Konfrontácia s rakovinou semenníka je pre každého muža ťažký osobný boj. Ak mu v tejto situácii je jeho partnerka oporou, môže to ich vzťah ešte posilniť. ,,Dokázať tento úder osudu prijať, to si vyžaduje odvahu a silu osobnosti,” tvrdí PhDr. Andrea Križanová, spolupracovníčka Ligy proti rakovine, a radí: “Ak muž cíti partnerkinu podporu, skôr sa jej otvorí.” Mladá psychologička za silné antidepresívum označuje zmysel pre humor. Jedným dychom však dodáva, že pacientov smútok je na začiatku prirodzený, pretože je súčasťou procesu vyrovnávania sa s ochorením.
Čo prežíva muž, ktorému diagnostikujú rakovinu semenníka? Vzhľadom na to, že ide o citlivú časť jeho tela, cíti sa v porovnaní s inými mužmi menejcenný?
,,Rakovina semenníka je pre každého muža ťažkou životnou skúškou. Napriek dobrej liečiteľnosti je pre neho náročné prijať rakovinu a žiť s ním. Prežívanie je individuálne – závisí od typu osobnosti, veku, ale aj od toho, či už má muž rodinu, deti, a aký má manželský alebo partnerský vzťah. Zatiaľ čo pri iných ochoreniach spracováva predovšetkým stratu zdravia, v súvislosti s touto diagnózou je zasiahnutý aj jeho obraz. To, ako sa vníma, či sa považuje za príťažlivého.”
Cíti sa muž s rakovinou semenníka horšie, ako muž, ktorému diagnostikovali inú formu rakoviny?
,,Pocity menejcennosti a oslabenej príťažlivosti prežíva každý muž. Ak sa naučí akceptovať sám seba, môže vyvolať v ostatných aj obdiv.”
Čo má robiť partnerka muža, ktorému diagnostikujú práve túto rakovinu? Ako má dať najavo, že v jej očiach nestráca nič zo svojej mužnosti? Čomu sa vyhnúť?
,,Byť oporou, akceptovať partnerove pocity, to môže vzťah ešte posilniť. Treba sa vedieť porozprávať, empaticky vidieť situáciu očami chorého partnera. Ak je vzťah stabilný, a má dobré základy, môže to oboch posunúť vpred. Žena rieši v tomto období najčastejšie strach o muža. Prioritou pre ňu je, aby sa vyliečil. Nikto z nás nevie, ako ,,dopadne”, a čo ho v živote postretne, takže ženy, ktoré z takýchto vzťahov odchádzajú, mávajú pocity viny. Znamená to, že ich vzťah nebol dostatočne pevný.”
Ako pomáhať mužovi počas liečby? Vyhýbať sa intímnym chvíľam, alebo intímny život, naopak, práve v tomto období zintenzívniť?
,,Odporúčam konzultáciu s lekárom. Ak v tom nevidí problém, odporúčam v intímnom živote pokračovať. Nemusí to však byť len o pohlavnom styku. Ak ho muž počas liečby odmieta, žena by to mala rešpektovať, a hľadať cestu v dotykoch a milých slovách. V čase liečby je mužova chuť menšia, po nej to ale prejde. Treba vydržať.”
Má sa partnerka muža, ktorý proti tomuto ochoreniu bojuje, pýtať na jeho pocity? Alebo má nechať na ňom, až o nich sám začne? Čo robiť, ak o tom odmieta hovoriť, no evidentne trpí? Na druhej strane, ako to so svojím zvýšeným záujmom neprehnať?
,,Niekedy sa netreba pýtať, niekedy to stačí s partnerom prežívať. Niekedy sú dotyky dôležitejšie ako slová. Žena môže muža objať a povedať mu: “Som s tebou, sme v tom spolu.” Závisí to od toho, ako tí dvaja komunikujú, akí otvorení k sebe sú. Ak sa muž uzatvára do seba, nekomunikuje, je to ťažké aj pre jeho partnerku. Vtedy trpia obaja, a nátlak a otázky neúčinkujú.”
Je pre muža ťažké, rozprávať o tom, čo je tak úzko prepojené s citlivou časťou jeho tela?
,,Mužom je od detstva vštepovaná predstava, že by mali byť silní, a neplakať! A tak sa často stáva, že si myšlienku zvnútornia, a prejaviť emócie si nedovolia. Ale aj muži plačú, a ak to tak cítia, nemali by to potláčať. Plač je prejavom smútku, nie slabosti. Preto by sme mali dovoliť prejaviť smútok už malých chlapcom. Ak muž cíti partnerkinu podporu, skôr sa jej otvorí.”
Môže sa rakovina semenníka podpísať na mužovom sebavedomí? Môže mu prudko klesnúť? Ako mužovi pomôcť, aby sa vrátil do pôvodného “stavu”, a čo v žiadnom prípade nerobiť?
,,Ak muž spája svoju hodnotu s ochorením, znamená to, že je k sebe nepriateľský. Je to o myšlienkach, ktoré mu ,,bežia“ hlavou. Musíme mať k sebe láskavý vzťah, správať sa k sebe ako k najlepšiemu priateľovi. Treba si uvedomiť, že nie veci, ktoré sa nám stávajú, sú dôležité, ale to, aký význam im dávame, ako o problémoch uvažujeme. Ak muž trpí pocitmi menejcennosti, mal by vyhľadať odborníka. Potrebuje sa na situáciu pozrieť iným pohľadom.”
Treba si mužovu psychiku po prekonaní choroby všímať pozornejšie?
,,Muži sú v období liečby často smutní, strácajú záujem o rôzne činnosti, prípadne o intímny život. Ak u nich takáto nálada pretrváva viac ako niekoľko mesiacov, treba vyhľadať pomoc. Môže ísť o depresívny stav, ktorý sa prehlbuje. V začiatkoch ochorenia je však smútok prirodzený, je súčasťou procesu vyrovnávania sa s ním. Silným antidepresívom je zmysel pre humor. Schopnosť pozrieť sa na veci aj z iného pohľadu.”
Ako sa cíti muž, ktorý nemôže mať po úspešnej liečbe deti, ak zatiaľ nijaké nemá? Čím argumentovať? Ako pomôcť?
,,Pacient by mal o problémoch plodnosti hovoriť so svojím ošetrujúcim lekárom. Ak nemôže mať po liečbe deti, je to o to ťažšie. Nejde o argumentáciu. Potrebuje čas, aby to spracoval. Dôležité je, aby spolu dvaja ľudia komunikovali, hľadali rôzne možnosti. Dokázať prijať aj takéto ťažké údery osudu, to si vyžaduje odvahu a silu osobnosti. V súčasnosti možno využiť aj metódy asistovanej reprodukcie, pre niektoré páry je riešením adopcia. Ak žena prijme, že ju jej partner nemôže oplodniť, a stojí pri ňom, je to prejav jej lásky a porozumenia. Sľúbili si predsa, že budú spolu v dobrom aj v zlom. Treba si však uvedomiť, že v prvom rade ide o mužov život.”
Mal by muž o prekonaní tohto ochorenia povedať svojej novej partnerke? Mal by jej povedať, že už nemôže mať deti? Čo hrozí vzťahu, ak to zatají?
,,Ak má záujem o vážny vzťah so ženou, mal by jej to povedať. Všetko závisí od typov osobností, ktoré sa stretnú – jedna žena môže reagovať citlivo, a mužovo ochorenie prijať ako jeho súčasť, iná sa môže zľaknúť, a vo vzťahu nebude pokračovať.”
Redakčne upravila: Lenka Dávidová
