Budovanie imunitných funkcií pomocou výživy predstavuje dnes významný smer v preventívnej medicíne.
Nepovažuje sa len za moderný trend, ale za cestu, ktorú podporujú vedecké poznatky a pozorovania.
Imunita je vlastnosť, vďaka ktorej si organizmus udržiava rovnováhu v krízových situáciách: chráni ho pred infekciami, cudzorodými látkami, nádorovými ochoreniami, a zároveň predstavuje individualitu jedinca.
Imunita sa buduje od kolísky
Bunky, tkanivá a orgány aktívne komunikujú medzi sebou. Obranyschopnosť je potrebné trénovať od útleho veku, aby zvládala počas detstva, ale aj v dospelosti, boj s ochoreniami.
Medzi významné orgány tohto systému patria lymfatické uzliny, týmus, slezina, krčné mandle, slepé črevo, kostná dreň, cievy a Peyerove plaky v tenkom čreve.
Imunitný systém dospelého človeka váži približne 1,5 kg, a v čreve sa nachádza až 70 – 80 % tohto systému.
Ovplyvňovanie imunity
Imunitný systém sa vyvíja už počas vývinu dieťatka v maternici, a pokračuje novorodeneckým a dojčenským obdobím, ktoré sú kľúčovými obdobiami pre rozvoj organizmu. V čase končiacej sa puberty imunitný systém dozrieva.
Ak dieťa netrpí vrodenou poruchou imunity, prichádza na svet s imunitným systémom, ktorý sa počas života „učí“, prijíma podnety zvonku, a je ho možné pozitívne ovplyvňovať. S poznaním jeho zákonitostí vieme imunitný systém nenásilne a efektívne podporovať, a do istej miery aj predchádzať jeho poruchám.
Pre každé obdobie vývoja imunitného systému sú typické aj špecifické problémy. Je to napr. zvýšená náchylnosť na infekčné ochorenia, alergické reakcie, autoimunitné ochorenia. Na našu imunitu vplýva:
– strava,
– základná výživa v útlom veku (materské mlieko, alebo jeho náhradné prípravky; materské mlieko je optimálnym imunomodulačným prostriedkom v prvých mesiacoch života),
– prekonané infekcie,
– črevná mikroflóra,
– očkovanie,
– imunomodulácia (pozitívne ovplyvňovanie imunitných funkcií v náš prospech).
Doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., detský alergológ a imunológ z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine (na fotografii), poukazuje na dôležitosť vyváženej stravy od útleho veku.
Materské mlieko sa nepovažuje len za prostriedok výživy a zdroj energie pre rýchlo rastúci organizmus, ale z pohľadu imunológie predstavuje jedinečnú látku. Dojčením predchádzame vzniku zápalových ochorení (Ulcerózna kolitída, Crohnova choroba) v budúcnosti, a zároveň je to dobrý vklad do života dieťaťa, aby si jeho telo neskôr poradilo aj s nádorovými bunkami.
Zatiaľ nie je ešte veľa štúdií, ktoré by potvrdili priamu súvislosť medzi dojčením a zníženým výskytom rakoviny v ďalšom živote. Ale prvé výsledky naznačujú preventívny účinok materského mlieka pred niektorými nádorovými ochoreniami (napr. leukémiou). Vedecké výskumy postupne rozpoznávajú jednotlivé zložky materského mlieka, a ich dôležitosť pre správny vývoj jedinca a jeho imunity.
Keď matka nemá mlieko
V súčasnosti je trend, aby aj deti, ktoré nemôžu byť dojčené, dostávali mlieko čo najviac podobné tomu materskému. Takáto výživa obsahuje zložky, ktoré majú – podľa vzoru materského mlieka – imunostimulačné účinky.
Dôležitou zložkou, ktorá sa pridáva do mliečnej výživy, sú prebiotiká. Ide o polysacharidy, ktoré rozdeľujeme na galakto- a fruktooligosacharidy (skratky GOS a FOS). Zabezpečujú optimálny vývoj črevnej mikroflóry, ktorú dnes považujeme za hlavnú budovateľku imunitného systému.
Ďalšou významnou zložkou sú tzv. polynenasýtené mastné kyseliny (označované ako LCP tuky), beta-palmitát, laktóza, proteíny, vitamíny a minerály. Význam LCP tukov spočíva najmä v podpore rozvoja poznávacích funkcií, ako je pamäť, reč, myslenie a motorika. Ovplyvňujú tiež rast nervových buniek a tvorbu spojov, zlepšujú učenie a koncentráciu, a majú antioxidačný účinok.
