Týranie detí: Vážna vec, o ktorej sa takmer nehovorí. Svedkovia mlčia.

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

„Keď sa obzriem späť, je to akoby som prišla o celé detstvo. V puberte som sa začala izolovať od rodiny a priateľov, celé noci som nespávala. V škole som mala problémy so sústredením a pamäťou. Sebapoškodzovanie sa stalo mojím únikom a terapiou. Trvalo 10 rokov, kým som sa rozhodla niekomu zdôveriť.“ (Lucia, obeť týrania)

Žiaľ,  aj v dnešnej, modernej spoločnosti sa stále stretávame s týraním detí. Pokiaľ k nám takéto správy prichádzajú zo zahraničia, alebo to vidíme niekde vo filme, zostávame ľahostajní. Ak sa však objavia informácie o týraní detí v našej bezprostrednej blízkosti, sme šokovaní.

Zarážajúce je najmä to, že svedkovia vyčkávajú s nahlásením veľmi dlhý čas, niektorí týranie nenahlásia vôbec. Stále ide totiž o tabuizovanú tému, ktorá je opradená mnohými nejasnosťami.

Týranie detí v minulosti a dnes

Hoci je týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí závažným spoločenským javom, nejde o novodobý problém. Môžeme sa s ním stretnúť v každej vývojovej etape ľudskej spoločnosti.

Dieťa bolo v minulosti považované za vlastníctvo rodičov, s ktorým mohli ľubovoľne nakladať. V antike bolo dieťa bezprávnym tvorom. Predávanie detí do otroctva, zbavovanie sa nechcených detí, zabíjanie postihnutých detí, kruté zaobchádzanie a zamestnávanie detí v neľudských podmienkach, boli v histórii bežné praktiky. Súviselo to s kultúrou danej spoločnosti a uznávaným systémom hodnôt.

Preto nie je tento jav ojedinelý ani v súčasnosti, hlavne v niektorých krajinách tretieho sveta. V našej spoločnosti sa, našťastie, chápanie hodnoty dieťaťa zmenilo. Dôležitú úlohu zohralo aj prijatie Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zdôrazňuje ochranu dieťaťa pred všetkými formami násilia, poškodenia alebo zneužitia.

Existuje „typický“ tyran?

Obraz tyrana sa v posledných rokov výrazne zmenil. U väčšiny ľudí však stále pretrváva predstava o človeku z nepriaznivého sociálno-ekonomického prostredia, s nedostatočným vzdelaním, závislého od alkoholu, či iných návykových látkach. Čoraz častejšie sú pritom odhaľované prípady týrania či zanedbávania detí v dobre situovaných rodinách.

Prepracovanosť, nepripravenosť na výchovu deti, veľké nároky spoločnosti na rodičov, to všetko sú príčiny nepriaznivej situácie v niektorých rodinách. Ak sa k týmto spoločenským javom pridruží aj porucha osobnosti, pravdepodobnosť týrania či zanedbávania je skutočne obrovská.

Povaha páchateľa sa vyznačuje manipulatívnymi sklonmi, bez schopnosti citu, empatie, s absenciou svedomia. Častokrát ide o človeka, ktorý bol sám v detstve týraný či zanedbávaný.

Kedy ide o týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa?

Za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa považujeme akékoľvek nenáhodné, preventabilné, vedomé (prípadne nevedomé) konanie rodičov, vychovávateľov, alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné, a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývin dieťaťa, prípadne zapríčiní jeho smrť.

V odbornej literatúre sa syndróm týraného, zanedbávaného a zneužívaného dieťaťa uvádza na základe odporúčania Zdravotníckej komisie Rady Európy z roku 1992 pod skratkou CAN (Child Abuse and Neglect). Dieťa trpiace syndrómom CAN sa prejavuje určitými typickými znakmi, ktoré si popíšeme nižšie.

Formy týrania, zneužívania a zanedbávania detí

Ak chceme pomôcť týraným a zanedbávaným deťom, musíme sa najskôr naučiť rozpoznávať hlavné príznaky tohto javu. Prítomnosť jedného znaku ešte neznamená, že dochádza k zlému zaobchádzaniu. Ak sa však tieto znaky objavujú opakovane alebo v rôznych kombináciách, je to dôvod na to, aby sme situáciu začali preverovať a riešiť.

