PrevenciaI keď sa nám páči predstava, že čas odbíja všetkým rovnako, nie je to pravda. Neplatí, že všetci starneme rovnakým tempom.
Štúdia prof. Dana Belskeho z Centra pre starnutie v americkej Duke univerzity sa zamerala nie na seniorov, ale na relatívne mladých ľudí, narodených v rokoch 1972 až 1973. Vedci ich opakovane testovali, keď dovŕšili 26, 32 a 38 rokov.
Sledovali u nich 18 rôznych parametrov, napríklad silu stlačenia ruky alebo mentálny výkon. Ukázalo sa, že to, akým tempom zostarneme, vidno v niektorých náznakoch už pomerne skoro.
Keď sledované osoby testovali poslednýkrát, ich biologický vek sa pohyboval v rozmedzí od 20 do 60 rokov. To znamená, že u niektorých sa čas akoby „zastavil“, zato u iných sa hodiny krútili niekoľkonásobne rýchlejšie.
„Starobu“ podľa biologických hodín pritom vedci stanovili nielen podľa vzhľadu či počtu vrások, ale aj životnej vitality, mobility kĺbov, kognitívnych schopností, rozpätia pamäti, činnosti obličiek, pečene, pľúc a podobne.
U väčšiny „pokusných králikov“ sa ich biologický vek viac-menej zhodoval s chronologickým. Vedcov však zaujímali práve tí, ktorí sa vymykali odchýlke niekoľkých rokov: čo u nich spôsobuje „zamrazenie“ starnutia, alebo (naopak) jeho akceleráciu?!
Ľudia s najhoršími výsledkami, teda tí, u ktorých bol rozdiel medzi biologickým a chronologickým vekom aj niekoľko desiatok rokov, obstáli najhoršie v tých testoch, ktoré sú primárne určené pre ľudí po šesťdesiatke – test telesnej stability, koordinácie alebo schopnosti riešiť zložitejšie úlohy.
Spomínaná štúdia poukázala tiež na to, že genetika ovplyvňuje len asi 20 % starnutia. Oveľa dôležitejšiu úlohu, než dedičnosť, zohráva prostredie, v ktorom žijeme.
Toto zistenie pokladajú mnohí odborníci za dobrú správu. Znamená to totiž, že ak sa naši predkovia nedožili vysokého veku, neznamená to, že aj my budeme mať dni rýchlo „zrátané“.
A žiaľ, platí to aj naopak – dlhovekosť našich starých rodičov nemá až taký veľký vplyv na to, akého veku sa dožijeme my.
Oveľa viac záleží od toho, ako sa k svojmu telu správame, a aký život vedieme.
Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences
Ilustračné fotografie
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 2. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
