(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Ak sa chystáte na dovolenku, a patríte medzi tých, ktorí sú citliví na slnečné žiarenie, mali by ste zvážiť miesto a čas dovolenky. Musíte si byť istí, že ste zvolili najvhodnejšie podmienky pre svoju pokožku.
Ak vaše telo v tomto roku ešte nepocítilo intenzívnejšie slnečné lúče, je podstatne náchylnejšie na spálenie.
Nielen dospelej, ale aj detskej pokožke treba venovať zvýšenú pozornosť. Spálená koža, pľuzgiere a ďalšie kožné reakcie, to veru nie je najlepší spôsob, ako prežiť opaľovaciu sezónu.
Čo je UV index, a čo ho ovplyvňuje?
UV index predstavuje hustotu UV žiarenia (ultrafialového žiarenia) na pokožku, a tým aj zaťaženie pokožky. Hodnota UV indexu sa mení v závislosti od:
- nadmorskej výšky,
- zemepisnej šírky (čím bližšie sme k rovníku, tým je UV index vyšší),
- polohy slnka,
- ročného obdobia.
UV žiarenie rozdeľujeme na:
- 50 % – viditeľné žiarenie,
- 45 % – infračervené žiarenie (spôsobuje pocit tepla),
- 5 % – slnečné žiarenie.
Zložky a nástrahy UV žiarenia
UV žiarenie sa delí na 3 základne zložky. Každá z nich predstavuje určité riziko – či už pre oči, alebo pre detskú pokožku, ktorá je oveľa citlivejšia, ako u dospelých.
- UV-A žiarenie – najväčšia zložka UV žiarenia (približne 90 %). Preniká hlbšie, a preto spôsobuje vysúšanie, resp. rýchlejšie starnutie pokožky. UV-A zvyšuje riziko rakoviny kože. Dlhovlnné žiarenie preniká až na sietnicu, pri dlhodobom pôsobení môže prispieť k oslepnutiu (sivý zákal).
- UV-B žiarenie – najnebezpečnejšie žiarenie. Pôsobí na očnú rohovku, na jedno z najcitlivejších miest na tele. Môže spôsobiť snežnú slepotu. Na rozdiel od UV-A žiarenia, ktoré pôsobí na hlbšie vrstvy, UV-B pôsobí na povrch kože. Nadmerné pôsobenie UV-B žiarenia vedie k spáleniu kože.
- UV-C žiarenie – môže uškodiť aj v malých dávkach. Nielen detská pokožka, ale aj detské oči sú veľmi citlivé na túto zložku. UV-C žiarenie sa stráca v stratosfére, a na Zem nedopadá. Ultrafialové žiarenie v spektre C sa vyskytuje tiež v zdravotníctve, farmaceutickom priemysle či potravinárstve (sterilizácia, dezinfekcia, balenie a spracovávanie potravinárskych produktov).
Regenerácia po opaľovaní
Koža potrebuje po opaľovaní dostatočný priestor na regeneráciu a oddych od slnka. Môžete jej dopomôcť prípravkom po opaľovaní, aby ste obnovili jej vlhkosť a pružnosť.
Vhodné sú hydratačné mlieka, oleje (napr. kokosový), spreje, z domácej medicíny – smotana. Dôležitý je aj príjem antioxidantov, ktoré vypudzujú slnečné žiarenie z tela.
Antioxidanty chránia kožu pred voľnými radikálmi
Voľné radikály vznikajú pri premene energie v bunke (ako reaktívne formy kyslíka). Ich tvorbu významne podporuje práve slnečné žiarenie.
Voľné radikály majú negatívny vplyv na stav kože. Navyše, poškodzujú kĺby a oslabujú imunitu. A to nie je všetko – poškodzujú tiež tuky, bielkoviny a nukleové kyseliny. Výsledkom tohto procesu je vyčerpanie antioxidačnej ochrany, poškodzovanie, a teda aj predčasné starnutie kože.
Antioxidanty zásobujú pokožku potrebnými látkami, aby si zachovala svoju prirodzenú pružnosť. Niektoré antioxidanty podporujú tvorbu melanínu, teda opálenie.
Antioxidanty sa nachádzajú v:
- ovocí (jablká, čučoriedky, čerešne),
- zelenine (fazuľa, artičoky),
- orechoch (lieskové, vlašské),
- korení (škorica, oregano).
Kožné reakcie – ako im predchádzať?
Podľa vonkajších a vnútorných prejavov, kožné reakcie delíme na 3 skupiny:
- Mallorca akné (acne aestivalis) – prejavuje sa, keď UV žiarenie reaguje s chemickými látkami v kozmetických výrobkoch. To znamená, že nekvalitný opaľovací krém vám môže uškodiť. Mallorca akné má podobu malých ružových vyrážok, ktoré pripomínajú akné. Objavuje sa najčastejšie v dekolte a oblasti ramien.
- Polymorfná svetelná dermatóza – najrozšírenejšia forma slnečnej alergie, ktorá vzniká pôsobením UV-A lúčov. Tento typ reakcie sa objavuje už na jar, keď sa zvyšuje intenzita slnečného žiarenia, a pokožka si potrebuje na slnko ešte len zvyknúť. Vo väčšine prípadov sa príznaky postupne vytratia.
- Fotoalergická dermatitída (dermatitis photoallergica) – príznakom je nadmerné svrbenie, červené škvrny, pľuzgiere či chrasty. Niekedy to môže byť aj zhrubnutá koža. Fotoalergická dermatitída vzniká kombináciou UV-lúčov a alergickou reakciou na fotoalergén. Problematické sú niektoré antibiotiká, antireumatiká, lieky proti cukrovke a parfumy. Spomedzi potravín sa vyhnite: petržlenu, zeleru, figám, citrusom a umelým sladidlám. Fotoalergická dermitída môže pretrvať aj niekoľko mesiacov, či rokov.
Kožné reakcie zmierňujú:
- antihistaminiká,
- betakarotén,
- zinok,
- vápnik.
Redakčne upravené: Ján Mútala
Zdroje:
www.mssk.sk/sk/germicidne-ziarice/12-potravinarstvo-kategoria/15-fakty-o-uvc-ziareni
www.uvzsr.sk
sk.wikipedia.org/wiki/Ultrafialové_žiarenie
hn.old.hnonline.sk/prilohy-197/antioxidanty-nadej-pre-zdravsiu-a-krajsiu-kozu-114510
plnielanu.zoznam.sk/c/1080/nastraha-leta-v-podobe-alergie-na-slnko-ako-sa-zbavit-nevabnych-pupencov