(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Herpes má svoj pôvod väčšinou v detstve, no sprevádza nás po celý život – v rôznych podobách.
Zaujímavosťou je, že človek je jediným nositeľom i prenášačom herpesu.
Herpetickým ochorením je nakazených približne 95 % populácie. Herpes väčšinou získame pri pôrode, alebo neskôr v detstve, a to bez toho, aby sme o tom vedeli.
V našom tele sa herpes nachádza v „spiacej“ forme. Tomuto „nepriateľovi“ postačí iba jediná infekcia na to, aby sa doživotne usídlil v špecifických nervových bunkách, a tam čakal na svoju príležitosť.
Osudným sa nám môže stať bežné oslabenie imunity, stres, hormonálne zmeny, slnečné žiarenie, nedostatok spánku, zvýšená teplota, zápal pľúc či obdobie menštruácie. Herpes sa prenáša kvapôčkovou infekciou, alebo kontaktnou infekciou, inak povedané – špinou, ktorá sa dostane na pokožku a sliznice pacienta. U detí sa infekcia môže aktivovať už v maternici, alebo počas pôrodu.
„Najväčším postrachom je novorodenecká herpesová sepsa, ktorej vieme zabrániť napr. cisárskym rezom. Neskôr sú deti najviac ohrozené medzi 1. a 5. rokom života, keď sa infikovanie prejaví ako horúčka, mrzutosť, opuch lymfatických uzlín či afty v ústach. Bohužiaľ, tieto príznaky väčšinou odznejú rýchlo, bez toho, aby sme im pripisovali význam,“ vysvetľuje praktická lekárka, MUDr. Alena Trellová, podľa ktorej prvý kontakt pacienta s infekciou prebieha väčšinou nenápadne.
Vírusových podôb je niekoľko
Z miesta napadnutia sa vírusy šíria do celého tela cez nervy, pričom nemusia byť rozpoznané, a teda náš imunitný systém na ne nezaútočí. Ochorenie je spravidla o to horšie, o čo skôr sa od prvého kontaktu s vírusom objavia príznaky.
Nepríjemná pliaga, ktorú poznáme pod menom herpes simplex, opar alebo plazivec, má inkubačnú dobu minimálne 10 – 12 dní. Potom sa cez výbežky nervových buniek dostáva na povrch pokožky. Toto obdobie však môže trvať aj niekoľko rokov. Infikované nervové bunky sú pre zákerný vírus dokonalým domovom, niekedy aj po celý život.
„Ak má vírus vhodné podmienky, začne sa množiť, čo sa prejavuje pocitom napätia, začervenaním, alebo svrbiacimi či páliacimi pľuzgiermi, ktoré sa postupne začínajú napĺňať čírou tekutinou. Ide o reakciu imunitných buniek kože na prítomnosť vírusu. V tom čase pacient už všetkými telesnými tekutinami vylučuje vírusové častice. Najčastejšou cestou prenosu medzi ľuďmi sú práve sliny, no nie je to jediný spôsob, ako vás toto ochorenie môže postihnúť,“ hovorí odborníčka, ktorá varuje, že nepríjemné pľuzgiere rozhodne netreba mechanicky narúšať. Hrozí totiž vysoké riziko, že sa vírus roznesie aj na ostatné časti tela.
Počas aktívneho ochorenia sa treba vyhýbať konzumácii jedla a nápojov z rovnakého riadu, používaniu spoločného uteráka, rizikové je aj bozkávanie. K prenosu môže dôjsť aj pri kýchaní alebo kašľaní. Najviac ohrozené sú práve deti, keďže nemajú dostatočne vyvinutú imunitu.
Ako sa zbaviť herpesu?
„Základom liečby ohraničenej infekcie na pokožke a slizniciach je preventívna konzumácia vitamínu B a C – v podobe výživových doplnkov, pretože práve tie obnovujú kožné bunky. Doplnky dokážu lokalizovať infikované miesto, a tak zabrániť viditeľnému prejavu vírusu. Pacientom mnohokrát predpisujeme aj antiherpetiká – emulzie, gély či masti, ktoré vírus neliečia, ale zmierňujú jeho prejavy, resp. virostatiká, ktoré vírus v bunkách „uspí“. Lokálne sa využíva aj zinková mixtúra,“ hovorí MUDr. Trellová.
Veľkým hitom je napríklad aminokyselina lyzín, a to v podobe kapsúl. Po prasknutí pľuzgierov sú vhodnejšie špeciálne náplaste, ktoré urýchlia hojenie a zabránia šíreniu a vzniku lézií. V závažnejších prípadoch lekári odporúčajú antibiotiká a lokálnu dezinfekciu.
Ako dodáva odborníčka, postupy, ako vírus z tela natrvalo odstrániť, sú naďalej v štádiu vývoja. Napr. klasický herpes (vírus typu 1) síce predstavuje najfrekventovanejší prejav herpetických vírusov, no existuje ešte mnoho ďalších, ktoré pôsobia nebezpečnejšie.