Fyzické týranie a zneužívanie dieťaťa

Za fyzické týranie môžeme považovať akékoľvek negatívne konanie voči dieťaťu, nepriateľské postoje a správanie. Fyzické týranie existuje v aktívnej a pasívne forme.

„Chodievali sem pravidelne – matka a dcéra. Matka si pri poslednej návšteve so sebou priniesla bič a remeň, a odlomila aj silný konár na trestanie dcéry, ktorý nosila stále v taške. Večer bývalo počuť svišťanie remeňa a plač dievčaťa. Na upozornenie matka reagovala vyhrážaním. Po oznámení sa zistilo, že matka trpí psychickou poruchou a začalo sa s vyšetrovaním na podozrenie týrania blízkej a zverenej osoby.“  (Igor, svedok a oznamovateľ týrania)

Aktívna forma fyzického týrania:

• bitie päsťou, zbraňou, palicou a inými predmetmi, ktoré zanecháva jazvy, podliatiny, pomliaždeniny, zlomeniny a krvácanie,
• bitie, ktoré nezanecháva žiadne viditeľné znaky,
• silné trasenie, škrtenie, hryzenie, dusenie, vytrhávanie vlasov,
• zhadzovanie zo schodov,
• zväzovanie dieťaťa, alebo jeho pripútavanie,
• otrávenie,
• nútenie do jedla,
• popáleniny od cigariet, žehličky, obarenie,
• zavádzanie klystíru.

Pasívna forma fyzického týrania:

• nútenie dieťaťa stáť alebo sedieť v nepohodlnej polohe alebo na mieste, ktoré v ňom vyvoláva strach,
• obmedzovanie spánku, prísunu potravín,
• nedostatky v bývaní, ošatení,
• nedostatky v zdravotnej a výchovnej starostlivosti.

Psychické týranie dieťaťa

Táto forma týrania nezanecháva na tele dieťaťa stopy, a z tohto dôvodu je oveľa ťažšie odhaliteľná. Je to zväčša tiché trápenie za zatvorenými dvermi. Psychické týranie vedie k dezintegrácii osobnosti.

„Stále mi v hlave znejú tie  vety – „Si neschopný, nič nevieš!“, „Si neskutočne sprostý!“. Jeho ponižujúci, súdiaci a znevažujúci hlas som počúval celé moje detstvo.“ (Erik, obeť psychického týrania)

Aktívna forma psychického týrania:

• nadávky a verbálne útoky,
• ponižovanie a dehonestujúce správanie, strašenie,
• zadávanie náročných úloh, ktoré nie je možné splniť,
• protirečivé a nezmyselné príkazy,
• prehnané nároky a požiadavky,
• terorizovanie a vyhrážanie sa zabitím, opustením, odmietnutím lásky,
• podplácanie dieťaťa, resp. jeho zneužívanie jedným z rodičov proti druhému (v snahe dosiahnuť dominantné postavenie v rodine),
• stres, šikana, agresia.

Pasívna forma psychického týrania:

• nedostatok podnetov a stimulácie,
• odmietanie dieťaťa a citový chlad,
• izolácia dieťaťa, obmedzovanie účasti v jeho prirodzenom kolektíve,
• úplné ignorovanie dieťaťa,
• neláska a nezáujem.

Zanedbávanie dieťaťa

„Som na neho sám. Žena nás opustila, našla si iného. Snažím sa finančne nás zabezpečiť, v práci som až do neskorého večera. Syn nechodí do školy, potuluje sa s kamarátmi, droguje. Našiel som u neho heroín. Odmieta sa liečiť. Neviem, čo mám robiť.“ (Milan, otec 16-ročného Ivana)

Tento typ syndrómu CAN je spomedzi všetkým foriem zanedbávania najčastejší. Ide o akýkoľvek nedostatok starostlivosti, ktorý môže dieťaťu spôsobovať ujmu na zdraví, vývoji a živote.

