Každý z nás, „vidiacich“, si už určite viackrát kládol otázku, aké to je nevidieť. Vedeli by sme sa vzdelávať? Robiť na počítači? Ako by sme zvládali bežné veci, ktoré denne robíme? S podobnými otázkami sa stretávajú nevidiaci ľudia. Odpovedajú filmom.
„Neznášam otázku Hádaj, kto som. Je to nepríjemné, neslušné,“ vysvetľuje v krátkom dokumente nevidiaca Soňa. „Často sa mi vonku stáva, že z davu ľudí zaznie milý hlas s pozdravom. Ak je spojený s mojím menom, viem, že je určený mne, ale väčšinou neviem, od koho je, a človek, ktorý ma sprevádza, ani nemusí poznať mojich známych.“ S jej pocitmi sa stotožňuje mnoho nevidiacich, a podľa toho vznikol aj názov inštruktážneho filmu o nevidiacich a slabozrakých ľuďoch. Film „Ahoj… vieš, kto som?“ ukazuje šesť situácií, ktoré realizačný tím vybral na základe rozhovorov so samotnými účinkujúcimi.
Autentickosť filmu dopĺňa fakt, že hercami sú dvaja nevidiaci ľudia, a film je natočený v bežnom ruchu dňa. „Ľudia ukazujú smer prstom a z toho nemám veľa. Ťažko sa vysvetľuje, že neviem, kde je tam alebo hentam,“ hovorí vo filme nevidiaci študent Tomáš. Okrem priblíženia najbežnejších scén sa vo filme vidiaci dozvedia aj to, ako by sa dali vyriešiť príhodnejšie. „Tento film má vidiacim pomôcť, aby pochopili, ako nevidiaci prežívajú bežné situácie a že nemusia v kontakte s nimi zostať v rozpakoch. Hlavným cieľom filmu je, aby sa vidiaca verejnosť dozvedela viac o živote nevidiacich ľudí. Vo filme je poukázané, že ak vidiaci ľudia ovládajú doslova drobnosti a správne návyky pri kontakte s nevidiacimi, vzájomný kontakt je príjemnejší pre obe strany. Veľmi si cením ochotu nevidiacich hercov zapojiť sa do projektu a vlastnými slovami vyjadriť to, ako spoločnosť vníma a pristupuje k zrakovo postihnutým,“ hodnotí video koordinátorka projektu Silvia Ondrejičková, vedúca Krajského strediska Únie nevidiacich a slabozrakých v Trenčíne.
„Často rozmýšľam nad tým, ako som ja vnímala nevidiacich v čase, keď som ešte videla. Možno som si tiež myslela, že sú smutní, nespokojní so životom, nie sú vzdelávateľní. Keď som v dvadsiatich šiestich rokoch prestala vidieť, zistila som, že som sa nezmenila ako človek, ani moja povaha. Zmenili sa iba podmienky, v ktorých som existovala. A tak si myslím, že nevidiaci sú takí istí ako ostatní – šikovní aj nešikovní, múdri aj hlúpi, milí i ufrfľaní,“ vyznáva sa vo filme 48-ročná nevidiaca keramikárka. Film poukazuje na základné situácie, v ktorých sa nevidiaci najčastejšie vyskytujú: cestovanie dopravným prostriedkom, hľadanie miesta určenia, jedlo v reštaurácii, vybavovanie úradných záležitostí so sprievodcom, stretnutie sa so známymi na ulici, návšteva kultúrneho podujatia so sprievodcom. Ani nie polhodinový dokument má byť distribuovaný na všetky krajské strediská Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a na vysoké školy s odborom sociálna práca. „Najčastejšia chyba, ktorú ľudia robia, je, že ak ma sprevádza pri vybavovaní vecí asistent, obracajú sa naňho, nehovoria priamo na mňa,“ hovorí nevidiaca Soňa a ďalej vo filme vysvetľuje, ako by mal vidiaci úradník v kontakte s nevidiacim vhodnejšie zareagovať. Napríklad ideálna reakcia obsluhy v reštaurácii by mala zahŕňať nielen to, že čašník nevidiacemu prečíta menu, ale po prinesení jedla mu stručne opíše rozloženie jedla na tanieri (podľa hodinových ručičiek).
Film je voľne stiahnuteľný zo stránky www.unss.sk a nájdete ho aj na webovej stránke YouTube pod názvom Ahoj… vieš, kto som?
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska je občianske združenie, ktoré združuje nevidiacich a slabozrakých občanov, ich priaznivcov, priateľov a rodičov. V súčasnosti má viac ako 4700 členov združených v 68 základných organizáciách. Svoje služby, poradenstvo a aktivity poskytuje zrakovo postihnutým ľuďom v každom kraji Slovenska. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska vznikla 7. apríla 1990.
