Farmaceutické spoločnosti sa snažia neustále napredovať a vyvíjať nové druhy vakcín, ktoré sú účinné proti detským prenosným chorobám. Slovensko je jedna z mála európskych krajín, kde je očkovanie povinné zo zákona, zatiaľ čo v iných štátoch sa len odporúča.
Imunizácia očkovaním je v celospoločenskom kontexte považovaná za jednu z najúspešnejších a ekonomicky najprijateľnejších metód ovplyvňovania zdravia jednotlivca aj celej spoločnosti. Zatiaľ však neboli vykonané nijaké dlhodobé štúdie bezpečnosti vakcín. Prvé povinné očkovanie na území Slovenska sa datuje od roku 1946 – išlo o očkovanie proti záškrtu. V roku 1958 sa začalo povinne očkovať trojvakcínou DTP – súčasne proti záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu. Od roku 1986 sa postupuje podľa Národného imunizačného programu, ktorý obsahuje súbor opatrení pri ochoreniach, ktoré sú epidemiologicky natoľko závažné, že podliehajú imunizácii očkovaním. Tento program tiež zahŕňa kontrolu očkovania a zaočkovanosti, metódy diagnostiky, opatrenia v ohnisku nákazy, zásady pre dovoz, uskladnenie a použitie očkovacích látok. Pri výrobe vakcín sa používajú rôzne zložky, ktoré sa v stopových množstvách vyskytujú v konečnom výrobku, a u alergikov môžu vyvolať nepriaznivú reakciu. Niekedy sa ale môže stať, že očkovanie je sprevádzané aj vedľajšími nechcenými reakciami, nastupujúcimi v rôznom čase po jeho vykonaní.
Očkovanie má ľudí chrániť, a nie im spôsobovať zdravotné problémy. Všetky vedľajšie a nežiaduce reakcie sú preto sledované, hlásené a vyhodnocované. Sledovanie má u nás na starosti Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) a Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorí takéto prípady hlásia do centra VAERS (Vaccine Adverse Events and Reaction Society). Tam s definitívnou platnosťou zhodnotia, či bola vakcína správne podaná, a či reakcia pochádza naozaj z očkovacej látky, alebo ide len o náhodnú časovú zhodu. Z výsledkov vyvodia dôsledky. Nie je pritom potrebné dokazovať súvislosť: hlási sa už samotné podozrenie, že nežiaducu reakciu spôsobila podávaná látka, a to na RÚVZ, aj na ŠÚKL. Lekár je povinný akékoľvek podozrenie ohlásiť. Ak si povinnosť nesplní, môže tak urobiť pacient.
V súvislosti s očkovaním nesie občan zodpovednosť za svoje zdravie, aj za minimalizovanie rizika nákazy (nákazlivé choroby). Štátu prináleží zodpovednosť za ochranu obyvateľstva (pandémie a nebezpečné choroby) a firma rieši zodpovednosť majiteľa voči zamestnancoma spoločnosti (finančný zisk).
SLOVENSKÝ PACIENT sa zaujíma o vašu skúsenosť s očkovaním a váš názor na to, ako z neho profituje občan, štát a firma.
