje na infekciu individuálne, a aj vírusy dokážu vyvolať teplotu nad 39 °C, pričom tá – vo väčšine prípadov – do dvoch dní sama klesne.
Najspoľahlivejším a objektívnym odlíšením vírusovej infekcie od bakteriálnej je vyšetrenie parametra CRP (C-reaktívny proteín, bielkovina) z krvi. Je založené na fakte, že pri bakteriálnych infekciách reaguje organizmus tvorbou takzvaných proteínov akútnej fázy (sú to bielkoviny, ktoré majú pomáhať imunitnému systému v boji s infekciou), zatiaľčo pri virózach sa tento proteín tvorí minimálne.
Vyšetrenie je dnes v mnohých ambulanciách rutinnou praxou. Postačí malé pichnutie do bruška prsta, jedna kvapka krvi, a prístroj o chvíľu vyhodnotí hladinu CRP v danej vzorke krvi. Lekár sa tak vie hneď rozhodnúť, akú liečbu pacientovi nasadí.
Prehnané predpisovanie antibiotík?
Po podrobnom vyšetrení lekár určí, či pacientovi budú, alebo nebudú podávané antibiotiká. Tieto lieky sú totiž jednou veľkou špeciálnou kategóriou spomedzi ostatných liekov.
Vďaka objaveniu antibiotík získalo ľudstvo úžasnú zbraň v boji proti infekčným ochoreniam. Antibiotiká dnes „zázračne“ liečia ochorenia, na ktoré predtým ľudia umierali (len ťažko si vieme predstaviť, že by inak zdravý a zdatný človek v strednom veku mohol zomrieť na zápal pľúc).
Avšak – tak, ako šiel dopredu vývoj nových účinných antibiotík, tak sa zdokonaľovali aj baktérie v boji proti svojím novým „protivníkom“.
Penicilín, prvé objavené antibiotikum, sa dnes dá použiť už len na zopár druhov baktérií – ostatné si voči nemu vyvinuli rezistenciu. Podobne je to aj s inými antibiotikami. Aby sme tomuto javu zabránili, musíme začať užívať (a predpisovať) antibiotiká uvážene a správne. Zmena je nutná na oboch stranách – na strane lekára, i pacienta.
Odolnosť baktérií voči antibiotikám
Slovensko sa (v rámci štátov Európskej únie) nachádza na popredných miestach v predpisovaní antibiotík. Unáhlené predpisovanie antibiotík je u nás, žiaľ, časté, aj pri bežných zápaloch horných dýchacích ciest, ktoré sú (vo veľkej väčšine prípadov) spôsobené vírusmi, a nie baktériami, proti ktorým sú antibiotiká namierené!
Takto sa stáva, že namiesto cieleného boja proti momentálnemu „nepriateľovi“, zabíjame vo svojom organizme iné, pre naše telo veľmi prospešné baktérie.
Zároveň si môžeme predstaviť, že ak proti pomerne slabému súperovi (vírusom) vytiahneme našu „najsilnejšiu zbraň“ – antibiotikum, môže sa o nej „dozvedieť“ aj náš „úhlavný nepriateľ“- baktéria. Tá, keď sa s ňou oboznámi, vyvinie protizbraň (rezistenciu – odolnosť).
Zodpovedné užívanie
Pacient by mal zodpovedne spolupracovať pri užívaní predpísaných antibiotík. Ak mu lekár už antibiotikum predpíše, mal by ho užívať v presne stanovených časových odstupoch. Iba tak sa v tele zabezpečí stabilná hladina, kedy antibiotikum dosahuje svoj účinok.
Pokiaľ bude táto hladina v tele kolísať, bude boj s baktériami ako „na hojdačke“: keď stúpne hladina antibiotika, počet baktérií sa zníži; keď klesne, baktérie sa začnú rozmnožovať. Takto sa potom vytvára ďalší priestor pre vývoj rezistencie.
Druhou požiadavkou na pacienta je, aby dobral antibiotikum až do poslednej predpísanej tabletky. Aj keď sa už niekoľko dní po začatí liečby cítime zdraví, stále v nás môže pretrvávať malé množstvo tých najodolnejších baktérií. Z nich sa potom – v prípade predčasného ukončenia liečby – vyvinú rezistentné baktérie, ktoré si zapamätajú antibiotikum, s ktorým sa už stretli.
Redakčne upravené: Ján Mútala
1 odpovedí na “Antibiotiká: Užívame ich správne?”