Click here!

Včasnou diagnostikou sa dá vyliečiť takmer 95 % prípadov rakoviny semenníka

Tvrdí Prof. MUDr. Dalibor Ondruš, DrSc., prednosta I. onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave (okrem toho člen expertnej skupiny European Germ Cell Cancer Consensus Group).

Apeluje preto na všetkých mužov, aby nezanedbávali svoje semenníky, a pravidelne si ich vyšetrovali, alebo to naučili robiť svoju partnerku. V prípade akéhokoľvek podozrenia by mali okamžite navštíviť urológa, prípadne priamo Preventívne centrum v úvode spomínaného ústavu (nájdu ho na Heydukovej 10, pozn. autorky).

Mužov ktorých vekových kategórií sa vlastne rakovina semenníka týka?

Zhubné nádory semenníka patria medzi pomerne zriedkavé – ich podiel na celkovom počte novozistených nádorov u mužov predstavuje u nás aj vo svetovom meradle 1 až 1,5 %. Významnými sa stali pre rýchly nárast výskytu, najmä v posledných desaťročiach. Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny so stredne vysokým až vysokým výskytom tohto ochorenia. V roku 2007, ktorý je doteraz posledným štatisticky spracovaným na národnej úrovni, sa diagnostikovalo 229 nových prípadov zhubných nádorov semenníka. Najrizikovejšou skupinou sú 25 až 29-roční muži. Vo veku 25 až 49 rokov sú nádory semenníkov z tzv. germinatívnych (zárodkových) buniek dokonca najčastejšie sa vyskytujúcim zhubným nádorom u mužov – objavujú sa častejšie ako vysoko frekventované zhubné nádory pľúc, hrubého čreva a konečníka. Ochorenie sa však môže objaviť aj u malých chlapcov do štyroch rokov, aj u mužov nad 65 rokov. V týchto vekových skupinách ide ale väčšinou o iné histologické typy nádorov.

Dá sa rakovine semenníka predísť? Do akej miery za ňu môže genetika, do akej životný štýl toho – ktorého jedinca? Má na ňu muž vôbec vplyv?

Príčina vzniku nádorov semenníka nie je jednoznačne známa, poznáme však viacero rizikových faktorov. Najznámejším je tzv. kryptorchizmus, retencia testis, čo je vrodená vývojová anomália semenníkov, keď má novorodenec semenník, ktorý nezostúpil do mieška, a nachádza sa v slabinovom kanáli, alebo dokonca v „podbrušku“. V prípade, že ani krátko po narodení nedôjde k jeho spontánnemu zostúpeniu, odporúča sa chirurgická úprava jeho polohy, najlepšie ešte v predškolskom veku. Čím neskôr sa „umiestni“ do mieška, tým vyššie je riziko nádorového zvrhnutia. K ďalším rizikovým faktorom patrí zápal semenníka (orchitída), ku ktorému môže dôjsť napríklad po prekonaní mumpsu (tzv. parotitická orchitída). Preto je nevyhnutné, aby dieťa s týmto ochorením zostalo v pokoji na lôžku, aby sa zápal nerozšíril do semenníka. Určitým rizikom sú aj úrazy semenníka – pri kolektívnych športoch, cyklistike alebo jazdectve –, pričom nebezpečnejšie sú dlhodobé a opakované mikrotraumy (menšie poranenia). Medzi ďalšie faktory zaraďujeme rôzne hormonálne vplyvy a vplyvy vonkajšieho prostredia. Zaujímavá je aj genetická predispozícia a pozitívny familiárny výskyt ochorenia – ak mal nádor semenníka otec, brat alebo iný priamy pokrvný mužský príbuzný, zvyšuje sa riziko aj pre potomstvo.

Čo má robiť muž, aby zvýšil predpoklad, že mu rakovinu semenníka diagnostikujú včas? Ako často má navštevovať svojho urológa?