Väčšina ľudí si zanedbávanie spája s nízkou sociálno-ekonomickou úrovňou, nedostatočnou hygienou, bez vhodných vzorcov správania. Súčasný výskum však ukazuje, že zdrojom neblahých sociálnych javov je často prostredie ekonomicky zabezpečené, s vysokou kultúrnou a životnou úrovňou. Napriek tomu – dieťa trpí citovým neuspokojením.

Pracovne vyťažení rodičia nemajú na dieťa čas a často sa stáva, že nedostatok pozornosti a lásky kompenzujú prebytkom materiálnych vecí. V extrémnych prípadoch sú deti kompletne izolované od ľudskej spoločnosti.

Sexuálne zneužívanie dieťaťa

„Moja 4-ročná dcéra o sexuálnom zneužívaní mlčala, lebo nerozumela tomu, čo sa deje, a hanbila sa o tom hovoriť. Nikdy som sa s ňou o tom nerozprávala, pretože som si myslela, že sa jej to nemôže stať. Vedela, že nemôže odísť s cudzím človekom, ale ten, kto ju sexuálne zneužíval, nebol cudzí. Naopak, bol to zamestnanec škôlky.“ (Laura, mama 4-ročnej Sofie)

Sexuálne zneužívanie je nepatričné vystavenie dieťaťa pohlavnému kontaktu, činnosti či správaniu. Za sexuálne zneužívanie považujeme akýkoľvek zámer páchateľa so sexuálnym motívom, so snahou uspokojiť svoje sexuálne potreby prostredníctvom dieťaťa.

Aktívna forma sexuálneho zneužívania:

• sexuálne hry,
• pohlavné zneužitie,
• ohmatávanie a manipulácia v oblasti erotogénnych zón,
• znásilnenie,
• incest.

Pasívna forma sexuálneho zneužívania:

• sexting – posielanie sexuálneho obsahu (napr. cez telefón, email),
• sexuálna konverzácia,
• rozprávanie o tom, čo by tyran rád s dieťaťom robil – verbálne sexuálne návrhy,
• obscénne komentáre o tom, aké má dieťa telo,
• fotografie, video a audiopornografia,
• exhibicionizmus,
• masturbácia pred dieťaťom,
• voyerizmus – vzrušenie pri pozorovaní nahého dieťaťa,
• zahrnutie detí do sexuálnych hier dospelých.

Zvláštne formy týrania a zneužívania detí

Systémové týranie

Systémové týranie znamená druhotné ponižovanie dieťaťa. Ide o týranie „systémom“ a jeho úradníkmi. Vyšetrujúci odborníci musia k dieťaťu pristupovať citlivo, šetrne a taktne. Akékoľvek nevhodné vyšetrovanie alebo vynucovanie si odpovede, môže spôsobiť dieťaťu ďalšiu traumu.

Rituálne zneužívanie detí

Toto zneužívanie sa uskutočňuje v súvislosti so symbolmi, ktoré majú charakter náboženstva či mystickosti. Často pritom dochádza k fyzickému, psychickému či sexuálnemu ubližovaniu dieťaťu, ktoré súvisí s určitým presvedčením členov organizovanej skupiny alebo sekty. Môžeme sem zaradiť rituálne vraždy a samovraždy, na ktorých sa zúčastňujú deti.

Ide tiež o vyháňanie „diabla“ z tela dieťaťa, rôzne satanistické praktiky, ale aj odopieranie lekárskej starostlivosti. Známe sú prípady odmietania transfúzie krvi, a to aj v stavoch bezprostredne ohrozujúcich zdravie a život dieťaťa.

Organizované zneužívanie

Ide o organizované skupiny zneužívateľov, ktoré získavajú deti na rôzne zámery. Môže ísť o obchodovanie s deťmi za účelom detskej práce, prostitúcie, sexuálneho turizmu, ilegálneho osvojenia, či predaja orgánov. Motívom je finančný zisk.

Münchhausenov syndróm v zastúpení (by proxy)

Forma týrania, pri ktorej rodičia zámerne vyvolávajú rozličné príznaky ochorenia u dieťaťa, čím ho vystavujú opakovaným bolestivým vyšetrovacím postupom. Dlhodobo konajú tak, aby bolo dieťa vyšetrované a liečené, poškodzujú jeho vzorky, alebo dieťa úmyselne otrávia. Spôsobujú mu tým fyzickú bolesť a psychickú traumu, často trvalé postihnutie, v niektorých prípadoch dokonca smrť.

Ako rozpoznám týranie detí?

Niekedy je ťažké rozpoznať medzi škrabancami, ktoré sú u detí bežné, a fyzickými znakmi týrania, zneužívania a zanedbávania. Podliatiny, opakované zlomeniny, monokle, kruhy pod očami, zmeny v správaní a netypická reč tela, sú však výstražnými signálmi.

Pri všetkých formách týrania je charakteristickým znakom:

• malá sebaúcta dieťaťa,
• problémové správanie,
• obmedzená slovná zásoba,
• záškoláctvo, drogové a iné závislosti,
• neurotické prejavy – obhrýzanie nechtov, vytrhávanie vlasov,
• slabá koncentrácia a pamäť,
• pomočovanie,
• neudržanie stolice,
• letargia, apatia,
• submisívne, či naopak agresívne správanie,
• vyhľadávanie nevhodnej spoločnosti, alebo naopak izolácia.

Fyzicky týrané dieťa

K typickým znakom patria popáleniny, poranenia (nevysvetliteľného pôvodu), modriny na celom tele, vytrhané vlasy, či plešiny. V škole sa dieťa nerado prezlieka, nechce nosí krátke tričko, nohavice či sukňu.

Dieťa uhýba pred pohladením, k dospelému pristupuje zboku, pretože očakáva facku. Často sa bojí ísť domov. Dieťa má sklony k sebapoškodzovaniu a sebatrýzneniu.

Psychicky týrané dieťa

Psychicky týrané deti sú oneskorené vo fyzickom, mentálnom a emocionálnom vývine. Objavujú sa  neprimerané (zveličené) reakcie na svoje chyby, sebapodceňovanie, nízka sebadôvera. Tieto deti sú neisté vo všetkých vzťahoch, nedôverujú druhým ľuďom, nedokážu nadväzovať sociálne kontakty.

Na druhej strane však môže byť prítomná úplná závislosť, či prejavovanie extrémnej vďačnosti za akúkoľvek pozornosť. Zanedbávané deti trpia podváhou, často sú hladné, podvyživené a celkovo neprospievajú. Môžu mať napríklad ekzémy, špinavé telo a oblečenie, či priamo zapáchať.

Osobitnú skupinu tvoria sexuálne zneužívané deti. Typické je pre ne neprimerané sexuálne správanie. Kvôli predčasnému sexuálnemu vývoju sa môžu správať ako dospelí, vyhľadávajú sexuálne uspokojenie u dospelých, alebo „atakujú“ vrstovníkov.

Dlhodobé dôsledky – čo sa stane s detskou dušou?

Týranie akéhokoľvek druhu má doživotné následky, pričom závažne ohrozuje zdravie a správanie človeka. Skúsenosť s týraním vyvoláva úzkosti a depresie, posttraumatickú poruchu, nízke sebahodnotenie a neschopnosť nadviazať vzťahy. Je tu vysoká tendencia k samovražednému správaniu.

U dospelých osôb, ktoré boli v detstve týrané, môžeme pozorovať pocity menejcennosti a beznádeje. Objavujú sa syndrómy bolesti, poruchy vnímania vlastného tela, čudné telesné pocity, nenávisť k vlastnému telu. U žien sa niekedy prejavia gynekologické problémy.

Časté sú psychosomatické problémy, poruchy spánku, ekzémy, bolesti hlavy a brucha, nevysvetliteľné teploty a pod. Ľudia, ktorí majú deprivačné skúsenosti (v detstve im niečo chýbalo), sa vyznačujú neschopnosťou uplatniť svoje intelektuálne predpoklady.

Zároveň majú sklony k striedaniu zamestnaní, stávajú sa obeťami šikany (mobbingu) na pracovisku, alebo sú nezamestnaní. Sú považovaní za sebeckých, nestálych, náladových a konfliktných, dopúšťajú sa protiprávneho konania.

Veľké percento týraných alebo zanedbávaných detí má v dospelosti problémy s nadviazaním a udržaním partnerského vzťahu. Zakladajú si komplikované vzťahy, alebo vzťahy, v ktorých sa opakujú zneužívajúce vzorce správania.

K tomu sa vo väčšine prípadov pridružia problémy v prijatí rodičovskej úlohy. S veľkou pravdepodobnosťou týrajú a zanedbávajú svoje deti, alebo sa (naopak) stávajú obeťami týrania vo vzťahoch.

Týranie z hľadiska trestného zákona

Týranie zverenej osoby je trestný čin, a to podľa § 208 trestného zákona. Trestný čin týrania spácha ten, kto „blízkej osobe, alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie“ spôsobom, ktorý je uvedený v tomto ustanovení.

Za tento trestný čin sa páchateľ potrestá odňatím slobody na 3 roky až 8 rokov. Ak by takýmto činom spôsobil ťažkú ujmu viacerým osobám, alebo smrť, je trestná sadzba na 15 rokov až 25 rokov.

Čo robiť pri podozrení na týranie dieťaťa?

Dieťa sa málokedy samo zdôverí. Dôvodom je to, že sa postupne adaptuje na situáciu, naučí sa s ňou žiť. V mnohých prípadoch je dieťa presvedčené, že si trestanie zaslúži, pretože nedokáže byť dobré a hodné lásky. Na tyrana býva fixované, mnohokrát sa dokonca identifikuje so svojim trýzniteľom, má tendenciu ho chrániť a súcitiť s ním – známy Štokholmský syndróm.

Tieto formy násilia je skutočne ťažko odhaliť. Aj preto musíme zvyšovať informovanosť širokej spoločnosti, aj samotné deti potrebujú viac vedomostí. A ako môžete pomôcť vy?

V prípade akéhokoľvek podozrenia na týranie, zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa, obráťte sa na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto oddelenie do 24 hodín vykoná opatrenia na ochranu dieťaťa.

Neprekazenie a neoznámenie tohto trestného činu je trestné. Podozrenie z týrania, zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa môžete anonymne nahlásiť na bezplatnú linku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, na telefónnom čísle 0800 191 222.

Čo robiť, ak ste priamym svedkom týrania dieťaťa?

V prípade, že ste svedkom týrania, zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa, alebo ak ide o život alebo zdravie ohrozujúcu situáciu, volajte na tiesňové číslo 112. Podozrenie z trestného činu týrania je potrebné ohlásiť orgánom činným v trestnom konaní.

Použité zdroje:

• Gažiková, E. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela. Nitra. 2016.
• Hroncová, J., Kraus, B. Sociálna patológia pre sociálnych pracovníkov a pedagógov. Banská Bystrica. 2006.
• Hroncová, J. a kol. Sociálna patológia a jej prevencia. Banská Bystrica. 2004.
• Líšková, B. Citová a emocionální výchove v rodině a ve škole. Hradec Králové. 2014.
• Mátel, A. Sociálna patológia a prevencia vybraných sociálno-patologických javov. Bratislava. 2015.
• Oláh, M., Roháč, J. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela. Bratislava. 2008.
• Pemová, T., Ptáček, R. Zanedbávání dětí. Praha. 2016.
• Rusnáková, M., Šrobárová, S. Sociálna patológia v zameraní na sociálnopatologické javy. Ružomberok. 20015.
• Sejčová, Ľ. Dieťa ako obeť násilia. Bratislava. 2010.
• Vodáčková, D. a kol. Krizová intervence. 2007.
• https://www.childwelfare.gov/pubs/factsheets/whatiscan/
• https://www.upsvr.gov.sk/socialne-veci-a-rodina-1/rodina/tyranie-blizkej-alebo-zverenej-osoby.html?page_id=262366&urad=239918
• http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=370:tyranie-deti&catid=63:deti-a-mlade&Itemid=70