Tlačová správaJesť musíme všetci, a preto sa nás správy o chorobách z potravín bytostne týkajú. Viaceré potraviny, aby spĺňali požiadavky spotrebiteľov na pohotovosť a čerstvosť, vyžadujú zvýšenú pozornosť v distribučnej sieti, i v domácnostiach.
Rýchle stravovanie a hygiena
Niektorí ľudia sú priveľmi zamestnaní, aby sa venovali vlastnej kuchyni. Takto môžu zanedbať hygienu kuchynského prostredia.
Uznávaným „výdobytkom“ modernej doby sú možnosti rýchleho stravovania. Bez ohľadu na to, či boli vysmážané hranolčeky pripravené priemyselne, alebo doma, možno s istotou povedať, že je v nich určité množstvo akrylamidu. Súčasný svet je plný rozporov: pohotový pokrm, na úkor zdravia…
Dnešný stav vyzerá tak, že voľba je ponechaná na spotrebiteľovi. A tu je nanajvýš dôležitá všeobecná informovanosť: spotrebiteľ musí vedieť, že každodenná konzumácia hranolčekov môže byť škodlivá. Musí si byť vedomý tohto rizika, a že sa preň rozhodol dobrovoľne.
Keď potraviny zabíjajú
Ľudský život sa predlžuje. V spoločnosti pritom narastá podiel starších ľudí, mnohí (aj mladší) majú oslabenú imunitu. Tí všetci sú mimoriadne citliví na ochorenia, ktoré vznikajú z prijímanej potravy.
Žijeme v čase, ktorý sa vyznačuje najvyššími normami potravinovej bezpečnosti, aké vôbec kedy existovali. Napriek tomu – nebezpečné potraviny zabijú 2 milióny ľudí ročne. Žiaľ, je medzi nimi aj veľa detí.
Potraviny, ktoré obsahujú zdraviu škodlivé baktérie, vírusy, parazity alebo chemické látky, vedú k viac ako 200 rôznych ochoreniam – od hnačiek, cez zápaly, až po rakovinu. Predtým, ako sa potraviny dostanú na pulty, likvidujú sa v nich mikroorganizmy, deaktivujú enzýmy, zabraňuje sa oxidácii. Ako?
Tuky v potravinách treba chrániť pred reakciou so vzdušným kyslíkom, aby nezatuchli. Bežnými postupmi na zvýšenie bezpečnosti potravín sú: pasterizácia, sterilizácia, chladenie, mrazenie a sušenie. Za bezpečnosť potravín zodpovedajú všetci účastníci procesu výroby – „od vidiel, až po vidličku“.
Zmeny vo výrobe, distribúcii alebo spracovaní potravinových surovín a príprave jedál, spolu so zmenami v životnom prostredí – to všetko je spojené s rizikom choroboplodných mikroorganizmov a iných škodlivín. Navyše, na bezpečnosť potravín má negatívny vplyv aj rastúce cestovanie a obchod – kontaminované potraviny sa môžu rýchlo, medzinárodne šíriť.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa preto rozhodla venovať 7. apríl – tohtoročný Svetový deň zdravia, téme bezpečnosti potravín. Vyzýva štáty, aby posilňovali systémy ochrany a varovania pred nebezpečnými zložkami v potravinách, v jedlách.
WHO ponúka širokú škálu pomôcok a nástrojov aj pre verejnosť, aby sme sa sami mohli chrániť pred nákazami z jedla. Prinášame vám 5 praktických zásad pre bezpečnejšie potraviny.
Udržiavajme v kuchyni čistotu
Umývajme si ruky pred manipuláciou s potravinami, pri príprave jedla, aj po použití toalety. Čistime všetky plochy a zariadenia, ktoré používame na prípravu jedál. Mikroorganizmy sa prenášajú rukami, na utierkach a kuchynských pomôckach, a predovšetkým na doskách na krájanie. Aj ten najmenší kontakt ich vie preniesť do jedla. Chráňme priestory kuchyne a jedlo pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami.
Oddeľujme surové a uvarené
Držme od seba surové mäso, hydinu a morské živočíchy, a ostatné potraviny. Na manipuláciu so surovými potravinami používajme oddelené kuchynské pomôcky, napríklad nože a dosky na krájanie. Uskladňujme jedlo v kontajneroch – obaloch, aby sme zabránili kontaktu medzi surovinami a hotovými jedlami. Surové potraviny – hlavne mäso, hydina a morské živočíchy, ako aj ich šťavy – obsahujú mikroorganizmy, ktoré sa prenášajú na ostatné potraviny počas prípravy jedál a skladovania.
Jedlo vždy dôkladne povarme
Potraviny varíme, koľko si „pýtajú“. Týka sa to najmä mäsa, hydiny a morských živočíchov. Jedlá, ako sú polievky a vývary, privedieme do varu a presvedčíme sa, či dosiahli teplotu aspoň 70°C.
U mäsa a hydiny si overíme, či je šťava číra, a nie ružová. Ideálne je, používať teplomer. Uvarené jedlá primerane prihrievajme.
Správne varenie zabíja takmer všetky nebezpečné mikroorganizmy. „Chúlostivé“ potraviny sú: mleté mäso, rolované pečené mäso, veľké kusy mäsa a celá hydina.
Skladujme potraviny bezpečne
Platí, že nenechávame uvarené jedlá pri izbovej teplote dlhšie ako 2 hodiny. Rýchlo schlaďme v chladničke všetky uvarené a skaze podliehajúce potraviny (najlepšie pod 5°C). Pred servírovaním udržujme jedlo horúce (viac ako 60°C).
Neskladujme jedlá pridlho, ani tie v chladničke. Nerozmrazujme potraviny pri izbovej teplote. Tým, že teplotu udržíme na hodnote pod 5°C (alebo nad 60°C), rast mikroorganizmov sa spomaľuje, alebo zastavuje. Niektoré nebezpečné mikroorganizmy sa však rozmnožujú aj pri teplote pod 5°C.
Používajme nezávadné suroviny
Siahajme len po nezávadnej vode, alebo ju upravme. Vyberajme si výhradne čerstvé a zdravé potraviny, alebo tie, ktoré sú vyrobené bezpečnými postupmi.
Umývajme ovocie a zeleninu, hlavne ak ich jeme surové. Nejedzme potraviny po uplynutí doby trvanlivosti. Suroviny, vrátane vody a ľadu, môžu byť kontaminované mikroorganizmami a chemikáliami. Toxické chemikálie sa vytvárajú aj v poškodených a plesnivých potravinách. Pamätajme si, že starostlivosť pri výbere surovín (ako aj ďalšie opatrenia, napr. umývanie, šúpanie) znižuje riziká.
Zdroje: WHO, Regionálny úrad verejného zdravotníctva SR a Potravinárska komora Slovenska.
Redakčne upravené (jam)
Ilustračné fotografie