Ako zabrániť vzniku nádoru, žiaľ, nevieme. Môžeme sa len snažiť eliminovať vyššie spomenuté rizikové faktory – no niektoré z nich sú neovplyvniteľné. Jedinou účinnou metódou tak zostáva sekundárna prevencia, to znamená, že sa ochorenie zachytí a diagnostikuje vo včasnom štádiu. Dôležité je vyšetrovanie semenníkov – to by mal každý muž (najmä vo veku od 15 do 50 rokov) robiť pravidelne, podobne, ako si ženy vyšetrujú prsníky. Až keď príde na niečo, čo sa mu „nezdá“, mal by navštíviť svojho urológa. Ten jeho semenníky vyšetrí pohmatom, ultrazvukom, prípadne urobí krvné vyšetrenia (testy na onkomarkery). Včasnou diagnostikou sa dá vyliečiť takmer 95 % všetkých prípadov tohto ochorenia! Klasické preventívne urologické prehliadky sa začínajú robiť u mužov až po 50. roku života – so zameraním prevažne na ochorenia prostaty.

Aké sú počiatočné, alebo naopak neskoršie príznaky rakoviny semenníka? Kedy má muž spozornieť?

Najčastejším prvým príznakom je postupne sa zväčšujúci obsah mieška, ktorý má na pohmat tuhú konzistenciu; niekedy môže mať hladký, inokedy hrboľatý povrch. Je to spôsobené uzlovitým zatvrdnutím v semenníku, ktoré väčšinou nebolí. Tieto zmeny odhalí pacient najčastejšie náhodne, pri kúpeli, alebo na ne príde jeho partnerka. Niekedy má muž ťahavé bolesti v podbruší, tzv. pocit „ťažkého“ miešku, čo je vyvolané ťahom zväčšeného semenníka. Zriedkavo cíti aj bolesti rôznej intenzity v miešku, väčšinou tupé, ale aj prudké, ktoré ohlasujú krvácanie do nádoru. Prvým príznakom môže byť aj strata libida a infertilita (neplodnosť). Ak muž nevenuje týmto, prípadne ďalším príznakom nádorového ochorenia – akými sú úbytok hmotnosti a nechutenstvo – pozornosť, môže byť diagnostikovaný až v pokročilom štádiu. Stretol som sa s prípadmi, keď k nám prišiel do ambulancie muž až vtedy, keď mal výrazné bolesti brucha, vyvolané metastázami v lymfatických uzlinách a tlakom nádoru na okolité brušné štruktúry, oblasť obličiek a krížov. Metastázy v pľúcach sa zase môžu prejaviť kašľom a ťažkosťami pri dýchaní. Čím neskôr sa ochorenie diagnostikuje, tým viac klesá šanca na nekomplikovanú a úspešnú liečbu. Preto apelujem na všetkých mužov, aby nezanedbávali svoje semenníky, a pravidelne si ich vyšetrovali, alebo to naučili robiť svoju partnerku. Pri akomkoľvek podozrení nech navštívia urológa, prípadne priamo Preventívne centrum nášho ústavu.

Aká je diagnostika a liečba ochorenia? Čo všetko musí pacient v rámci nej podstúpiť?

Základným postupom v diagnostike je starostlivé vyšetrenie obsahu mieška pohmatom. Na spresnenie diagnózy nádoru semenníka sa donedávna odporúčali viaceré metódy; v súčasnosti najpoužívanejšou – a zároveň povinnou – je ultrasonografia. Súčasťou diagnostiky je aj stanovenie hladiny nádorových markerov. U každého pacienta s podozrením na nádor semenníka sa robí neodkladná chirurgická revízia obsahu mieška. Ak urológ počas operácie nádor potvrdí, nasleduje radikálna orchiektómia, teda operačné odstránenie jedného semenníka. To je, ak to klinický stav muža dovolí, najúčinnejší spôsob liečby. Ďalší postup závisí od výsledku podrobného vyšetrenia u patológa, ktorý detailne popíše makroskopický a mikroskopický nález na odstránenom semenníku – určí histologický typ nádoru. Potom prídu na rad vyšetrenia, ktorými sa zisťuje rozsah ochorenia. Rozsah sa zisťuje najmä pomocou CT vyšetrenia, so zameraním na lymfatické uzliny v oblasti brucha a (ne)prítomnosť vzdialených metastáz (v pľúcach, pečeni, mozgu). Pacient sa dostáva na prechodné obdobie do starostlivosti klinického onkológa alebo rádioterapeuta, ktorí ho (v závislosti od histologického typu nádoru a štádia ochorenia) ďalej liečia – chemoterapiou alebo rádioterapiou.

