Bratislava/Brusel 3. decembra (TASR) – Medzinárodná verejnosť si dnes pripomína Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím. Európsky internetový denník EUobserver v dnešnom vydaní pripomenul, že v Európe žije okolo 1,2 milióna ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí žijú izolovaní v špecializovaných ústavoch bez možnosti sociálneho začlenenia.
Kritika neefektívneho nakladania so štrukturálnymi fondmi určenými na tento účel sa týka niekoľkých členských krajín EÚ vrátane Slovenska.
Podľa autorky článku Judith Kleinovej, riaditeľky Iniciatívy pre mentálne zdravie z Nadácie Otvorená spoločnosť, inštitucionalizácia zdravotne postihnutých osôb, čiže ich umiestňovanie do zdravotných ústavov, je medzinárodnou verejnosťou vnímané ako systematické a nehorázne porušovanie ľudských práv.
Kleinová upozornila, že štrukturálne fondy EÚ, ktoré sú určené na projekty začleňovania zdravotne postihnutých osôb do spoločnosti, v niektorých členských krajinách EÚ slúžia presnému opaku.
Najviac kritizované krajiny sú v tomto ohľade Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Podľa denníka EUobserver ide o krajiny, ktoré už preinvestovali desiatky miliónov eur zo štrukturálnych fondov na vybudovanie alebo renováciu ústavov určených na dlhodobý pobyt osôb so zdravotným postihnutím namiesto toho, aby podporovali komunitné projekty, zamerané na sociálne začlenenia takýchto osôb.
Podľa Kleinovej sú komunitné začleňovacie projekty finančne menej nákladné a nevedú k porušovaniu základných ľudských práv.
Podľa denníka došlo v Rumunsku v rozpočtovom období EÚ 2007-13 k použitiu 29 miliónov eur zo štrukturálnych fondov na rozšírenie alebo modernizáciu 39 ústavov pre zdravotne postihnutých.
Na Slovensku sú podľa dostupných prameňov dôkazy, že vyše 185 miliónov eur zo štrukturálnych fondov bolo v rokoch 2008-10 vyčlenených na renováciu alebo výstavbu 130 inštitúcií pre zdravotne postihnuté osoby, pričom v každom ústave malo byť viac ako 50 pacientov.
Bulharská vláda plánuje použiť štrukturálne fondy na vybudovanie 149 ústavov pre deti so zdravotným postihnutím a Maďarsko od roku 2013 chce použiť tie isté finančné zdroje na vybudovanie viacerých nových ústavov s kapacitou nad 50 osôb.
Kleinová tvrdí, že zdravotne postihnuté osoby držané v ústavoch sú izolované, bezmocné a bez prístupu k základným ľudským právam, ako je vzdelávanie, práca a rovnocenný život vo väčšinovej spoločnosti. Okrem toho sú osoby z týchto ústavov neraz vystavené nedostatku jedla, tepla, ošatenia či základnej zdravotnej starostlivosti. Podľa jej slov prieskumy na mieste činu okrem toho potvrdili, že v takýchto ústavoch dochádza k deficitu alebo slabej úrovni terapeutických a rehabilitačných úkonov.
EUobserver uviedol, že EÚ by mala lepšie kontrolovať, či nedochádza k zneužívaniu finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov a upozornil, že ak áno, tak by išlo o porušenie základnej európskej legislatívy. Každá členská krajina EÚ sa totiž zaviazala používať štrukturálne fondy v súlade s dodržiavaním základných štandardov uvedených v Listine základných ľudských práv, Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a tiež Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