„U detí sa najčastejšie objavuje vírus roseola infantum, ktorého následkom sú horúčky a drobná krupička, no nejde o závažné ochorenie. Medzi herpetické ochorenia patria aj bežné detské kiahne, ktoré majú podobu vodnatých vyrážok na tele, slizniciach i vlasovej časti hlavy. Toto ochorenie znášajú – paradoxne – lepšie deti, ako dospelí. Po prekonaní kiahní sa vírus môže takisto usídliť v špecifických nervových bunkách, a môže sa reaktivovať, čo je veľmi zriedkavá situácia, no o to nepríjemnejšia a závažnejšia.“
Z herpesu – herpes zoster?!
V prípade, že dôjde k opätovnej aktivácii vírusu, môže nás postihnúť ochorenie, ktoré nazývame pásový opar. Herpes zoster postihuje väčšinou jeden nerv, ktorý sa zapaľuje zvnútra, teda pod kožou, čo nie je vidieť. Pacientovi toto ochorenie spôsobuje neznesiteľné bolesti a vyrážky na pokožke, ktoré sa podobajú na tie pri kiahniach.
Ak sa herpes zoster včas a správne nelieči, vyrážky po čase zmiznú, ale bolesť môže dlhodobo, až doživotne, pretrvávať. Ďalšou podobou u dospelých je napríklad genitálny herpes, ktorý postihuje pohlavné orgány mužov i žien. Genitálny herpes je nebezpečný najmä u tehotných žien, ktoré častokrát nakazia aj svoje dieťa.
Všetky typy herpetických prejavov pritom majú „zlý“ zvyk – neustále sa vracajú. Imunitný systém síce dokáže vírus zničiť, častokrát ho však nezasiahne práve v nervových bunkách, a odtiaľ vírus pokračuje v šírení (približne u 30% všetkých pacientov).
Najzávažnejším prejavom herpetickej infekcie je herpetická encefalitída alebo zápal mozgu. Komplikovaná je tiež infekčná mononukleóza, keďže spôsobuje zápaly hrdla a mandlí, na ktoré antibiotiká nezaberajú.
„Lymfatické uzliny sú vtedy zväčšené a bolestivé, viečka opúchajú, pacient má nosový hlas a nedokáže prehĺtať. Vtedy je nutná liečba v nemocnici. Ochorenie totiž spôsobuje poškodenie pečene. Vyskytujú sa aj podobné ochorenia, ktoré sa u pacientov prejavujú individuálne, no sprevádza ich najmä únavový syndróm, či teploty,“ dodáva lekárka.
Ako si pomôcť, ak máte herpes iba občas?
Ak vás nekomplikovaný herpes (v podobe oparu) „prepadne“ len občas, môžete si pomôcť množstvom voľnopredajných prípravkov. Viaceré štúdie potvrdili, že betaglukán významne podporuje obranné reakcie organizmu proti vírusom, bakteriám a parazitom. Osvedčil sa u ľudí s častým výskytom infekčných ochorení a oslabenou imunitou. Významným zdrojom betaglukánu je napríklad hliva ustricovitá.
„Hliva obsahuje betaglukán, ktorý, ako je známe z množstva výskumov, aj z praktického používania, dokáže optimalizovať imunitný systém,“ potvrdzuje Adrián Doboly z biotechnologickej spoločnosti.
Pri ťažkých kožných prejavoch herpesu, komplikovanom hojení, krvácaní či horúčkach, však radšej navštívte infektológa, dermatológa alebo imunológa.
Príznaky herpetického vírusu:
- červené pľuzgieriky, vyplnené čírou tekutinou, väčšinou v oblasti úst, pier, líc, nosa, genitálií alebo análneho otvoru,
- pálenie, svrbenie, začervenanie a zápal,
- ťažkosti, ktoré pretrvávajú 7 – 10 dní, sa vždy začnú spontánne hojiť.
Ako sa chrániť?
- Vyhýbajte sa kontaktu s postihnutými osobami, obzvlášť v prípade, ak máte zranenie či otvorené rany na tele.
- Zabráňte styku pacienta s novorodencom.
- Podporte svoju imunitu, žite zdravšie.
- Nestriedajte sexuálnych partnerov.
- Užívajte prípravky z aloe vera, šalvie, červených morských rias, tea tree, propolisu, hlivy ustricovitej, húb reishi.
- Pokúste sa o včasnú liečbu.
Vedeli ste, že…
- …pravdepodobnosť opätovnej aktivácie vírusu herpesu sa zmenšuje s časom?
- …ak sa herpes prejaví viac ako 4x do roka, ide o vážnejší problém?
- …v minulosti si ľudia potierali aktívny herpes strúčikom cesnaku?
Ilustračné fotografie