Bratislava 21. júna (TASR) – Každý Slovák nad 15 rokov vypije za rok viac ako 13 litrov čistého alkoholu. Inak povedané, dospelý Slovák vypije za rok v priemere 530 pív alebo 160 fliaš vína, resp. 45 fliaš tvrdého. Na dnešnej tlačovej konferencii, ktorú zorganizovala Liga za duševné zdravie, o týchto zisteniach informoval riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave Ľubomír Okruhlica.
Slovensko je podľa štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v rámci spotreby alkoholu na dospelého človeka na 19. mieste v celosvetovom rebríčku, v Európe na 18. mieste. „Podľa štatistík WHO sa najviac pije v strednej a východnej Európe, Slovensko je tak v epicentre závislosti od alkoholu,“ povedal pre TASR Okruhlica. Viac ako polovicu ročnej spotreby majú na svedomí pravidelní konzumenti a najmä ťažkí pijani so závislosťou od alkoholu, u ktorých jeho ročná spotreba vysoko prevyšuje hranicu 20 litrov na osobu a spotreba sa nezmenšuje ani so zvyšovaním cien alkoholu. „Takýchto závislých alkoholikov je u nás 400.000, každý rok podľa Centra pre liečbu drogových závislostí je diagnostikovaných približne 6000 ľudí so závislosťou od alkoholu,“ uviedol Okruhlica.
Nadmerné pitie skracuje život, každý piaty muž na Slovensku zomiera v dôsledku nadmerného pitia. Ako ďalej Okruhlica informoval, celkovo sa k pravidelnému či občasnému užívaniu alkoholu priznalo 77 percent Slovákov. Celková spotreba alkoholu v poslednom desaťročí stúpa. „Aktuálne čísla sa dokonca blížia k maximálnym hodnotám, ktoré sa objavili v štatistikách na začiatku 80. rokov, keď bola priemerná spotreba alkoholu na jedného obyvateľa u nás viac ako 14 litrov,“ uviedol Okruhlica.
Nadmerné pitie alkoholu má podľa neho veľa škodlivých dosahov. „Podieľa sa na viac ako 60 chorobách a poškodeniach zdravia, najvýraznejšie na cirhóze pečene, ale aj na epilepsii či srdcových chorobách. Nadmerné pitie dokonca spôsobuje rakovinu, podieľa sa významne napr. na vzniku karcinómu pečene, pažeráka či hltanu,“ pokračoval Okruhlica. Nadmerné pitie má podľa jeho ďalších slov vplyv aj na sociálne poškodenia – rozvraty rodín, znížený výkon, stratu práce či páchanie trestnej činnosti.
Nadmerné pitie vníma ako veľký problém aj Liga za duševné zdravie. Jej riaditeľka Oľga Valentová pripomenula, že závislosť od alkoholu je už vyše 50 rokov klasifikovaná ako ochorenie a je aj v zozname Medzinárodnej klasifikácie chorôb. „Závislosť je duševné ochorenie, preto aj alkoholizmus je duševnou chorobou. Podľa odborníkov, ktorí s nami spolupracujú, je alkoholizmus dokonca jednou z najvážnejších duševných porúch u nás,“ uviedla Valentová. „Pozitívom na fakte, že alkoholizmus je duševnou chorobou, je aspoň to, že keďže je to choroba, dá sa liečiť.“
Cieľom Ligy za duševné zdravie je podľa Valentovej v prípade alkoholovej závislosti, tak ako v prípade iných duševných chorôb to, aby bol celý problém destigmatizovaný. „Chceme aj touto formou vysvetľovať verejnosti, že duševné zdravie a telesné zdravie sú úplne prepojené.“
