PrieskumZa najväčší problém slovenského zdravotníctva považujú pacienti platby nad rámec odvodov. Až potom nasleduje otázka kvality poskytovaných služieb.
Takmer každý druhý človek sa dokonca obáva kolapsu zdravotníctva v rozmedzí 5 až 10 rokov. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS, ktorý sa uskutočnil na prelome rokov, na reprezentatívnej vzorke 1064 respondentov.
Doplatky, korupcia, neochotný personál
Doplácanie za služby u lekárov a v nemocniciach považuje za problém číslo jeden až 85 % opýtaných. 83 % respondentov si myslí, že na zdravotníctve zarábajú hlavne poisťovne.
O tom, že zdravotníctvo na Slovensko nedosahuje takú úroveň, akú by malo dosahovať, je presvedčených 81 % ľudí. Trom štvrtinám opýtaných vadí korupcia v zdravotníctve, a viac ako dve tretiny ľudí nie sú spokojné s tým, ako sa k nim správajú lekári a zdravotnícky personál.
Tento alarmujúci postoj slovenskej verejnosti k zdravotníckemu sektoru dáva podľa experta na túto oblasť Mariána Faktora (KDH) jasný signál, že slovenské zdravotníctvo nevyhnutne potrebuje zásadné zmeny.
„Tie by mali byť jednou z top priorít budúcej vlády,“ myslí si Faktor, keďže je presvedčený, že súčasná vláda už žiadne zásadnejšie systémové zmeny v oblasti zdravotníctva neurobí.
M. Faktor zároveň tvrdí, že dnešná vládna garnitúra zavádza verejnosť vytváraním zdania, že všetko v zdravotníctve môže byť zadarmo.
„Tak, ako všade, v rodine, vo firme, i v našom zdravotníctve sú finančné zdroje obmedzené, nemôžeme si dovoliť všetko, čo by sme chceli.“
Súčasný stav v rezorte zdravotníctva, ktorý denne pociťujú pacienti na vlastnej koži, je podľa M. Faktora dlhodobo neudržateľný.
„Vedie k vzniku rôznych typov konfliktov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ale aj medzi nimi a pacientmi.“
Tieto konflikty sa vraj premietajú do obavy pacientov z hroziaceho kolapsu zdravotníctva na Slovensku, ktorú v prieskume potvrdilo až 43 % účastníkov. Expert na zdravotníctvo upozorňuje, že pretrvávajúce konflikty v zdravotníctve môžu reálne vyústiť do zhoršenia kvality a dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré si pacienti spájajú s kolapsom v zdravotníctve.
Pacient nevie, na čo má zo zákona nárok
Alarmujúcim, nie však prekvapivým zistením prieskumu je, že až 70 % ľudí vôbec nevie, na čo majú – u lekára, či v nemocnici – nárok. Chýbajúca definícia služieb zdravotnej starostlivosti, teda na ktoré zo služieb má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, je podľa Mariana Faktora kľúčovým problémom slovenského zdravotníctva.
„Bez definície nároku, jasných a zrozumiteľných pravidiel, je pacient v systéme stratený. Nevie, čo môže očakávať a požadovať, nevie, či poskytovateľ má právo žiadať od neho platbu za nejaký výkon, alebo nie. Pacient nevie, na koho sa obrátiť, a ako sa svojho nároku domáhať. Keď je v ohrození zdravia, tak radšej zaplatí, aby si bol istý, že dostane zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť“.
Tento stav podľa M. Faktora vytvára netransparentné prostredie a predpoklady na korupčné správanie na rôznych úrovniach zdravotníctva.
„Definícia nároku, jasné a zrozumiteľné pravidlá, sú preto prvým krokom k zlepšeniu situácie v zdravotníctve,“ uzatvára expert.
Ilustračné fotografie