Môžu byť muži počas liečby sexuálne aktívni? Ak nie, ako dlho po jej skončení môžu začať so sexuálnym životom? Môže byť pohlavný styk po prekonaní tohto ochorenia plnohodnotný, alebo sa musí muž v niečom obmedzovať?

Liečba nádoru semenníka väčšinou nebráni sexuálnej aktivite. Rodičovstvo je vhodné odložiť najmenej o dva roky po jej skončení, inak je to však v rukách partnerov. Ženy nemusia mať strach – ochorenie nie je nákazlivé, a sexuálny akt nemá ako mužovi „ublížiť“. V rámci plánovania rodičovstva majú pacienti možnosť využiť ponuku kryoprezervácie (zamrazenia) semena pre neskoršie, umelé oplodnenie. Niekedy vedie odstránenie semenníka alebo následná liečba metastáz k zníženiu hladiny pohlavného hormónu – testosterónu, čo môže mať vplyv na sexuálny život. Odporúča sa dopĺňanie testosterónu, pretože optimalizácia jeho hladiny môže zabrániť vzniku viacerých iných ochorení, napríklad osteoporózy. U časti pacientov, ktorí podstúpia rozsiahlu operáciu lymfatických uzlín v oblasti brucha, môže dôjsť k poškodeniu nervových spletí, ktoré ovplyvňujú výron semena pri orgazme. Stratia možnosť ejakulácie, a podobne ako muži po obojstrannej orchiektómii (kvôli nádoru v obidvoch semenníkoch) sa stávajú trvalo neplodnými. Napriek tomu môžu naďalej sexuálne žiť, teda za predpokladu normálnej hladiny testosterónu.

Aké sú šance pacientov s rakovinou semenníka na prežitie?

Vďaka dostupnosti súčasných diagnostických procedúr a modernej systémovej liečby (radiačných techník) má šancu dlhodobo prežívať väčšina pacientov v pokročilejšom štádiu. Na Slovensku prežíva päť rokov po zistení zhubného nádoru semenníka v priemere 93,2 % mužov, čo sú údaje, porovnateľné s tými z najvyspelejších krajín sveta.

Aké vysoké je riziko, že sa ochorenie po úspešnej liečbe vráti?

Každého pacienta po úspešnej liečbe nádoru semenníka by mal dlhodobo (doživotne) sledovať onkologicky zameraný urológ, ktorý v pravidelných intervaloch kontroluje jeho zdravotný stav: vyšetruje mužov druhý semenník, pozoruje nádorové markery, zisťuje hladinu testosterónu, zaoberá sa ďalšími krvnými parametrami, posiela muža na kontrolné CT vyšetrenia brucha. U časti pacientov (asi 5 %) sa – po určitom čase – môže objaviť nádor aj v druhom semenníku. Liečba je v podstate rovnaká, ako pri tom prvom. Riziko progresie, to znamená recidívy ochorenia, sa vzťahuje na asi 30 % mužov po úspešnej liečbe. Tá ďalšia je už náročnejšia.

Kedy si ,,bývalí“ pacienti môžu povedať, že sú zase zdraví? Môžu si to vôbec niekedy povedať?

V onkológii sa nedá hovoriť o stopercentnom vyliečení v pravom slova zmysle. Hovoriť možno o dlhodobom prežívaní bez akýchkoľvek príznakov ochorenia. Zhubný nádor semenníka pritom patrí k najlepšie liečiteľným zhubným nádorom vôbec.

Aká je na Slovensku úmrtnosť na rakovinu semenníka?

Úmrtnosť je vďaka úspešnej liečbe ochorenia pomerne nízka – v roku 2007 zomrelo na Slovensku 13 pacientov. Dlhodobá mortalita sa pohybuje na úrovni 1/100 – tisíc mužov.

Pridaj komentár