Tráviaci systém je kontaktná zóna
Vývoj imunity sa nekončí prvým rokom života dieťaťa. Je potrebné, aby bol stimulovaný dlhodobo, naprieč celým obdobím predškolského veku.
Správny vývoj imunity počas prvých rokov života sa prejaví lepšou odolnosťou organizmu a menšou náchylnosťou k ochoreniam, a to počas celého života. Významným obdobím v živote dieťaťa je prechod na tuhú stravu, alebo zavádzanie tuhej stravy popri dojčení. Najnovšie trendy hovoria, že nedojčené aj dojčené dieťa by malo prechádzať na tuhú stravu od ukončeného 4. mesiaca života.
Pri prechode na tuhú stravu sa tráviaci systém stáva najdôležitejšou zónou kontaktu s prostredím. Črevná mikroflóra spoznáva množstvo nových potravín, ktoré je potrebné spracovať.
Tak, ako sa dieťa postupne zoznamuje s chuťami a vôňami, učí sa aj imunitný systém rozpoznávať nové hrozby v podobe neželaných baktérií a vírusov. Aj v tomto období je veľmi dôležité podporovať imunitu.
Mliečne formuly a pokračovacie mlieka s prebiotikami pozitívne vplývajú na črevnú mikroflóru, a preto sú z imunologického hľadiska pre deti vhodnejšie, ako kravské mlieko. Rodičia by sa mali rozhodovať práve podľa toho, aké biologicky aktívne látky s pozitívnym účinkom pre organizmus dieťaťa mliečne výživy ponúkajú.
Podľa odborníkov sa mliečne formuly s prebiotikami dajú využiť v strave až do piateho roku života. Pri dlhodobom príjme pomáhajú správne formovať mikroflóru v črevách – tak, aby bola odolnejšia a lepšie pripravená na kontakt s „neželanými návštevníkmi“, čo má pozitívny účinok na dlhodobé zdravie dieťaťa.
Vhodná strava podporuje protinádorovú imunitu
Hrozbou pre imunitný systém je prechod z domáceho prostredia do detského kolektívu, najmä do škôlky. V novom prostredí sa dieťa stretáva nielen s novými sociálnymi situáciami (časť dňa „žije“ bez matky), ale aj s novými vírusmi a baktériami, ktoré doma nepoznalo.
Aj preto sa neodporúča úzkostlivá ochrana dieťaťa pred baktériami v domácom prostredí – teda všetko s mierou, lebo veľa dezinfekcie je pre formovanie imunitného systému škodlivé.
Navyše, nástup do škôlkarského prostredia sa prekrýva s príchodom jesene (znížená slnečná expozícia), kedy sa zvyšuje aktivita vírusov. Najúčinnejšou prevenciou pred črevnými virózami, nádchami, či inými ľahšími respiračnými ochoreniami, je dlhodobá podpora imunity práve vhodnou výživou. Pravidelný príjem ovocia, zeleniny a tekutín, a dostatočný pobyt na čerstvom vzduchu, sú základné piliere imunitnej rovnováhy dieťaťa.
Do každodenného jedálneho lístka malého škôlkara patrí aj prísun vhodných mliečnych výrobkov. Súčasťou by stále mali byť mliečne formuly obohatené o prebiotiká, ale aj ďalšie účinné látky, napríklad LCP tuky, ktoré majú pozitívny účinok na rozvoj psychomotorických funkcií, či rozvoj zrakového vnímania v období, kedy sa deti učia vnímať farby, geometrické tvary a pod.
O svoju imunitu sa musíme starať celý život
Správna strava dokáže podporiť organizmus, aby v ňom nevznikali nádorové procesy. Je to tak preto, že imunitné funkcie „dohliadajú“ na delenie buniek a odstraňovanie pozmenených, nádorových buniek. Samozrejme, kapacita imunitného systému má svoje limity – keď už je prelomená protinádorová imunita, potom môže vzniknúť zhubné ochorenie.
Vieme, že preventívne pôsobí dostatok vlákniny, ktorá pôsobí na črevnú mikroflóru, a má preventívne účinky proti rakovine hrubého čreva. Okrem každodenného príjmu zeleniny a ovocia, imunitu významne podporuje pohybová aktivita, ale aj primeraný oddych.
Budovanie efektívnej imunity je behom na dlhé trate. Pozornosť jej treba venovať od detstva, a priebežne po celý život. O svoj imunitný systém sa musíme starať každý deň.
Tento článok vyšiel v minuloročnom Onko magazíne číslo 3-4. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho stiahnuť po kliknutí na obrázok.
