Bratislava 30. apríla (TASR) – Dlh v zdravotníctve medziročne vzrástol o vyše 62 miliónov eur. Kým ku koncu roka 2011 bol potom, čo sa štátne nemocnice oddlžovali 300 miliónmi eur, na úrovni 150,5 milióna eur, na konci minulého roka to bolo 213,2 milióna eur. Ide o záväzky po lehote splatnosti na úrovni istiny, o ktorých informuje správa ministerstva zdravotníctva, ktorú dnes schválila vláda SR.
Záväzky štátnych zariadení predstavovali 141,7 milióna eur, čo je nárast o 72,3 milióna eur. „Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti možno považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach, pretože v nich sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vysoký podiel a nárast osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní a významný podiel nákladov na lieky a zdravotnícky materiál na celkových nákladoch,“ konštatuje sa v správe.
Najväčšiu časť dlhu tak generujú fakultné a univerzitné nemocnice s výnimkou nitrianskej. Podlžnosti majú už dlhodobo najmä voči dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotného materiálu (51 percent). Ako vyplýva zo správy, tržby od zdravotných poisťovní nedokážu pokryť prevádzkové náklady 13 najväčších univerzitných a fakultných nemocníc. Strata nemocníc sa však medziročne znížila zo 156 miliónov eur na 116 miliónov eur.
Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti nevykazujú takmer žiadne záväzky po lehote splatnosti, predstavujú 0,14 milióna eur. Zariadenia delimitované na obce a VÚC a transformované na neziskové organizácie majú záväzky po lehote splatnosti vo výške 71,4 milióna eur. Oproti roku 2011 došlo k poklesu o 9,5 milióna eur. Medzi najväčšími veriteľmi sú dodávatelia liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu či verejné financie. Zdravotné poisťovne neevidujú záväzky po lehote splatnosti.
„Pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach negatívne ovplyvňuje verejné financie v súčasnosti a aj v strednodobom výhľade predstavuje objektívne významné riziká pre verejné financie,“ upozorňuje správa. Ministerstvo tiež poukazuje, že vzhľadom na to, že začala platiť eurosmernica o oneskorených platbách, zdravotnícke zariadenia môžu dostať maximálnu lehotu splatnosti 60 dní. Ich záväzky sa tak budú rýchlejšie presúvať do dlhov. Nemocniciam okrem toho budú rásť znova i osobné náklady.
„Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkové náklady nemocníc sú už dlhodobo nepokryté výnosmi od zdravotných poisťovní, situáciu by zlepšila vyššia miera dofinancovania sektora zdravotníctva,“ konštatuje ministerstvo. To podľa správy na zlepšenie stavu v oblasti zadlženia fakultných a univerzitných nemocníc postupne realizuje systémové opatrenia v oblasti finančného riadenia, optimalizácie prevádzkových procesov, nákupov a centrálneho obstarávania, ako aj personalistiky a liekov.
