Liečba
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Pre mnohých rodičov je ťažké identifikovať, či ich dieťa má duševnú poruchu alebo psychický problém. Špeciálne, ak je to ich prvý potomok. Mnohí si ani len nepripúšťajú, že tieto problémy môžu trápiť aj deti. Prvé príznaky neraz bagatelizujeme, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale treba vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Detská psychika je mimoriadne krehká a citlivá, avšak vďaka včasnej identifikácii a následnej liečbe sa dá zmysluplne pomôcť.
Aké sú varovné príznaky duševných porúch u detí?
Akými psychickými stavmi trpia deti najčastejšie?
Kto vám poskytne pomoc, ak máte podozrenie, že vaše dieťa má psychický problém?
Ako sa liečia duševné poruchy u detí?
Prečo je dôležitá psychoterapia?
Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto ich je často problém identifikovať. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Čo by sme si mali všímať? Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena – určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť. Najrozšírenejšie duševné poruchy u detí (nesprávne duševné choroby u detí) sú depresívna porucha, úzkosť a ADHD alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou.
Najčastejšie prejavy psychických porúch u detí (vyhľadávané tiež ako prejavy psychickej choroby u detí):
- Pocit zúfalstva alebo osamelosti, ktorý trvá viac ako dva týždne.
- Dieťa odmieta jesť, vyvoláva si zvracanie alebo používa preháňadlo na chudnutie, všimnete si, že chudne.
- Koná násilne, hoci predtým sa tak nesprávalo: zapája sa do viacerých bitiek, je agresívne, ubližuje druhým alebo dokonca používa zbraň.
- Často plače – na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
- Všimnete si, že ho opakovane zaplavuje náhly strach, často sprevádzaný zrýchleným dýchaním či pulzom.
- Užíva alkohol alebo drogy – všímajte si zreničky, motoriku, spôsob vyjadrovania.
- Spozorujete prudké zmeny nálad.
- Dieťa má vo svojom sociálnom prostredí veľa vzťahových problémov.
- Z ničoho nič trpí intenzívnym strachom alebo obavami, má nočné mory, problémy so spánkom.
- Nebezpečné je nekontrolovateľné konanie vrátane ubližovania sebe alebo iným.
- Robí si plány, ako niekomu ublíži, alebo sa pokúsi niekoho zabiť.
- Má ťažkosti so sústredením alebo zotrvaním na mieste, všimnete si výrazne zhoršený prospech.
Časté duševné poruchy u detí
Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí – od malých detí po adolescentov. Patria k nim predovšetkým:
Porucha pozornosti alebo hyperaktivita (ADHD)
Pre túto poruchu je charakteristické impulzívne správanie dieťaťa, problémy s udržaním pozornosti, hyperaktivita, často je to kombinácia týchto prejavov.
Úzkostné stavy
Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Najčastejšie sa vyskytuje sociálna fóbia a obsedantno-kompulzívna porucha.
Poruchy príjmu potravy
Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami – stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu. A nie výnimočne hrozí aj smrť.
Ak si všimnete, že vaše dieťa zmenilo stravovacie návyky a v tej súvislosti sa objavila aj zmena v správaní – bez ohľadu na to, koľko má rokov a či to je dievča alebo chlapec, poraďte sa s odborníkom.
Depresia
Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania. Rozhodne hľadajte príčinu a riešte tento stav.
Posttraumatická stresová porucha (PTSD)
Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky. Súvisia s prežitou udalosťou – so zranením, stratou blízkej osoby, šikanovaním, násilím.
Bipolárna afektívna porucha (BAP)
Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady – depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Prejavy bipolárnej afektívnej poruchy:
- zmeny nálady ako na hojdačke – na jednej strane eufória alebo podráždenosť, na druhej strane depresia,
- výrazné zmeny telesnej a psychickej energie a aktivity,
- zmeny v myslení, vnímaní a rozhodovaní,
- myšlienky na samovraždu,
- poruchy spánku,
- depresívne alebo samodeštrukčné správanie.
Ako liečiť duševné poruchy u detí?
Liečba zväčša zahŕňa kombináciu psychoterapeutickej a psychofarmakologickej terapie.
Psychoterapia
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa – často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu.
Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Lekár vás bude informovať o všetkom potrebnom – či už ohľadom stavu dieťaťa, alebo užívania liekov.
Čo je príčinou duševných porúch?
Neexistuje jedna jediná príčina, navyše to závisí aj od individuálnej vulnerability každého jedinca.
Psychické problémy a genetika
Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou.
Psychická trauma
Niektoré duševné poruchy sú reakciou na psychickú traumu, napríklad ťažké emocionálne alebo sexuálne zneužívanie, strata rodiča, zanedbané zdravie.
Prostredie
Ak dieťa vyrastá v stresujúcom prostredí alebo zažije traumatickú udalosť, môže sa to podieľať na vzniku psychickej poruchy.
Biológia
Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Podčiarknuté a zrátané
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Pokúste sa zistiť hlavnú príčinu problému a vyhľadajte pomoc psychológa alebo psychiatra. V rámci liečby je veľmi dôležité, aby ste sa aj vy naučili, ako reagovať na správanie dieťaťa a jeho stav.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o. z.
Zdroje:
