Prevencia
Prvá pomoc(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Teplomer je dnes súčasťou každej modernej domácnosti. Stretávame sa s ním prakticky od narodenia. Mal by byť povinnou výbavou domácej lekárničky.
Nemeriame ním iba telesnú teplotu, ale aj teplotu vzduchu či tekutín. Napríklad v poľnohospodárstve či v priemysle je samozrejmosťou.
Na akom princípe funguje teplomer?
Teplomer pracuje s rozpínavosťou niektorých látok. V minulosti to bola hlavne ortuť, dnes napríklad lieh. Tieto látky pracujú na princípe tepelnej rozťažnosti, keď je objem látky závislý od jej teploty.
S meraním teploty sa stretávame už od stredoveku. Klasický lekársky teplomer prišiel na scénu až v roku 1866 a vynašiel ho anglický fyzik Sir Thomas Clifford Allbutt. Sklenený teplomer mal ortuťovú náplň.
Takéto teplomery sme používali viac ako 100 rokov. Až v roku 2009 Európska únia ortuťové teplomery zakázala. Smernicou došlo k všeobecnému zákazu meracích zariadení na báze ortuti, teda aj ortuťových teplomerov.
Dôvodom bola ochrana zdravia a životného prostredia, keďže ortuť je v podstate životu nebezpečný jed. V mnohých domácnostiach však stále máme ortuťový teplomer.
Teplomery na meranie teploty tela – základné rozdelenie
1. Sklenený
Štandardom bol kedysi lekársky teplomer s ortuťou, tá sa však už nepoužíva. Sklenený teplomer má hrot s kvapalinou (lieh, gálium), kde je aj miesto merania teploty.
Výsledok sa ukáže na stupnici do niekoľkých minút. Obyčajné kvapalinové teplomery si pamätajú nameranú teplotu, preto nimi musíme pred novým meraním zatriasť.
Modernejšie kvapalinové teplomery, tzv. „rýchlobežky“, odmerajú teplotu asi za 20 sekúnd. No keďže reagujú veľmi rýchlo na zmenu okolitej teploty, nezapamätajú si ju.
2. Digitálny
Digitálne teplomery neobsahujú kvapalinu. Majú kovový hrot, kde sa nachádza snímač telesnej teploty. Môžu, no nemusia byť vodotesné. Zvyčajne majú displej a pamäť aspoň na posledné meranie teploty.
Podľa času odmerania telesnej teploty ich delíme na obyčajné, rýchlobežky a expresné. Tie posledné nám dávajú okamžitý výsledok.
Ako si správne vybrať teplomer na meranie telesnej teploty?
Najlacnejšie stoja 1 až 2 eurá, najdrahšie aj niekoľko desiatok eur. Pred kúpou sa zamyslime nad tým, kto ho bude používať a aký spôsob merania teploty preferuje. Ak si nie ste istí, poraďte so zdravotníckym pracovníkom.
Klasický
Klasický liehový alebo gáliový teplomer sa podobá na sklenenú ortuťovú alternatívu z minulosti. Tento typ je určený predovšetkým pre dospelých. Výhodou je nízka cena a ľahké používanie – teplotu meriame v podpazuší.
Na výsledok však treba čakať dlhšie. Pred ďalším meraním musíme teplomerom zatriasť, čo môže byť komplikovanejšie pre dieťa, alebo pre človeka s horšou motorikou.
Digitálny
Ovládanie digitálneho teplomera je pomerne jednoduché, na výsledok nemusíme dlho čakať – od 1 sekundy do 1 minúty. Teplotu ním meriame v podpazuší, ale aj v konečníku. Meranie je veľmi presné a batéria vydrží veľmi dlho.
Digitálne teplomery môžu byť dotykové alebo bezdotykové. Sú bezpečné, pri páde sa nerozbijú. Niektoré majú ohybnú špičku, aby meranie v konečníku nebolelo. Ak je niekto alergický na nikel, môže si kúpiť drahší digitálny teplomer – so zlatou špičkou.
Výhody:
- automatické vypnutie,
- výdrž batérie,
- veľkosť displeja – pohodlné prečítanie teploty,
- ohybnosť špičky pri meraní v konečníku.
Infračervený
Tento typ reaguje na vyžarovanie ľudského tela – meria tepelnú energiu, ktorá vyžaruje z povrchu tela. Teplotu si meriame na čele, alebo vo zvukovode – v uchu. Konečná hodnota sa zobrazuje na displeji. Výsledok však môže byť značne skreslený, niekedy až o celé stupne. Infračervené teplomery teda nie sú príliš presné.
Špeciálny
Kombinované digitálne bezdotykové teplomery sú určené pre malé deti. Zvyčajne majú vysoký rozsah merania – od 0 až do 100 stupňov Celzia. Používajú sa nielen na meranie telesnej teploty, ale aj teploty mlieka vo fľaši, či vody v kúpeli.
Meranie prebieha priamym dotykom s pokožkou. Existujú aj tzv. hovoriace teplomery, ktoré ohlásia výsledok hovoreným slovom. Sú určené pre ľudí so zrakovým postihnutím.
Meranie teploty pod pazuchou
Najrozšírenejšou metódou je meranie v podpazuší. Namerané teploty však bývajú skreslené. Teplomer preto treba zasunúť hlboko pod pazuchu a dbať na to, aby nebol v kontakte s oblečením.
Meranie teploty v ústach
Druhým spôsobom je meranie v ústnej dutine, čo uplatňujeme najmä pri deťoch. Použiť môžeme aj digitálny teplomer, no treba ho správne umiestniť pod jazyk a merať aspoň pol hodiny po jedení, pití, či fajčení (u dospelých). Tieto činnosti obvykle majú vplyv na lokálnu teplotu v ústach.
Meranie teploty v konečníku
Pri deťoch alebo nevládnych ľuďoch existuje ešte jeden vhodnejší spôsob merania – v konečníku. Nezabudnite však koniec teplomera natrieť vazelínou, mastičkou alebo olejčekom. Teplomer vsúvame do hĺbky asi 2 cm. Výsledná teplota v konečníku sa znižuje o pol stupňa Celzia.
Meranie teploty na čele, alebo v uchu
V tomto prípade už potrebujeme teplomery páskové digitálne, bezdotykové infračervené a čelové digitálne. Ak si chceme odmerať teplotu v uchu, zvukovod musí byť čistý. Najvhodnejší je digitálny ušný infračervený teplomer.
Ako bojovať s horúčkou?
Za normálnu považujeme teplotu do 37 stupňov Celzia. Teplota sa však mení počas dňa – iná môže byť ráno a iná večer. Telesnú teplotu môže ovplyvniť aj príliš teplé oblečenie, fyzická činnosť, dokonca nálada.
Zvýšená teplota môže signalizovať napríklad vírusovú alebo bakteriálnu infekciu. Zvyčajne je smerodajná teplota, ktorú nameriame v podpazuší, v konečníku môže byť až o pol stupňa vyššia.
Príliš vysoká teplota je pre človeka nebezpečná. Pokiaľ nezaberú lieky na zníženie teploty, pri teplote nad 38,5 stupňov Celzia podávame chladné zábaly. Horúčku obvykle sprevádza únava, malátnosť, dehydratácia.
Pri vyšších teplotách, nad 38,5 stupňa Celzia, môžu nastať kŕče, významná dehydratácia a celkové zlyhávanie organizmu. Vtedy už podávame lieky na zníženie horúčky – antipyretiká. Kombinujeme ich však s chladivými zábalmi a zvýšeným príjmom tekutín.
Pozor pri liekoch na znižovanie teploty!
Štandardným liekom je paralen, alebo acylpyrín. Acylpyrín by však nemali užívať deti do 12 rokov. Pri chrípke alebo kiahňach totiž môže vzniknúť Reyov syndróm – neurologické ochorenie, ktoré sa môže skončiť až smrťou. Ak teplota pretrváva viac ako 3 dni, treba kontaktovať lekára a nájsť príčinu stavu.
1 odpovedí na “Teplomer: Klasický? Bezortuťový? Alebo bezdotykový?”